|
NA ZAMYSLENIE
|
|
„Človek túži vždy po novom obdarovaní životom, aby mohol vyčerpať, čo mu okamih dáva i berie. Nechce sa vzdať toho, čo ho napĺňa, a najradšej by bol nekonečný a bezhraničný, aby mu život patril úplne a bez konca. Večná blaženosť je radosť bez konca, šťastie bez tieňa, láska bez hraníc, plný život bez ochabnutia, činorodosť, ktorá je zároveň dokonalým pokojom a uvoľnením zo všetkého napätia. To je bytie, o ktoré človeku v tomto živote ide.”
~EDITA STEINOVÁ ~ |
|
|
|
|
21.10.2004 -
Miron
 1161
 0
|
|
Téma: Úspech / Život / 2 Tim 4, 7-8
Myšlienky... 127/2004
Mnoho ľudí s blížiacim sa dôchodkom si zrazu uvedomuje, aký prázdny a mnohokrát i nezmyselný bol ich život. Napriek i tomu, že v mnohých veciach zaznamenali úspech; že si užili veľa zábavy a pekných dní s príbuznými a priateľmi; že sa vlastne ani nemajú na čo príliš sťažovať. Vyškriabali sa s námahou na rebríčku úspechu k samému vrcholu, aby zistili, že liezli nesprávnym smerom.
Možno je to tým, že všetko okolo nás chce presvedčiť, že šťastie a naplnenie života spočíva v zmocnení sa čo najviac ponúk, ktoré prichádzajú zo sveta. Stačí si len všimnúť časopisy a rôzne televízne relácie, ktoré predstavujú „úspešných ľudí“. Ako ľahko sa dá zatúžiť po takom živote. Ako ľahko môže človek uveriť, že v osvojení takéhoto vnímania života nájde šťastie a naplnenie zmyslu svojho života.
Cesta k opravdivému naplneniu života však nie je osvetlená reklamami z médií. Azda aj preto, lebo neponúka ilúziu ľahkého a pohodlného života.
Pozrite sa na svätého apoštola Pavla v čase, keď píše svoj druhý list Timotejovi. Bol vo väzení a tušil, že čas jeho popravy sa blíži. Pozerá sa spätne na svoj život. Mohol ho považovať za nešťastný. Veď mnohokrát bol v nebezpečenstve smrti, bičovali ho, kameňovali, slúžil Kristovi „v námahe a lopote, často v bdení, o hlade a smäde veľa ráz v pôstoch v zime a nahote“ (2 Kor 11, 27). Podľa meradiel sveta nemohlo ísť v jeho prípade o úspešný život. Napriek tomu však svätý Pavol nepovažuje svoj život za prázdny a bez zmyslu. Hovorí: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý sudca“ (2 Tim 4, 7-8).
Apoštol vedel, že čoskoro sa postaví pred pološialeného cisára Nera, ktorý ukončí jeho pozemský život. Vedel však aj to, že v tom okamihu sa postaví pre Kráľa kráľov, aby od neho dostal „veniec spravodlivosti“, dar nového života, ktorý bude trvať večne.
Zdanie neúspešnosti v tomto svetle zaniká. Zvlášť keď si uvedomíme, ako veľmi ovplyvnil svätý Pavol históriu celej Európy. Súdobí historici mohli azda napísať celé zväzky o cisárovi Nerovi a svätého Pavla by si ani nepovšimli. Dnes je tento pomer opačný. Ba čo viac, psom dávame meno Nero a synom meno Pavol.
Vydať sa na cestu, ktorú nám ukázal Spasiteľ, po ktorej vidíme prechádza apoštola Pavla a ostatných nasledovníkov Krista, znamená zavrhnúť zmýšľanie, ktoré má svet o úspechu. Neraz môže byť náš život označený aj ako neúspešný, ale pokiaľ vytrváme, nikdy nepocítime, že by sme žili naprázdno a nezmyselne. A v deň stretnutia so spravodlivým Sudcom získame „veniec spravodlivosti“. Čo viac môžeme od života čakať?
Inšpirácie: 2 Tim 4, 7-8 / 2 Kor 11, 27
Kartotéka: / / /
|
Súvisiace homílie / príhovory
Súvisiace pramene
Súvisiace príklady
Súvisiace inšpirácie
|
|
|
(1855)