21.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Teraz chápem, že pravá dobročinná láska spočíva v znášaní všetkých chýb našich blížnych, v tom, že sa nečudujeme ich slabostiam a že sa poučíme aj z ich najmenších čností. Ale spoznala som zvlášť to, že dobročinná láska by nemala zostať uzavretá vo vnútri našich sŕdc, lebo nik nezažne lampu a nepostaví ju do kúta ani pod mericu, ale postaví ju na svietnik, aby tí, čo vchádzajú, videli svetlo. Zdá sa mi, že toto svetlo znamená dobročinnú lásku, ktorá má osvecovať a potešovať nielen tých, ktorých najviac milujem, ale aj všetkých tých, ktorí sú náhodou v dome.

~sv. Terézia z Lisieux~

26.10.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1102 reakcie0
(Share 213 0)


Téma: Cirkev stále rastie / Lk 13, 18-21

Homília

      Vie niekto z vás, čo bude z týchto malých detí? Vie to len Boh. Ak si pozrieme fotografiu slávneho človeka z detských čias, usmejeme sa. Teraz vieme, že toto dieťa je slávny človek. Vtedy to nikto nevedel, iba Boh.
      A tak je to aj s Cirkvou. Na jej začiatku boli len Dvanásti – a dnes?
      Božie kráľovstvo, ktoré založil Pán Ježiš, sa zázračne šíri po celom svete. A túto zázračnú moc vysvetľuje podobenstvom o horčičnom semiačku, ktoré v skutočnosti je jedným z najmenších, ale keď vyrastie, dosiahne takých rozmerov, že ešte aj vtáctvo môže na jeho konároch prebývať. Horčičné semeno dostalo svoju mimoriadnu vnútornú silu od svojho Stvoriteľa.
      Pán Ježiš hovorí, že tak je to aj s kráľovstvom Božím na zemi. Z malých začiatkov, z počtu 12 apoštolov a niekoľko učeníkov, sa zázračne rozmohlo po celom svete. Vnútornú silu k vzrastu Cirkvi dodáva sám Duch Svätý, ktorý je jej počiatok, jej život, ktorý ju riadi a obživuje v srdci každého, kto kráľovstvo Božie prijme.
      Pán Ježiš dal zázračnú vnútornú silu Ducha Svätého Cirkvi, aby mohla splniť svoje veľké poslanie. Keby sme sa tak pýtali ľudí, čo je poslaním Cirkvi, dostali by sme iste rôzne odpovede.
      Najzákladnejším poslaním Cirkvi je, aby posväcovala ľudí, a to tak jednotlivca, ako aj celú ľudskú rodinu, aby dosiahli svoj večný cieľ. Ako to má Cirkev dosiahnuť?
      Na túto otázku nám dáva odpoveď sám nebeský Otec, ktorý nám poslal svojho Syna, Ježiša Krista, aby nám dal príklad, aby nám ukázal cestu, ako dosiahnuť svoj večný cieľ.
      Tým, ktorí sa vyzvedajú, či je Boh a ako vyzerá, Pán Ježiš odpovedá v príhode so sv. Filipom.
      Filip sa pýta Ježiša: „Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí.“ Pán Ježiš mu vravel: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca...“ (Jn 14, 8-9).
      Tým, ktorí by radi odstránili všetky prikázania a pritom si chcú nehovoriť, že sú slobodní, a tak sa páčia Bohu viac ako tí, ktorí prikázania zachovávajú, Pán Ježiš hovorí: „Ak budete zachovávať moje prikázania, ostanete v mojej láske, ako ja zachovávam prikázania svojho Otca a ostávam v jeho láske“ (Jn 15, 10). „Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť“ (Mt 5, 17).
      Kristus doplnil prikázania tak, že vyhlásil osem blahoslavenstiev, ktoré dal ako základ kresťanského života. Napokon ich Pán zhrnul do jednej vety: „Toto je moje prikázanie: Aby ste sa milovali navzájom, ako som ja miloval vás“ (Jn 15, 12).
      Pán Ježiš si žiada, aby táto láska bola úplná. Človek má milovať nielen Pána Boha celým svojím srdcom, ale aj svojich priateľov i nepriateľov.
      Tragédiou našich dní je to, že dnešný človek sa nechce tomuto podrobiť a platí za to vysokú cenu svojej biedy.
      Chybne sa domnievajú aj tí, ktorí si myslia, že stačí iba chodiť do kostola. Pán Ježiš nikdy nenaliehal, aby ľudia chodili do kostola. Pán Ježiš najviac času však strávil tým, že chodil a konal dobré skutky, uzdravoval, poučoval nevedomých vo viere, nasycoval lačných, odpúšťal hriechy. Kristus teda najviac času strávil tým, že posväcoval osobu, pomáhal človekovi k časnému i večnému šťastiu.
      Toto je poslaním Cirkvi. Cirkev aj v našom storočí pripomína človekovi, že Kristus založil svoje kráľovstvo a že ho založil na omilostených srdciach. Kristus žije a kraľuje len v tých srdciach, ktoré sa pokoria a ktoré uznajú, čo povedal Ježiš: „...lebo bezo mňa nemôžete nič urobiť. Ak niekto neostane vo mne, vyhodia ho von ako ratolesť a uschne“ (Jn 15, 5-6).
      Keď sa človek pred Pánom Bohom pokorí a uzná svoju nehodnosť, podobá sa malému horčičnému semiačku, ktorému Pán dá vzrast a prinesie hojnú úrodu ozajstnej hodnoty.
      Duševná bieda sveta v našich časoch dosahuje katastrofálne rozmery. Pán Ježiš svetu aj dnes ponúka svoju záchranu. Ponúka ju prostredníctvom svojho kráľovstva, ktorému dal svoju zázračnú moc. Slovami sv. evanjelia zdôrazňuje svetu, aby sa pokoril a prijal Ježiša, lebo už v nikom inom niet spásy, iba v ňom.
      Keby sme dnes pozreli fotografiu apoštolov z doby, keď bola založená Cirkev, zaiste by sme sa usmiali. Dnešnú Cirkev by na jednu fotografiu neumiestnil žiaden umelec či fotograf. Amen.

      Inšpirácie: Lk 13, 18-21
      Kartotéka: Cirkev / Lk 13
08.09.2006 | Čítanosť(1898)
Téma: Cirkev / Humor
25.06.2003 | Čítanosť(1202)
Téma: Cirkev / Eucharistia
12.06.2003 | Čítanosť(2678)
Lk 13, 10-17
18.01.2010 | Čítanosť(1018)
Cirkev


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet