22.apríl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ježiš neprichádza odstrániť utrpenie, on len rozbíja škrupinu, aby ukázal, ako v samotnom jeho srdci klíči šťastie. Treba sa zamerať na ten klíčok a nevzdychať pri rozbitej škrupine.

~JOZEF PORUBČAN~

06.11.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť343 reakcie0
(Share 133 0)


4. Blažený Pavol, sýtil si sa modlitbou sťa chlebom...

Raduj sa, blažený Pavol

      Myšlienky:

       „Bez prestania sa modlite...“ (1 Sol 5, 17).
       „Vtom vtrhli tí mužovia a našli Daniela, ako sa modlí a prosí svojho Boha“ (Dan 6, 11).
      „Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal jeden z jeho učeníkov: «Pane, nauč nás modliť sa:» (Lk 11, 1). Či Kristov učeník netúži modliť sa predovšetkým preto, že vidí modliť sa svojho Učiteľa? Môže sa to teda naučiť od Učiteľa modlitby...“ (KKC 2601).
      „Modlitba viery nespočíva len v tom, že hovoríme: «Pane, Pane», ale v tom, že si pripravíme srdce, aby plnilo Otcovu vôľu“ (KKC 2611).
      „Početní rehoľníci zasvätili celý svoj život modlitbe. Už od čias pustovníctva na egyptskej púšti pustovníci, mnísi a mníšky venovali svoj čas chvále Boha a orodovaniu za jeho ľud. Bez modlitby sa zasvätený život nemôže udržať ani šíriť; modlitba je jedným zo živých prameňov kontemplácie duchovného života v Cirkvi“ (KKC 2688).
      „Svedkovia, ktorí nás predišli do Kráľovstva, najmä tí, ktorých Cirkev uznáva za «svätých», majú účasť na živej tradícii modlitby príkladom svojho života, spismi, ktoré zanechali, a svojou terajšou modlitbou. Kontemplujú Boha, chvália ho a neprestávajú sa starať o tých, ktorých zanechali na zemi. Keďže «do radosti» svojho Pána, boli ustanovení «nad mnohým». Ich orodovanie je ich najvyššou službou Božiemu plánu. Môžeme a máme ich prosiť, aby sa prihovárali za nás a za celý svet“ (KKC 2683).

      Príklady:

      O nábožnosti mladého Petra hovoria aj svedectvá jeho súčasníkov z farnosti Cigeľka, kde vyrastal. Veriaci spomínajú, ako sa veľmi rád modlil. Vídavali ho už skoro ráno pri modlitbe a podobne i večer sa modlil vonku až kým nevyšli hviezdy na nebi. Ako mladého chlapca ho videli každý deň chodiť modliť sa ku krížu za dedinou (PŠ 28).
      *
      O študijných rokoch biskupa Pavla čítame (Dar lásky), že za úspešné ukončenie štúdia dostal od vedenia školy prémiu – Molitvoslov. V ňom si vedľa titulného listu zaznačil poznatok o piatich prostriedkoch spásy a svätosti. Pod bodom 2 uviedol: Ustavičná modlitba (DL 17).
      *
      Biskup Pavel – ako mladý rehoľník – sa veľa modlil, postil, kontemploval a adoroval neraz dlho do noci. Tak napríklad počas misií na východnom Slovensku sa dokonca stávalo, že keď prišli upratovať izbu, v ktorej boli ubytovaní misionári, jeho posteľ nachádzali neodostlanú (DL 45).
      *
      Ihumen Dionýz Tkačuk pri návšteve kláštora na Černečej hore o prešovskom biskupovi Pavlovi povedal: „Máte svätého biskupa. Preosvjaščennyj Gojdič je mužom modlitby.“
      Na tieto slová si spomína aj autor spomienok na biskupa Pavla Dr. Marián Potaš, OSBM, keď dodáva: „Za to, že sme vydržali v týchto ťažkých životných skúškach – ja, moji spolutrpiaci bratia, aj celá naša prenasledovaná gréckokatolícka cirkev, vďačíme modlitbám, obetám, ale hlavne príkladu nášho biskupa Pavla, ktorý hrdinsky niesol svoj kríž pred nami“ (DL 51).
      *
      O biskupovi Pavlovi je vydané aj takého svedectvo: „Nikdy neprešiel popri chráme, bez toho aby nenavštívil eucharistického Ježiša. Takto, neustálym cvičením ducha, si vladyka Pavel vypestoval takého silného ducha modlitby, že každý, kto mal príležitosť s ním hovoriť, pociťoval jeho duchovnosť a prevahu“ (DL 82).
      *
      Dr. M. Bobák svedčí o biskupovi Pavlovi, že jeho život bol preniknutý láskou k Najsvätejšej Eucharistii. Ak ho niekto hľadal a nemohol nájsť, určite ho nakoniec našiel v biskupskej kaplnke, kde kľačal alebo ležal doluznačky na znak kríža pred bohostánkom. Denne sa rozprával s eucharistickým Kristom nie menej ako šesť až osem hodín. To potvrdzuje aj denný poriadok otca biskupa (DL 92).
      *
      Krásne svedectvo o jeho úcte k Eucharistii sa vypovedalo v príhovore pri príležitosti jeho šesťdesiatin v roku 1948. „Sme vďační, že máme takého biskupa. Zbožnosť je najkrajšou ozdobou jeho života. Jeho vlastným domovom, kde sa najviac zdržuje a kde ho najčastejšie nachádzame, je kľačadlo pred bohostánkom jeho kaplnky... On je mužom-biskupom Eucharistie. Jeho najväčšou starosťou je priviesť veriacich k bohostánku“ (P. Š.: Boli soľou i svetlom, s. 69).
      *
      V roku 1949 bol biskupovi pridelený dozorca, ktorý ho stále sledoval a strážil. Jeden z dozorcov sa o tom takto vyjadril:
      „Mám služby pri biskupovi. Striedame sa po štyroch hodinách. Už sa to nedá vydržať. Keď vojdem do jeho izby, či je ráno alebo večer, on len kľačí a modlí sa. Po celý čas, čo som tam, nevstane z kľakadla. Už som zúfalý. Nadávam mu, ale on nič. Keby ma aspoň opľul, alebo mi čokoľvek povedal. Nakoniec ešte uverím tomu, že on je svätec a ja vinný a že to on stráži mňa“ (PŠ 101).
      *
      Jeden z väzenských strážcov, ktorému sa v roku 1952 podarilo utiecť do Rakúska, svedčí o biskupovi Pavlovi: „Koľkokrát sme prišli po neho do cely, vždy sme ho našli ako sa modlil kľačiac pri svojom stolíku. Keď nás uvidel, vstal a vyšiel z cely modliac sa. Modlil sa idúcky po chodbách a schodoch, modlil sa tiež v kancelárii vyšetrovateľov...“ (DL 207).
      *
      Je známa Modlitba väzňa, ktorú biskup Pavel sa často modlil:
      „Pane, Bože môj! Som presvedčený, že ty ochraňuješ v teba dúfajúcich. Dôverujem ti a verím, že nič neodmietneš tomu, kto ťa o niečo prosí, a preto sa na teba celkom spolieham. Do tvojej svätej prozreteľnosti vkladám svoje myšlienky, diela a plány. Nech mi je vzdialený každý nepokoj. Ľudia ma môžu pozbaviť cti, môžu prekaziť moje plány, môžem prísť o svoj majetok, choroba mi môže vziať posledné sily, okolnosti ma môžu pozbaviť možnosti vykonávať môj biskupský úrad, hriech ma môže pozbaviť tvojej milosti, môžu mi vziať aj slobodu, no dôveru k tebe nikto nevytrhne z môjho srdca. Túto dôveru si zachovám do posledného dychu môjho života. Celé peklo povstalo proti mne, ale žiadna pekelná sila nevyrve mi zo srdca moju dôveru k tebe, lebo ty si dobrý a láskavý Boh a silný Pán.
      Ľudia okolo mňa vidia šťastie v bohatstve, šikovnosti, sláve, vážnosti a úcte, no ja túžim nájsť šťastie v zbožnom živote, v živote pre chudobných a opustených, v živote prísnej kajúcnosti a vykúpenia viny.
      Viem, že sám to nedokážem, ale mám plnú dôveru v tvoje Najsvätejšie Srdce. Kto v neho dôveruje, nebude nikdy zahanbený. Amen“ (DL 226).
      *
      Na prítomnosť otca biskupa Pavla vo väzení si ThDr. Ján Mastiliak, gréckokatolícky redemptorista, takto spomína:
      „Mali sme spolu dohovorené utorňajšie vychádzky. Zo začiatku sme sa pomodlili ruženec – myslím, že to tak robili všetci – a potom sme hovorili o rôznych témach... Otec biskup bol známy tým, že sa neustále modlil“ (PŠ 107).

      Aplikácia:

      Modlitba nás učí žiť a dobre žiť, pretože nás učí žiť s Bohom.
      *
      Modlitba je styk s Bohom, s prameňom života, z ktorého sem vyšli, do ktorého sa vrátime. Sv. Katarína Sienska hovorí: „Stále sa modlí, kto dobre robí.“
      *
      Kardinál Ascalesi, neapolský arcibiskup, vo svojom Pastierskom liste roku 1935, v ktorom sa zamýšľa nad modlitbou, napísal aj tieto slová: „Kresťan je človek, oddaný modlitbe.“
      *
      Do Arsu, kde žil sv. farár Ján Vianney, prišiel človek s puškou a poľovníckym psom. Odprevádzal svojho priateľa. Svätec mu povedal: „Dal by Boh, aby ste mali tak krásnu dušu, ako máte psa.“ Poľovník je dojatý a vyspovedal sa.
      *
      Matka Terézia, zakladateľka kongregácie Misionárok lásky, povedala: „Vždy, keď chceme povedať niečo druhým, alebo sa pre niečo rozhodnúť, pomodlime sa.“
      *
      David Livingstone (1813-1873), jeden z najslávnejších európskych misionárov a cestovateľov po Afrike, smelý a učený muž, odišiel do večnosti pri modlitbe.
Putoval v africkom vnútrozemí so svojimi domorodými nosičmi. Jedného dňa nosiči zbalili batožinu a zložili stany. Len Livingstonov stan ešte stojí. Nerušia ho, lebo vedia, že sa ráno modlieva. Hovorí so svojím Bohom. Ale tentokrát to trvalo nejako dlho. Vedúci nosičov sa cez škáru pozrel do stanu.
      „Ešte sa modlí“, oznámil ostatným.
      Čakali do poludnia. Potom sa konečne odvážili otvoriť stan. Livingstone ešte stále kľačal, ale jeho srdce už nebilo. Zomrel na kolenách pri modlitbe. Krásny odchod do večnosti.
      *
      Stalo sa to cez vojnu, 14. júna 1944 vo francúzskej dedinke Oradur sur Glane. Vojaci nahnali dedinčanov do kostola a potom ho zapálili. Na spálenisku na stupňoch oltára našli spálené telo chlapca. Zhorel v adorácii. Po kľačiačky. Na kolenách.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet