18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Diabol robí všetko možné, aby vyhnal pokoj z vášho srdca. Lebo vie, že Boh prebýva v pokoji a práve tam, kde je pokoj, koná veľké vecí.

~Lorenzo Scupoli ~

06.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť375 reakcie0
(Share 156 0)


7. Blažený Pavol, vrúcny ctiteľ Najsvätejšieho Srdca nášho Pána...

Raduj sa, blažený Pavol

      Myšlienky:

       „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11, 28).
      „Úcta k Ježišovmu Srdcu vyplýva z úcty k trpiacemu Ježišovi na kríži a z úcty k Eucharistii, v ktorej Pán sprítomňuje svoju obetu a zároveň je v nej prítomný aj s oslávenými ranami svojho umučenia. Základy tejto úcty korenia vo Svätom písme: «Jeden z vojakov mu kopijou prebodol bok a hneď vyšla krv a voda» (Jn 19, 34)... Sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho pre celú Cirkev ustanovil pápež Pius IX. 23. augusta 1856“ (MALÝ, V.: Úcta k najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. Bratislava: LÚČ 1994, s. 5-7).
      Kult Najsvätejšieho Srdca je „veľmi osvedčená forma nábožnosti“ a preto „táto úcta osoží všetkým“ (Lev XII., Annum sacrum).
      Na prvé piatky mesiacov sa konajú verejné pobožnosti na odčinenie urážok ľudí spáchaných voči Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu. „A preto... môžeme a musíme aj teraz obdivuhodne síce, ale naozaj potešovať to Najsvätejšie Srdce“ (Pius XI., Miserentissimus Redemptor).

      Príklady:

      Biskup Pavel - už počas noviciátu - vstúpil do Apoštolátu modlitby a každé ráno obnovoval svoje zasvätenie Božské Srdcu Ježišovmu. Všetky modlitby a kríže obetoval ako zadosťučinenie za hriechy celého sveta. Ako mladý mních v Užhorode vychoval celú generáciu ctiteľov Božského Srdca, ktorí spolu s ním žili hlbokým duchovným životom (DL 97).
      *
      Jeho devízou bola aj veľká láska k Eucharistickému Spasiteľovi, dôkazom toho bolo aj to, že svoj voľný čas často trávil adoráciou pred Najsvätejšou Eucharistiou v seminárskej kaplnke. Tento hlboký a vrúcny vzťah možno v jeho živote sledovať stále (PŠ 32).
      *
      Už ako mladý kňaz prevzal na seba povinnosti dušpastiera v dievčenskom internáte. Zo skúseností vedel, aký veľký význam vo výchove mládeže má každodenná účasť na sv. liturgii a sv. prijímaní, ako aj úcta a pobožnosti k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu, ktorú kde len mohol, tam ju zavádzal ako najlepší liek na rozjatrené rany duší a na zabezpečenie vytrvalosti v dobrom (DL 29).
      *
      Počas svojho pobytu v kláštore stal sa dušpastierom užhorodskej inteligencie. Pre všetkých založil Apoštolát modlitby a osobitným spôsobom v nich pestoval úctu k Najsvätejšiemu Srdcu Ježišovmu a k Presvätej Bohorodičke. Za necelé dva roky apoštolát mal viac ako 200 členov (DL 42).
      *
      Počas misií na východnom Slovensku bol mladý rehoľník Pavel veľmi horlivý. Otec Marián Potaš v knihe spomienok (Dar lásky) sa pýta: „Odkiaľ čerpal otec Pavol, človek slabej telesnej konštrukcie, toľkú silu a húževnatosť? Jedine od eucharistického Krista, pred ktorým často do neskorej noci prosil o úrodu zo zrna zasiateho do neraz aj kamenistej pôdy ľudských sŕdc. Nadovšetko miloval Božské srdce, ktoré prisľúbilo svojim ctiteľom silu a úspech v misijnej práci; tento úspech otec Pavol dosiahol v plnej miere“ (DL 46).
      *
      Bolo to tesne pred sviatkom Božského Srdca, keď sa čírou náhodou vytvorili podmienky na tajné slúženie svätej liturgie v nemocnici leopoldovskej väznice. Kňaz Vrána vyspovedal všetkých, ktorí mali o tom záujem. Vyspovedal i biskupa Gojdiča. Na druhé ráno, ešte pred oficiálnym budíčkom, väzni prevažne poležiačky zo svojich lôžok sledovali svätú liturgiu. Prítomnosť Krista celkom ovládla atmosféru izby, hoci najsvätejšia premena sa konala na ošúchanej aluminiovej väzenskej lyžici. Celebrant Vrána zaniesol Eucharistiu najprv k posteli biskupa, potom ostatným. To bolo posledného biskupovo sväté prijímanie (PŠ 111).
      *
      Biskup Pavel často opakoval slová: „Ježišu, pre teba žijem, v tebe zomieram, tvojím som teraz i na veky!“ – „Srdce Ježišovo, zachráň ma!“ Touto modlitbou s plnou dôverou aj zakončil svoj hrdinský život ako mučeník za jednotu Cirkvi a za vernosť Svätej apoštolskej stolici (DL 98).

      Aplikácia:

      Sv. Ján Vianney na jednom pohrebe povedal: „Aké šťastné sú duše, ktoré môžu povedať Bohu: Pane, vždy som patril len tebe.“
      *
      Keď zomieral sv. Ján Vianney, arský farár, a lúčil sa s týmto svetom, povedal: „Aj keby nebolo večnosti, som si istý, že som sa nesklamal, lebo som žil s láskou.“
      *
      Spisovateľ Jozef Kopta v knihe Veterný mlyn, v poviedke Dobrý ako chlieb hovorí, ako pri nocľahu v zajateckom tábore, kde len prenocovali unavení, zašpinení, zavšivavení – ujal sa ho ako dvadsaťročného rakúskeho vojaka ruský vojak. Uvaril mu čaj, pohostil jemnejším tabakom, umyl ho v teplej vode a dal čisté prádlo. V noci uvažoval: „Keby sa vo svete milovali všetci ľudia, nebolo by ani vojny, ani táborov a snáď ani vši, ani hladu, ani cholery a nemuseli by sme sa pred sebou hanbiť.“
      Koptu uložil na posteľ a sám si ľahol na plášť k dverám svojej izbičky. „Spi s Kristom, mladíku, dávam, čo mám“ – lúčil sa pred spaním a ľutoval, že nemôže pomôcť všetkým.
      *
      Michel Quoist napísal: „Iba jediná možnosť je, ako milovať Boha: rozdať sa v láske.“
Iste, najlepšia možnosť, ako milovať Boha, je rozdať sa v milovaní: ku každému a všetkému.
      *
      O Albertovi Schweitzerovi († 1965), kňazovi, hudobníkovi, lekárovi a misonárovi, ktorý svoj život obetoval čiernym bratom v Afrike, tým najchudobnejším a najopustenejším, jeho životopisec Teresio Bosco o ňom napísal tieto pekné slová: „Naučil ľudí, ako sa majú navzájom milovať.“
      *
      Sv. Ján Bosko medzi prvé výchovné smernice pre vychovávateľov, uviedol aj toto: „Ku každému mladíkovi, ktorého nám Pán Boh posiela, pozerajte ako na dvanásťročného Ježiša, ktorého nám zveruje nebeský Otec.“
      Nečudo, že sa im tak dobre darilo. Kristova láska robí divy. Aj keď jej nositeľmi sú slabí ľudia.
      *
      Pri archeologických vykopávkach pri meste Badanvoiler bola nájdená ozdoba z rímskej doby. Mala formu kľúča. Akúkoľvek hodnotu by mala táto ozdoba, na tom by nebolo nič zvláštneho. Zvláštny bol nápis na tejto ozdobe: Si me amas (Ak ma miluješ). „Ak ma miluješ, rád ti otvorím svoje vnútro svoje srdce.“
      *
      Pán Ježiš povedal sv. Margite Alacoque: „Požehnám domom, v ktorých bude postavený a uctievaný obraz môjho Srdca; svojim ctiteľom doprajem hojných milosti, ktoré potrebujú pre svoj stav.“
      *
      Jedna zbožná legenda hovorí, že akýsi mladík opustil rodný dom, aby sa nerušene mohol venovať neviazanému životu. Kráčal cestou a tu stretol vážneho muža, zahaleného širokým plášťom. “Kde ideš?“ – pýtal sa ho onen muž. „Čo ti na tom záleží?“ odpovedal nevľúdne mladík. Muž odkryl svoj plášť a pred mladíkom stal sám Ježiš – s hlbokou ranou v boku, prebodnutým srdcom. Ježiš ho vyzval: „Pozri sa tu! Z tejto rany v srdci poznáš najlepšie, ako mi na tom záleží, kam ideš. Toto srdce i teba objíma.“
      Pánovo srdce bilo naozaj pre všetkých, všetkých uzavieralo do svojej lásky, dobrých i zlých.
      *
      Scéna z nemého filmu Ben Hur, dávnejšie premietaného aj v našich kinách.
      V Nazarete rímski legionári vedú zbitého, poviazaného, na smrť unaveného otroka. Zastavili sa pri studni práve pred domčekom Svätej Rodiny. Legionári si načreli vody a v tej letnej páľave uhášali svoj veľký smäd. Jeden z nich načrel znova a pred tvárou otroka, ktorý od únavy padal, rozosmial sa na plné ústa a pomaly ju vylieval do prachu. Otrok dychtivo sledoval tok vody, potom sa zohol a lízal z prachu urobené blato.
      V tej chvíli v nazaretskom domčeku jedna ruka, asi sedemročného mladíka, pílila hranol (na plátne to označovalo skrytý Ježišov život). Ruka zrazu prestala píliť a o chvíľu sa zjavila pred studňou. Za chrbtom vojakov načrela vody a dala piť nešťastnému otrokovi, ktorý ju dychtivo hltal.
      Čia bola tá šľachetná ruka, to rameno v bielom šate oblečené, nie je potrebné hovoriť. Bola to ruka toho, ktorý prišiel na svet, aby liečil boľavé rany, aby hladil trápením ubolené hlavy, aby utíšil plačúce a trpiace srdce človeka.
      *
      Spisovateľ Wilhem Weber sa priznáva: „Koľkokrát som chcel inému spôsobiť radosť a nemyslel som na seba, toľkokrát som bol najblaženejší.“
      Tomuto priznaniu zaiste porozumie každý kresťan, ktorý pochopil a prijal Kristovo učenie o láske. Milovať máme teda blížneho tak, ako milujeme seba samého.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet