17.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Milovať milosrdnou láskou nie je iba dávať. To je aj byť ranený ranou druhého. Znamená to spojiť všetku svoju energiu s tou ich na uzdravenie zo zla, ktoré sa stalo mojím.”

~ABBÉ PIERRE~

27.10.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť313 reakcie0
(Share 138 0)


5. Tá, ktorá je nekonečne vznešená

Mária, najväčšie požehnanie

      Na večierni sviatku Zosnutia presvätej Bohorodičky o Matke nášho Pána spievame: „Veľkolepá je tvoja sláva. Boh ťa zahrnul úžasnými divmi...“ Je to postavenie, ktoré jej pripravil Boh a ktoré nikto nezmení.
      Preto svätý Sofron, biskup, napísal o nej: „Ktože môže spievať tvoju slávu, ó, najsvätejšia Panna, kto sa opováži opísať tvoju veľkosť, kto tvoje veličenstvo? Ty si ozdobou človečenstva, ty si prevýšila anjelské zbory. Ty si zatemnila svetlo archanjelov, ty si nad tróny vyššia. Ty si čnosťou zvíťazila nad čnosťami...“
      Táto vysoká dôstojnosť Panny Márie žiada od nás kresťanov aj vysokú úctu. Veď ona je požehnaná medzi ženami (Lk 1, 42), v ktorej Boh urobil veľké veci (Lk 1, 49). Michel Schmaus preto píše: „Márii patrí zvýšená pozornosť, a zbožná úcta veriacich, a to pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi.“ Práve preto sa k nej modlime: „Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
      Panna Mária je po Bohu najväčšia a preto jej patrí najväčšia úcta, viac ako ostatným svätým a anjelom. Úcta k Panne Márii má byť v našom kresťanskom živote čímsi nepomerne hlbším než úcta k niektorému svätcovi. Veriaci to oddávna cítili a Cirkev to umožnila vyjadriť, keď dovolila nazývať Pannu Máriu najvyššími titulmi – ako Kráľovná apoštolov, mučeníkov, vyznávačov, panien a ako Kráľovnú všetkých svätých. Úcta k Panne Márii je úctou, ktorá prevyšuje úctu k ostatným svätým. V Cirkvi nemáme pravdy a články viery, ktoré by sa týkali niektorého svätca. O Panne Márii takéto pravdy a tajomstvá viery v Cirkvi máme – Nepoškvrnené počatie (r. 1854), Panenstvo (r. 381 a 451), Božie materstvo (r. 431), Nanebovzatie (r. 1950). Táto skutočnosť dáva mariánskej úcte hĺbku a šírku, akých niet v nijakej úcte k jednotlivým svätým (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
      Svätá Cirkev ju preto vo svojich modlitbách a piesňach oslavuje: „Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.“
      Michel Schmaus vo svojom diele Život milosti a milostiplná zdôvodňuje že táto úcta jej patrí „pre jej dôverný vzťah ku Kristovi, pre jej miesto v dejinách spásy, pre jej dokonalé vykúpenie a pre jej špecifické začlenenie do Cirkvi“.
      Ak toto všetko patrí k nášmu životu viery, ako by sme si nemali uctiť víťazstvo a ovocie Kristovej milosti, ktoré sa prejavilo ojedinelým a vrcholným spôsobom u Panny Márie vo chvíli Zvestovania, v jej pokore v Betleheme, v trpezlivosti za vyhnanstva v Egypte, v jej vernom živote lásky v Nazarete, v jej skromnosti za verejného pôsobenia Ježiša a v znášaní neslýchaného utrpenia pod krížom? (porov.: J. Ch. Korec: O úcte k Panne Márii).
      V Elsasku žila kedysi vo vyhnanstve rodina poľského kráľa Leszinského, ktorý bol zosadený z trónu. Žili v ústraní a zármutku. Stalo sa však, že Mária Leszinská, dcéra tohto kráľa, bola vyvolená za manželku mladého francúzskeho kráľa Ľudovíta. Byť francúzskou kráľovnou to bolo vtedy veľké vyznamenanie. Keď túto správu dostal otec, zavolal si svoju manželku a dcéru a povedal im: „Padnite na kolená a ďakujte Bohu, lebo mám pre vás radostné posolstvo.“ – „Aké, otče? Snáď budeš opäť poľským kráľom?“ – „Nie – odpovedal otec – ale ty budeš francúzskou kráľovnou.“
      Pre túto princeznú to bola iste radostná správa a povýšenie... Čo však je to proti tej zvesti, ktorú priniesol archanjel Gabriel Panne Márii v Nazarete: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš...“ (Lk 1, 30). Aké veľké povýšenie, aké vznešené postavenie: Požehnaná medzi ženami! Matka toho, ktorý sa bude volať „Synom Najvyššieho“ (Lk 1, 32).
      Preto slová, ktoré Panna Mária predniesla u sv. Alžbety: „Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia“ (Lk 1, 48), sa na nej naozaj splnili. Po celom svete sa k nej ľudia modlia a utiekajú pod jej ochranu. Úcta k nej nás všetkých spája do jednej rodiny a spoločne k nej voláme: „Nikdy neprestaneme my nehodní ospevovať tvoju moc, Bohorodička. Lebo, keby si ty neprosila a nezastávala sa nás, ktože by nás zbavil toľkých bied? Kto by nám doteraz zaistil slobodu? Neopustíme ťa, Vládkyňa, lebo ty, jediná požehnaná, chrániš svojich služobníkov pred každým nešťastím“ (Moleben k Panne Márii).


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet