17.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Odovzdanosť do Božej prozreteľnosti nie je rovnica: prosím — dostanem. Je to cesta, na ktorej som sa narodil. Niekedy budem určite vyslyšaný, ale za iných okolností budem mať pocit, že moja modlitba, moje očakávania sa nesplnili. V skutočnosti ak nepochybujem, ak rastiem v dôvere v to, čo dostanem alebo nedostanem, potom už žijem v tejto odovzdanosti.”

~EVELYNE MADROVÁ~

16.10.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1096 reakcie0
(Share 272 0)


Téma: Jn 17, 1– 11a

Homília

      V novinách sa objavil oznam: Zlodejovi sa podarilo vylúpiť tajný sejf amerického magnáta. Na jednom zväzku bankoviek bola poznámka – príspevok na kostol. Zlodej dal obnos do obálky a poslal na príslušný farský úrad. Vraj, nechcel mať opletačky s vlastným svedomím....
      Nie sme aj my podobní zlodejovi?
      V určitých veciach vieme, čo nesmieme a smieme, a v iných?
      Aké je naše poznanie Boha?
      Nejedná sa len o naše vedomosti, ale o náš celkový vzťah k Bohu.
      V Ježišovej veľkňazskej modlitbe počujeme slová: „A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista“ (Jn 17,3).
      Končí sa veľkonočné obdobie. Evanjelium nám pripomína začiatok utrpenia Pána Ježiša. Pri Poslednej večeri, keď nadišla hodina – hodina umučenia, zároveň táto hodina je aj hodinou oslávenia, Ježiš sa modlil modlitbu, ktorú voláme „veľkňazskou“. Ježiš sa modlil, rozprával sa so svojím Otcom: „Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im daroval večný život“ (Jn 17,1). Ježiš tesne pred svojím utrpením a smrťou ďakuje Otcovi, že mohol dať ľuďom večný život. Pán Ježiš vie, čo má bezprostredne prísť. Práve preto prišiel na svet. Ježišova modlitba prezrádza poznanie Otca. Hebrejské slovo „jadá“ – “poznanie“ znamená poznanie prakticko–biblické, a nie ako grécke slovo „ginosko“ – “poznanie“ filozofické, intelektuálne. Totiž Židia a celý Starý zákon poznávajú Boha a svet preto, aby našli čo najzodpovednejšiu odpoveď na otázku, ako treba žiť. Podobne je to aj v Novom zákone a taktiež v textoch svätého Jána, ktorý „poznanie“ kladie do roviny spásy a večného života. Predstavuje Syna Božieho, ktorý robí všetko preto, aby ho človek mohol poznať a prijať ako pravého Boha. Kresťania od začiatku prijímajú Krista ako Božieho Syna, pravého Boha. V Kristovi poznávame Boha. Nemôžeme poznať Otca mimo Syna, takže jediným pravým Bohom nie je iba Boh Izraela, ale ten, ktorého zjavil Pán Ježiš.
      Židia ostali len na polceste, keď neprijali Ježiša, a tak stratili celkové poznanie Boha. Poznanie, o ktorom hovorí Pán Ježiš v evanjeliu, nie je najmä videnie tvárou v tvár, totiž: „ ...teraz vidíme len nejasne, akoby v zrkadle, no potom z tváre do tváre. Teraz poznávam len čiastočne, ale potom budem poznať tak, ako som aj ja poznaný,“ (1 Kor 13,12) pripomína svätý Pavol. Pán Ježiš nám ako nik pred ním – teda žiadny svätopisec, prorok či iný pred ním – predstavil Boha. Dnes naše poznanie nie je definitívne či konečné. My máme povinnosť Boha už tu na zemi poznávať a spoznáme Boha primerane svojmu stavu, za zásluhy na zemi až vo večnosti. Pre nás je potrebné, aby sme zotrvávali v učení Ježiša Krista, čiže verili Kristovi ako svojmu Bohu. Pána Ježiša vtedy viac spoznávame ako Boha a budeme ho viac poznať, keď budeme plniť jeho vôľu. Poznať Boha je na jednej strane dar, ktorý nám dáva Boh, a na druhej strane je potrebné urobiť všetko, aby sme Boha poznávali. Viera a naša snaha poznávania sú nerozlučne spojené medzi sebou, a to až tak, že nie je možné ich rozdeliť. Inými slovami máme žiť v pravde. Zachovávať prikázania a vzrastať v láske k Bohu.
Viera a pravda majú v hebrejčine ten istý koreň – „aman“. Značí to asi toľko, že nemôže jestvovať žiadne pravdivé poznanie Boha bez osobného zaangažovania sa poznávajúceho. Nestačí len štúdium, pretože človek nemôže dôjsť k pravdivému poznaniu Boha bez viery a poslušnosti, čo z toho poznávania vychádza. Boh nemôže byť iba predmetom ľudského bádania. Môže a je partnerom v dialógu, v ktorom on iniciuje a vedie rozhovor.
      Spomeňme si na André Frossarda, ako sa prvýkrát stretol s Bohom. Keď vstúpil do kostola v latinskej štvrti, vstúpil tam, aby hľadal svojho priateľa. A tam ho čakal Ježiš, o ktorom pochyboval, v ktorého neveril. Stačí jedno stretnutie Andrého s Ježišom – a dochádza k celkovej zmene života, čo vyjadril knihou Boh jestvuje, ja som sa s ním stretol. A nielen on, ale mnohí konvertiti, ale aj veriaci vedia vyznať – keď poznanie Boha nie je možné iba vo viere, tak aj spása človeka nemôže byť iba dielom čiste rozumu. Ako celý pozemský život Pána Ježiša bol samou obetou, aby nás spasil, tak aj z našej strany spása sa zakladá na našom osobnom zaangažovaní. Spása sa nezakladá na prijatí nejakej vedy, hoci aj ako veľkej, v rozume človeka, ale spása spočíva na osobnom otvorení sa Duchu Svätému, ktorý cez učenie Ježiša Krista preniká do nášho vnútra a celého nášho života. Keď človek spoznáva Boha, nie je možné, aby sa nezmenil, preto človek, čo uveril v Boha, túži sa mu pripodobniť, chráni sa hriechu a pracuje na svojom posvätení.
      V Starom zákone sa hovorí, že kto uvidel Boha z tváre do tváre, musel zomrieť. Je tu otázka: Čo naše poznanie Boha? Ako môžeme byť spokojní, keď hovoríme, že veríme, a naše skutky hovoria o niečom inom?
      Sú to tvrdé slová, ktoré nás nesmú nechať na pokoji. Buď verím, teda prijímam Boha vo svojom živote, alebo darom viery, ktorý mi dáva Boh, opovrhujem – a čo si vtedy zasluhujem?!
      Skutky apoštolské nám pripomínajú, čo robili po nanebovstúpení Pána Ježiša apoštoli s Ježišovou matkou a jeho bratmi. „Títo všetci jednomyseľne zotrvávali na modlitbách“ (Sk 1,14). A v týchto slovách je návod, oslovenie aj dnes pre nás. Nikde a nikdy sa väčšmi nepáčime Bohu, a nerobíme nič osožnejšie pre svoju dušu ako vtedy, keď sme spojení s Ježišom. Najviac sa to deje, keď sa modlíme, keď všetko, čo robíme, robíme na oslavu Boha. Vtedy najlepšie poznávame Boha a Boh môže do nášho života prichádzať bez prekážok, kladených mu do cesty z našej strany.
      Tento čas desiatich dní od nanebovstúpenia Pána Ježiša po zoslanie Ducha Svätého môžeme využiť na väčšie spoznávanie Boha v modlitbe. My sme už prijali Ducha Svätého. Nám už nič nebráni, aby sme sa celí a celkom otvorili Bohu a boli schopní prijať Ducha Svätého so všetkými darmi, o ktorých hovoril Pán Ježiš. Prežívame čas, keď sa máme dať celí Bohu. Uvedomujeme si potrebu byť nástrojom Božím, patriť Bohu, nežiadať si a nepriať nič iné len to, čo chce Boh. Nebáť sa celej svojej naviazanosti na Boha, ako Ježiš bol vždy a celý spojený s Otcom a Duchom Svätým. Tak chápeme, že Pán Ježiš poznal svojho Otca. A uvedomujeme si, že keď my urobíme, čo od nás vyžaduje a právom očakáva Pán Ježiš, už na zemi zažijeme radosť z poznania Boha.
      Náš hriech je prekážkou nielen pre nás, ale aj pre iných, že poznanie Boha nie je také, aké sa žiada. Poznáme to z bežného života. Kto pácha hriech, nemôže poznať pravé šťastie. Akýkoľvek hriech nemôže natrvalo naplniť spokojnosťou a šťastím náš život. Na druhej strane si uvedomujeme, že keď nemáme hriech, aj tie najťažšie situácie života nás obohacujú. Teda aj v krížoch a trápeniach veriaci človek spoznáva Boha. Koľko trpiacich z nášho okolia je šťastnejích, aj keď si zastonú a vypadnú im slzy, ako tí, čo im nič nechýba, všetko majú a cítia prázdnotu svojho vnútra, strácajú zmysel svojho života. Od nás sa právom očakáva, že svoju vieru, svoj vzťah k Bohu neobmedzujeme na určitý priestor, kostol či dom, alebo len na určitý čas, omšu, rannú či večernú modlitbu, ale vieme svoju vieru žiť všade, kde sme poslaní.
      Často nechápeme v začiatkoch chorôb, pri určitých tragédiách, prečo k tomu došlo, prečo to na nás dopustil Pán Boh.
      Ján vyrástol v rodine bez Boha. Hoci doma o Bohu sa nehovorilo, počas vysokoškolských štúdií si prečítal Sväté písmo i iné náboženské diela, ale len pre všeobecný rozhľad. Boh ho neoslovil. Ľuďmi, ktorí verili, neopovrhoval. Práve naopak, najmä tých, čo svoju vieru skutočne žili, obdivoval. Pre Boha a vieru nemal čas. Malo to rýchly postup. Mnohí mu závideli. Bola to aj jeho šikovnosť, ale aj tvrdá práca na sebe. Jednoducho, darilo sa mu až do chvíle, keď sa ocitol na nemocničnom lôžku s ťažkými poraneniami po autonehode. Čo to boli za hodiny, keď bol bez väčšieho pohybu a odkázaný na všetku pomoc od iných. Vtedy začal uvažovať. V spomienkach vracal sa k ľuďom, veciam a udalostiam vo svojom živote. Čím viac nad tým všetkým premýšľal, uvedomoval si, že nič nebolo náhodou. Keď si to prvý raz uvedomil, po chrbte mu prešli zimomriavky. – Ja som o Boha nestál, a predsa Boh mal vždy o mňa záujem. – Keď po mesiacoch opúšťal lôžko a vracal sa k svojim povinnostiam, mnohí rýchlo spoznali, že hoci Ján bol predtým dobrý odborník a človek, predsa po návrate bolo u neho vidieť ďalšiu kvalitatívnu zmenu. Dnes je aj praktizujúci kresťan.
      Iný príklad:
      Vysokoškoláčka Ivana bola kedysi aj na prijímaní i birmovke, a nič viac. Ocitla sa v stave: životom unavená. Čo sa dalo v jej živote spoznať, spoznala. Poznala mužov, alkohol, drogy a ocitla sa aj v nemocnici, keď si chcela vziať život. Tu sa spoznala s Irenkou. Žena v jej rokoch, od narodenia pripútaná na lôžko. Ale Irena bola opakom Ivany. Nepoznala vo svojom živote mužov, alkohol či drogy a hoci v živote veľmi trpela, nesiahla si na život. Práve naopak. Tešila sa životu. Tieto dve viedli niekoľkodňové rozhovory. Irenka nie násilím, ale svojím príkladom a najmä modlitbou za Ivanu dosiahla svoje. Už štvrtý rok je aj Ivana šťastná žena. Je iná žena. Má iný zmysel života. Stačil jeden pobyt v nemocnici a stretnutie s Irenkou.
      Iste nechceme byť zlodejmi svojho šťastia. Práve preto dnes, v čase pred sviatkom Zoslania Ducha Svätého, si chceme vyprosiť sebe, ale aj iným milosť túžby viac poznať Boha. Amen.

      Inšpirácie: Jn 17, 1-26
      Kartotéka: Jn 17
16.08.2007 | Čítanosť(4022)
Téma: Jn 17,11
05.02.2009 | Čítanosť(2481)
Téma: Jn 17, 21
12.06.2003 | Čítanosť(2470)
Jn 17, 1-26


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet