15.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Či nie je absurdné, keď pred blížiacimi sa sviatkami venuješ takú starostlivosť svojmu telu; dlho predtým si pripravuješ najlepší oblek, upravuješ sa a všemožne skrášľuješ a pritom úplne zabúdaš na svoju dušu, ktorá zostáva opustená, nečistá, biedna, vyhladnutá...

~sv. Ján Zlatoústy~

27.10.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť418 reakcie0
(Share 149 0)


13. Tá, ktorá je veľkosť sama a viera sama

Mária, najväčšie požehnanie

      Vo všeobecnosti jestvuje mienka, že Panna Mária sa narodila s určitými danosťami schopností, darov, čností, a že sa nemusela namáhať, že nezakúsila ťažkosti s dosahovaním rastu, tmu neistoty a pochybností. Mnohí si mylne myslia, že bola stvorená dokonalá, ako si to vyžaduje ten, ktorý sa mal stať jej synom.
      V podstate bol život Panny Márie ako život väčšiny z nás: odohrávalo sa s ňou to isté, čo s nami. Druhý vatikánsky koncil nám pripomína, že aj Panna Mária „tvorila súčasť púte vo viere“ (LG 58), premáhala ťažkosti a neistoty a dávala Bohu našich Otcov vždy plnšiu a dôveryhodnú odpoveď. Aj pre ňu bola cesta viery cestou stúpania, s ťažkosťami, pokušeniami, krízami a tmavými chvíľami.
      Len v súvislosti s týmito námahami možno pochopiť chválospev, ktorým ju Alžbeta pozdravila: „Blahoslavená je tá, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45). Blažená, šťastná, lebo Pán sa stal jej skalou, na ktorej môže budovať celú svoju existenciu. Preto mohla povedať: „Veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný“ (Lk 1, 49).
      Tu treba povedať, že uveriť Bohu neznamená, že nás Boh vo všetkom zastupuje, rieši za nás problémy, ako by sme to chceli. Problémy, ťažkosti, bolesť, to všetko ostáva naše, ponechané na naše usilovné ruky, a niekedy možno aj s vyhrnutými rukami.
      No treba tiež povedať, že viera v Boha dáva silu čeliť problémom s väčšou odvahou, ktorá vyrastá z vedomia, že Boh nás miluje, že nie sme sami, ale v Božej spoločnosti, že mu ležíme na srdci.
      Viera všetko zmení, pretože na všetko pozerá Božím okom. Všetky problémy sa rozplývajú, pretože Boh nemá problémy.
      Viera dosiahne všetko, pretože jej ide o Božiu slávu. Nie je prostriedkom k uspokojeniu ľudských túžob.
      Viera je svetlom, pretože žiari v temnotách bezútešnosti tohto sveta. Tak ako žiarila Panna Mária v Zachariášovom dome, prinášajúc požehnanie.
      Panna Mária bola šťastnou ženou, pretože dôverovala Bohu a darovala mu svoj mladý a nežný život. Uverila anjelovým slovám, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37) a prežívala to na vlastnej koži.
      Je preto ženou veľkej viery, lebo dokázala dôverovať Bohu a zveriť sa mu aj vtedy, keď skutočnosti, ktoré sa diali pred jej očami, nesvedčili o tom, že je múdre veriť.
V predstavení Odvahu, príďte, ľudia!, ktorá hovorí o živote svätého Františka z Assisi, predstaviteľ jeho otca sa obracia k publiku: „Pre vás je dnes ľahké pokladať môjho syna za svätého. Prešlo už toľko času, Cirkev ho vyhlásila za svätého, mužské a ženské rehole sa rozšírili po celom svete, mesto Assisi sa stalo strediskom medzinárodnej spirituality. Všetky fakty sú pred vašimi očami!
      Áno, pre vás je ľahko veriť. Ale pre mňa? Ja som mal vtedy srdce polámané na kusy. Videl som bláznivého syna, ktorý mi ničil majetok, nahromadený rokmi práce a obetí: látky, peniaze... Všetko rozdal chudobným! Videl som blázna, nesvedomitého syna, ktorý rúcal pokoj nášho domu, ktorý sa stal terčom posmechu v meste. Hanba! A ja som v ňom mal vidieť svätého? «Assiský chudáčik» – ako ho vy nazývate? Nie! Ja som vedel iba to, že som nešťastným otcom bláznivého syna!“
      A ako sa v podobnej situácii správala Panna Mária?
      Po tridsiatich rokoch pokojného života v Nazarete sa Ježiš vydáva kázať.
      Na svadbe v Káne Galilejskej pre všetkých bol len Ježišom, Jozefovým synom. Len Máriina viera v ňom videla Božieho Syna. Preto len ona mohla od neho žiadať pomoc, spásu, zázrak.
       Onedlho však prichádzajú správy o jeho „čudnom“ životnom štýle: Je posadnutý! „Keď sa to dopočuli jeho príbuzní, išli ho odviesť, lebo hovorili: «Pomiatol sa»“ (Mk 3, 21).
      Onedlho pribehne aj Mária, lebo je prestrašená týmito hlasmi. Dav ľudí jej nedovolil prísť bližšie k Ježišovi. Dali si ho zavolať, aby sa s ním porozprávali: „Vonku je tvoja matka, tvoji bratia a tvoje sestry“ (Mk 3, 32). A aká bola odpoveď? „Kto je moja matka a moji bratia?... Kto plní Božiu vôľu, je môj brat i moja sestra, i matka“ (Mk 3, 33; 35).
      To je vôľa toho, ktorý ho poslal? (porov.: Jn 6, 29), mohla namietať Panna Mária. Kde zostali všetky tie veľké Božie prisľúbenia: „Bude sa volať Synom Najvyššieho?“ (Lk 1, 32).
      Keď stála pod krížom, mohla si ľahko prečítať nápis nad jeho hlavou: „To je Ježiš, židovský kráľ!“ (Mt 27, 37). Skutočnosť vyzerala ako krutý výsmech pre hocikoho. Okrem toho musela si všeličo vypočuť zo skrivených úst tých, ktorí stáli okolo kríža, zvedaví, aby videli, čo sa deje, tešili sa z víťazstva a sarkasticky sa usmievali: „Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho“ (Mt 27, 42). A opäť myslela na slová, ktoré nemohla zabudnúť, ktoré si tak často opakovala a nad ktorými sa zamýšľala: „Aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn“ (Lk 1, 35). Všetko, čo jej anjel povedal o Kristovom osude, sa napĺňalo, ale celkom inak, než by sa dalo z ľudského hľadiska očakávať. Pre ňu to bola vrcholná chvíľa, práve taká rozhodujúca ako tá, v ktorej sa jej zjavil anjel a žiadal o rozhodnutie. A práve tak, ako ju život predchádzajúci zvestovanie pripravil na anjelovu návštevu, Boh ju pripravil aj na túto vrcholnú hodinu.
       „Pán s tebou... Neboj sa, Mária...“ (Lk 1, 28; 30). „Všetko je možné tomu, kto verí“ (Mk 9, 23).
      Toto jednoduché uistenie, ktoré sa v Biblii často opakuje, je jednou z jeho hlavných ideí. Takto uisťuje Boh Abraháma, patriarchov, prorokov, najvýznamnejšie osoby Starého zákona. Ježiš hovorí aj apoštolom: „Ja som s vami po všetky dni...“ (Mt 28, 20). Je to nepretržitá reťaz vernej a účinnej Božej prítomnosti v dejinách, vo veľkých i malých udalostiach osôb.
       Pán je aj s Máriou. Mária si tieto slová hlboko zachovávala vo svojom srdci. Preto je blahoslavená, lebo uverila, čo jej oznámil Pán! Je ženou veľkej viery v Boha a v toho, ktorého poslal. Pánova blízkosť ju nenechala podľahnúť ale všetko prekonať.
      Život v blízkosti Boha je vždy milosťou a prináša hlboké pochopenie toho, ako má všetko vo vesmíre svoje miesto v Božom pláne. Toto poznanie je základom vyrovnaného postoja k životu a ku všetkému, čo môže priniesť. Bolesť, choroba, utrpenie, najväčšie katastrofy, to nie sú len slepými silami náhodne vypustenými do sveta, sú to skôr poslušné tvory, ktoré plnia svoju úlohu vo vesmíre, vedú k spáse Božích vyvolených.
      Panna Mária je pre nás v tomto ohľade vzorom veľkej viery. „Našej viery pevná opora!“ (Akatist k Bohorodičke – 4. ikos). Jej viera je silou, odvahou, ktorá vnáša aj do nášho života a do každého nášho rozhodovania pokoj. Najmä vtedy, ak zámery Božej vôle nie sú nám hneď vždy jasné a prijateľné. Kríž je jediný prostriedok zjednotenia zeme a neba. Ak ho odmietame, odmietame prostriedok svojej spásy. Prijatie kríža je jednak znakom toho, že sme na ceste k spáse, jednak dôkazom lásky zo strany Boha. A aby sme nestrácali odvahu, kňaz nám často od oltára pripomína Pánovu blízkosť slovami: Pán s vami! Je po vašom boku a je vašou silou a pomocou. Nebojte sa, ale zložte svoje starosti na Pána (porov.: Ž 55, 23) a on vám bude pomáhať. Svätý Pavol túto skúsenosť Pánovej blízkosti v tomto ohľade zhrnul do tejto vety: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje“ (Flp 4, 13), „lebo Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37).
      Kiež by sa Panna Mária stala matkou aj našej viery, aby sme skrz ňu oživili svoju vieru v jej Syna, nášho Spasiteľa.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet