26.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

     „Láska je plod, ktorý dozrieva v každom ročnom období, a ktorý má každý na dosah ruky. Zbierať ho môže ktokoľvek a bez obmedzenia.”

~Matka Terézia~

06.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť319 reakcie0
(Share 162 0)


5. Blažený Pavol, s Božou pomocou si dosiahol vysoký stupeň dokonalosti...

Raduj sa, blažený Pavol

      Myšlienky:

      Vy teda buďte dokonalí, ako je dokonalý váš nebeský Otec“ (Mt 5, 48).
       „Nech tak svieti vaše svetlo pred ľuďmi, aby videli vaše dobré skutky a oslavovali vášho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 5, 16).
      „Všetci veriaci v Krista akéhokoľvek stavu a postavenia sú povolaní k plnosti kresťanského života a k dokonalosti lásky. Od Apoštola sme sa naučili, že čnosť má hranicu dokonalosti v tom, že nemá nijakú hranicu“ (KKC 2028).
      „K Božiemu bohatstvu a múdrosti sa nedá dospieť inak, než tak, že človek vkročí tam, kde je veľa utrpenia“ (Sv. Ján od Kríža).
      „Cesta k dokonalosti vedie cez kríž. Niet svätosti bez odriekania a duchovného boja.       Duchovný pokrok vyžaduje askézu a umŕtvovanie, ktoré postupne vedú k životu v pokoji a radosti blahoslavenstiev“ (KKC 2015).
      „Ježiš chce, aby sme boli svätí, ako je svätý jeho Otec. Ak chceme, môžeme sa stať veľkými svätcami. Svätosť nie je výsadou niekoľkých ľudí, ale jednoduchou povinnosťou, pre vás i pre mňa“ (Matka Terézia).

      Príklady:

      O biskupovi Pavlovi je známe, že s láskou k eucharistickému Kristovi horelo jeho srdce láskou k tej, ktorá dala telo Večnému Slovu. Vo svojej biskupskej kaplnke mal za oltárom veľkú zázračnú ikonu Klokočovskej Bohorodičky, pred ktorou sa modlieval a pred ktorou prinášal svoje trápenia a obete, aby ich ona predložila svojmu Synovi, nášmu Bohu (DL 94). Tu duchovne dozrieval k budúcim veľkým obetám.
      *
      Biskup Pavol každoročne navštevoval kláštor na Černečej hore pri Mukačeve. Každé ráno si rezervoval svätú liturgiu pred zázračnou ikonou Bohorodičky, ktorú daroval pre Striebornú zem (Zakarpatsko) pápež Pius XI., odovzdávajúc ju do rúk a ochrany otcov baziliánov. Aj po svätej liturgii sa dlho pred ňou zdržiaval, hovoril jej o svojich ťažkostiach a problémoch (DL 95).
      *
      Náš veriaci ľud biskupa Pavla považoval už za jeho života za svätého. Aj vo vládnych kruhoch prevládala mienka, že bol jediným biskupom na Slovensku, ktorý sa v uplynulých rokoch ťažkých časoch politicky neskompromitoval. V tomto zmysle sa vyslovil pred predstaveným baziliánskeho rádu aj jeden z pražských vyšetrujúcich sudcov (DL 171).
      *
      Zaujímavé svedectvo tlmočí Štefan Jurko. Istý dozorca rozprával, že keď chceli otvoriť dvere na cele biskupa Pavla, nemohli nimi pohnúť. Cez „špejhýř“ videli, že pán biskup kľačí. A dokedy kľačal, dovtedy nemohli otvoriť dvere. Keď vstal a si ľahol, vtedy sa už dvere dali otvoriť. Všetci boli presvedčení, že v tom čase slúžil svätú liturgiu. (DL 253).
      *
      O podivnom prípade rozprávala otcovi Mariánovi Potašovi OSBM manželka samotného náčelníka väznice, ktorá bývala spolu so svojím manželom v areáli väznice. Raz, keď vyšla z domu a prechádzala popri väzenskom kostolíku, celá udivená tam uvidela biskupa Pavla oblečeného v biskupskom rúchu slávnostne slúžiť Službu Božiu. Zvesť o tom sa rýchlo rozšírila nielen po celej väznici, ale aj za jej múrmi (DL 253).
      *
      Opát rehole premonštrátov P. Hermen Josef Tyl podal v roku 1970 o biskupovi Pavlovi toto svedectvo:
      Keď som ako väzeň pracoval v jáchymovskej Barbore, bol tam so mnou zavretý aj bývalý eštébák Kopálek (Slovák). Pozoroval ma a akoby uvažoval, či mi môže dôverovať.
      Raz ma oslovil:
      „Vy ste skutočne katolícky kňaz?“
      „Áno“, odpovedal som mu.
      „Môžem vám dôverovať?“
      „Áno.“
      „Poznáte biskupa Gojdiča?“
      „Veľmi dobre.“
      „Ja som bol v ŠtB. Raz prišiel za mnou strážnik z väznice vyšetrovacej väzby a vyzval ma, aby som sa sním išiel pozrieť na Gojdiča. Obaja sme videli „vizírkou“ to isté: biskup kľačal a vznášal sa pritom vo vzduchu.“
      Povedal som mu, že ide o eleváciu a vysvetlil som mu, čo to je.
      Keď som sa neskoršie zišiel s otcom biskupom v Leopoldove, vyrozprával som mu túto príhodu. Na to mi on odpovedal: „Never tomu, to je výmysel.“
      Viem, že on si toho nemusel byť ani vedomý. Bol veľmi pokorný... (DL 276).
      *
      V leopoldovskej samotke umieral duchovný a prosil, aby mu dozorcovia splnili posledné želanie – vykonať si celoživotnú spoveď pred katolíckym kňazom. Po prieťahoch a porade na komandatúre bolo nakoniec rozhodnuté, že zomierajúceho vyspovedá biskup Gojdič. Dozorca, ktorý mal oznámiť toto rozhodnutie biskupovi Gojdičovi a priviesť ho k umierajúcemu, idúcky pre biskupa, nazrel cez „špejhýř“ do cely umierajúceho. A aký div! Vidí, že vedľa umierajúceho duchovného už sedí biskup Pavol a spovedá ho. Behom vyrazil k biskupovej cele, no tá bola ako zvyčajne zamknutá a vnútri, vedľa stolíka, sa modlil ten istý biskup Gojdič. Vystrašený a zmätený dozorca bežal opäť k cele umierajúceho. Tvoril dvere, ale umierajúci už bol sám. Oznámil mu, že hneď príde duchovný, aby ho vyspovedal. Umierajúci mu na to radostne odpovedal: „Už netreba, bol tu biskup Gojdič.“
      Tento prípad urobil na dozorcu taký mocný dojem, že odvtedy otváral dvere nejednej cely, kde sedeli duchovní, a prosil ich, aby mu tento nepochopiteľný úkaz vysvetlili (DL 276).
      *
      O stigmách biskupa Pavla Gojdiča zapísal ThDr. Ivan Mastiliak, CSsR, toto:
      V Prešove som navštívil jedného svojho gréckokatolíckeho priateľa na jeho narodeniny. Bol tam aj jeden hosť, jeho dobrý známy, ktorého som videl po prvýkrát. Bol asi päťdesiatročný. Tento hosť (J. P.) mi ako duchovnému rozprával:
      „Bol som raz na jednej schôdzi v Bratislave. Jeden jej účastník sa na mňa obrátil s otázkou:
      - Vy ste z Prešova? Poznali ste biskupa Gojdiča?
      - Pravdaže!
      - Niečo vám o ňom poviem. Ja som ho eskortoval z Leopoldova do Prahy. V Prahe od neho chceli, aby podpísal jednu listinu. On nechcel (V tejto listene ho žiadali, aby podpísal prestup na pravoslávie. Ak tak urobí, bude pravoslávnym metropolitom – pozn. I. M.). Dali ho preto do tmavej komory na 12 (či 14) dni. Nedávali mu nič jesť. Každý deň mu do okienka dali len pohár vody. On sa neprestajne modlil a z jeho rúk vytekala krv. Niekedy ráno, keď k nemu prišli, všetky zámky boli odomknuté, ale on z cely nevyšiel.
      O týchto stigmách sa veľa hovorilo, a boli aj takí, ktorí sa ho priamo pýtali, či je to pravda. On sa takýmto chýrom len rozpačito bránil a prosil nás: „Neverte! Čo všetko ľudia navymýšľajú!“ (DL 277).
      *
      Biskup Pavel mal aj dar proroctva.
      Jeho spoluväzni si pamätajú, že dr. Gustávovi Husákovi, neskoršiemu prezidentovi, predpovedal: „Gustíčku, budeš ešte veľkým pánom, ale zle skončíš.“
      Charizmatický dar proroctva sa u biskupa Pavla zakladal na plnej dôvere v Božiu silu a dobrotu. Tak napr. jednom stretnutí s Dr. M. Potašom povedal: „Marianku, ja sa už toho nedožijem, ale ty sa ešte dožiješ slobody nášho gréckokatolíckeho obradu a našich ľudí. Posilňuj mojich bratov a všetkým odovzdaj môj najsrdečnejší pozdrav a požehnanie (DL 277).
      *
      Zaujímavý experiment vyskúšali „kompetentní“ s biskupom Pavlom v Prahe roku 1952. Dali si ho predvolať, ozrejmili mu celkovú spoločensko-politickú a cirkevnú situáciu, pri čom neopomenuli so súcitom zdôrazniť jeho zdravotný stav. Nakoniec mu ponúkli úrad patriarchu pravoslávnej cirkvi. Otec biskup odolal a bol pripravení radšej zomrieť, než zradiť. Na to dôstojník ŠtB s úctou podišiel k biskupovi Pavlovi, podal mu ruku a ticho povedal: „Ste statočný človek, vážim si vás.“ (DL 257).

      Aplikácia:

      Sv. František Assiský, aby udržiaval sv. Kláru a jej spolusestry v duchu absolútneho odtrhnutia sa od všetkého, aj od svojej osoby, veľmi zriedka ich navštevoval. Raz ich František navštívil v zime (hovorí to legenda) a vo chvíli lúčenia Klára si kľakla do snehu a poprosila Františka o požehnanie, ochotná uspokojiť sa akoby to bola jeho posledná návšteva. No ľudská túžba ho vidieť, ju posmelila spýtať sa: „Otče, kedy sa znova uvidíme?“ Keďže František chcel čím viac oddialiť budúce stretnutie, odvetil: „Keď zakvitnú ruže.“ Vtedy Klára radostne zvolala: „Otče, pozrite!“ – a okolité kriky, predtým bez listov, premenili sa na nádhernú ružovú záhradu v rozkvete.
      Je to legenda, ale hovorí o veľkej sile svätých.
      *
      Keď svojho času prišiel sv. Maximilián Kolbe na konzistórium vo Varšave, aby požiadal arcibiskupa o posvätenie kaplnky v Nepokalanove, sekretár mu vytkol: „Keď idete za eminenciou, tak si obujte poriadne topánky a čistý habit.“ Sekretár nevedel, že otec Kolbe nemá ani lepšie topánky, ani lepšiu kleriku a nevedel tiež, že hovorí so svätcom. Svätcom totiž na zemi nežiari svätožiara okolo hlavy, tú im maľujú maliari na obrazoch po smrti.
      *
      Počas biskupskej synody roku 1983 bol povýšený na oltár sv. Leopold Mandič. Svätý Otec Ján Pavol II. o ňom povedal: „Nezanechal po sebe teologické alebo literárne diela, neoslňoval kultúrou, nezakladal hnutia dobročinných spolkov. Pre všetkých týcj, čo ho poznali, bol iba úbohým bratom, nepatrným, často chorým. Jeho veľkosť je inde: v obetovaní, v darovaní seba zo dňa na deň.“ Bol „vždy ochotný, usmievavý, rozvážny, čnostný, diskrétny dôverník, verný otec duší, ohľaduplný učiteľ, duchovný radca plný povzbudenia a trpezlivosti.“
      Takto sa prejavovali svätí pred Bohom i pred ľuďmi.
      *
      Istý muž, ktorý sa pokladal za katolíka, ale v skutočnosti bol bludárom, slúžil sv. Dominikovi ako sprievodca. Zo zlomyseľnosti viedol Dominika a jeho bratov cez lesný porast a tŕnisté kríky, až sa im nohy zakrvavili. Vtedy Dominik začal chváliť Boha a povzbudzoval aj svojich bratov: „Drahí bratia, dúfame v Pána, že dosiahneme víťazstvo, lebo naše hriechy sú už obmyté krvou.“ Keď sprievodca videl obdivuhodnú trpezlivosť a radostnú chválu Dominika a jeho spoločníkov, zmocnili sa ho výčitky a obrátil sa.
      *
      Sv. Hieronym Emilián (1484-1537), patrón sirôt a opustenej mládeže, všade, kde mu pripadlo žiť a pracovať, osvedčil sa ako vzorný a čestný človek a verný kresťan. Ľudia ho dôverne poznali a vraveli o ňom: „Zdá sa, že má v svojich rukách čosi z raja. Vždy doslova opojil láskou ku Kristovi každého, na koho sa len pozrel.“
      *
      Aby sa náš život duchovne obohatil, potrebujeme Božiu silu, ako to bolo v živote sv. Františka Assiského.
      Istý človek povedal kresťanovi, ktorý žil striedmo: „Nemohol by som žiť ako vy. Mám rád jedlá.“ Kresťan mu odvetil: „Som šťastný medzi dvoma chodmi jedál, aj vtedy, keď nemám jedlo.“
      To je rozdiel, ktorý Boh činí v živote.
      *
Francúzsky spisovateľ León Bloy vo svojom diele Chudobná žena napísal: „Jestvuje len jediný smútok, a to, že nie sme svätí.“
*
      Sv. Terézia z Ávily povedala: „Treba mať veľké túžby, z ktorých sa rodia veľké projekty, aj keď ich človek nemôže uskutočniť.“
      Podľa nej každá cesta k svätosti začína veľkou túžbou.
      *
      Francúz León Bloy sa raz obrátil ku Kristovi s týmito slovami: „Modlíš sa za tých, ktorí ťa pribili na kríž a ty sám pribíjaš na kríž tých, ktorí ťa milujú.“
      Podivuhodný zákon. Čím kto viac miluje Boha, tým viac je od Boha ukrižovaný. „Boh netrpel na to, aby sme my nemuseli trpieť – napísal George Macdonald – ale na to, aby sa naše utrpenia podobali jeho utrpeniam.“


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet