15.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Dúfať znamená milovať a veriť bez ohľadu na to, že sme niekedy oklamaní a že sme sami niekedy oklamali.”

~LOUIS EVELY ~

27.10.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť274 reakcie0
(Share 126 0)


8. Tá, ktorá je nekonečne veľká

Mária, najväčšie požehnanie

      Profesor kardiológie priviedol raz študentov do laboratória anatómie na univerzite. Pozorovali niektoré orgány a všimli si nesmierne veľké srdce. Profesor sa spýtal poslucháčov, čo by vedeli povedať, komu to srdce patrilo, a určiť, na akú chorobu tá osoba zomrela.
      „Ja viem“, povedal mladík veľmi vážnym tónom. Bolo to srdce matky.“
      To, čo robí nejakú osobu veľkou, nie je množstvo vykonaných diel, ale láska vložená do skutkov, prác. Mať veľké srdce! „Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci ostatní... Ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svojej živobytie“ (Lk 21, 3-4). Rovnaké gesto (v tomto prípade almužna) môže prinášať veľmi rozdielne výsledky.
      Panna Mária žila tridsať rokov v Nazarete. Žila životom ostatných hebrejských matiek, zamestnaná rodinou a spoločným životom malej dediny, v spoločnosti Jozefa a Ježiša.
      Veľkosť Panny Márie sa neodvíja z jej skutkov. Jej život bol chudobný a jednoduchý, pokorný a skrytý. Jej veľkosť vyplýva zo základných postojov, z vnútorného spôsobu bytia, ktoré dávajú životu novú chuť a náplň. Preto vo Chválospeve velebí Božiu veľkosť. Pritom sama seba nerobí veľkou a v tejto piesni nič nezveličuje, ale prijatú veľkosť vracia samému Bohu.
      Máriina veľkosť spočíva v tom, že vedela žiť obyčajný, všedný deň mimoriadnym spôsobom.
      Sväté písmo nám hovorí o troch postojoch Panny Márie: vernosť, ticho, viera.
      Panna Mária je verná.
      Každodenným životom opakuje svoje áno, ktoré jedného dňa dala Bohu. To „nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1, 38), nie je výsledkom „nadšenia“, ale povedomie darovaného, obetovaného života, odovzdaného do rúk Boha Otcov, Boha verného, ale aj Boha, ktorý podporuje našu vernosť.
      V evanjeliu sú náznaky, ktoré nám dávajú vytušiť, že pre Pannu Máriu nebolo všetko ľahké. Jej tajomné tehotenstvo jej zaiste spôsobilo nemalé problémy vo vzťahu s Jozefom. Ako vysvetliť pochopiteľným a prijateľným spôsobom, že to, čo sa v nej počalo, je ovocím Svätého Ducha?
      Svojho prvorodeného syna zavinula do plienok a uložila do jasieľ, „lebo pre nich nebolo miesta v hostinci“ (Lk 2, 7). Mária však dojčí a povíja do plienok, hovorí svoje „áno“, i keď jej všetko protirečí: zima, neistota a chudoba miesta, v ktorom sa nachádza.
      Aj Ježiš žil Otcovo „áno“. Svätý Pavol to definuje vo svojom Druhom liste Korinťanom takto: „Veď Boží Syn Ježiš Kristus... nebol aj «áno» aj «nie», ale v ňom bolo iba «áno». Lebo všetky Božie prisľúbenia, koľko ich je, v ňom sú «áno», a preto je skrze neho aj naše «amen» Bohu na slávu“ (1, 19-20).
      V Máriinom „áno“ sa takto rodí Kristovo „áno“. Ochota a prijatie Otcovho plánu umožňuje vtelenie Syna a spásu sveta.
      Panna Mária je ženou ticha.
      Jednou z prvých vecí, ktoré nás hlboko dojímajú vo Svätom písme, je Máriino ticho. Preruší ho iba štyri razy: pri zvestovaní, chválospevom, v chráme s dvanásťročným Ježišom po troch dňoch namáhavého hľadania a v Káne Galilejskej. A pritom rozpráva veľmi málo. Evanjelista to zdôrazňuje dvakrát: „Mária zachovávala všetky tieto slová vo svojom srdci a premýšľala o nich“ (Lk 2,19; porov.: 2, 51). Cez toto dlhé rozjímanie vstupuje do hĺbky Božieho plánu. A v tej miere ho chápe a opakuje svoje „áno“.
      Panna Mária je ženou viery.
      Aj pre ňu bola cesta viery cestou stúpania, s ťažkosťami, pokušeniami, krízami a tmavými chvíľami. Keby tak nebolo, podobala by sa viac na robota ako na osobu, schopnú prijímať slobodne a zodpovedne Božiu vôľu. Uverila tvrdeniu, že „Bohu nič nie je nemožné“ (Lk 1, 37) a preto svoj život postavila na Božom slove. Preto verila aj vtedy, keď skutočnosti, ktoré sa diali, nesvedčili o tom, že je múdre veriť. Preto bola blahoslavená, lebo uverila, „čo jej povedal Pán“ (Lk 1, 45).
      „Preto sa aj uctieva ako najvynikajúcejší, celkom jedinečný úd Cirkvi, ako jej predobraz a najosvedčenejší vzor vo viere a láske, a Katolícka cirkev, poučená Svätým Duchom, jej preukazuje detinskú oddanosť a lásku ako vrelemilovanej matke“ (M. Schmaus). Buďme preto vďační Bohu, že nám „ju, najpožehnanejšiu, dal za ochrankyňu Božieho ľudu, aby sa starala o zverené dietky“ (večiereň sviatku Ochrany Panny Márie).


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet