19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keby kresťania už začali brať vážne svoju vieru, vyvolalo by to vo svete revolúciu takých rozmerov, akú dejiny doteraz nezažili. Ale potom by sa už ani neoplatilo pokúsiť sa o inú revolúciu.

~G.B. Clementceau ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť2948 reakcie0
(Share 549 0)


Téma: Nebojte sa / Jn 14, 1-6

Pohrebná homília

Pohrebná homília Petra Zimmermanna.

V našom živote sa vyskytujú situácie, ktoré prinášajú zármutok, obavy, neistotu, akési otázniky. Medzi takéto situácie patrí aj smrť človeka, ktorý nám bol nejakým spôsobom blízky. Pocity zármutku sa možno splietajú s akousi prázdnotou, ktorá nastáva pri odchode milovaného človeka. Môžu prísť aj myšlienky, ktoré nás napĺňajú obavami: ako to bude ďalej vyzerať, čo sa zmení, ako budeme všetko zvládať?

Bratia a sestry, azda v podobnej situácii sa nachádzali aj apoštoli pri Poslednej večeri. Keď im Ježiš oznámil svoj odchod zo sveta, zmocnil sa ich zmätok, strach a malomyseľnosť. Čo sa s nimi stane, keď už s nimi nebude Pán? Preto Ježiš začína rozlúčkovú reč výzvou k nebojácnosti a viere: „Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa“ (Jn 14, 1).

V tejto situácii môže apoštolom pomôcť prekonať strach iba viera v Boha a v toho, kto im vieru sprostredkoval a žil pred ich očami. Ježiš sa však nemieni uspokojiť iba s výzvou k nebojácnosti a viere. Môže dať apoštolom opodstatnené zasľúbenie, že ich odlúčenie nebude trvať večne. On ich síce opustí, ale do domu svojho Otca odchádza iba preto, aby im pripravil príbytok. Potom sa vráti aby vzal učeníkov k sebe, aby navždy boli tam, kde je on. Niet teda žiadneho dôvodu k úzkosti a malomyseľnosti. Ich opustenosť bude iba krátka. Po prechodnom odlúčení bude nasledovať doba nikdy nekončiaceho spoločenstva.
Avšak nik nepríde k Otcovi, kto by chcel obísť Krista. On sám o sebe hovorí: „Ja som cesta, pravda a život“ (Jn 14, 6).
Cesta znamená orientáciu, zmysluplné nasmerovanie, stálosť, istotu. Toto Ježiš dáva človeku, ktorý verí.
Keď Biblia hovorí o Božej pravde, myslí tým Božiu vernosť a spoľahlivosť, na ktorú sa človek môže bezpodmienečne spoľahnúť, v ktorej nachádza svoju spásu.
A život - život je Ježišov dar. Nejde tu o prirodzený život, ale o život nadprirodzený, o spásu.
Kto prijíma Ježiša ako cestu, pravdu a život, prichádza k Otcovi. Spoločenstvo s Otcom je konečným cieľom a úplným naplnením ľudského hľadania a túžob. Náš život teda nadobúda zmysel a istotu vtedy, keď sa spoliehame na Ježiša.

Preto v našom živote nemá miesto zbytočný strach a úzkosť. Je pravdou, že život niekedy prináša aj zármutok. Napríklad, keď nás opustí milovaný človek. Avšak smrť nie je úplný koniec. Je to vlastne iba zmena, prechod z pozemského života do večného života.
Michael Quist vo svojej knihe Tvojimi očami píše: „Či existujú mŕtvi? Nie, mŕtvych niet, Pane. Sú len živí na našej zemi a aj vo večnosti. Smrť existuje, Pane, ale chvíľu iba, okamih je to, sekunda, len krok, krok z dočasného do večnosti.“
Aj v liturgických textoch budeme počuť, že tým, čo veria v Boha, sa život neodníma, iba mení. A svätý apoštol Pavol nás povzbudzuje: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2, 9). Modlíme sa preto za našu zosnulú sestru Helenu, aby skúsila a presvedčila sa, aký dobrý je Pán (porov. Ž 34, 9). A majme nádej, že sa raz spolu stretneme tam, kde sa nám zotrú z očí všetky slzy.

Ježiš svojim učeníkom hovorí: „A cestu kam idem, poznáte“ (Jn 14, 4). Aj naša zosnulá sestra akoby nám vravela: „Nežiaľte a neplačte, veď cestu kam idem, poznáte.“ Máme predsa nádej, že jej cesta vedie k Nebeskému Otcovi.

Poznali sme ju ako zbožnú a pracovitú ženu. Jej život ostáva pre nás vzorom a povzbudením. Isteže, rokmi jej síl ubúdalo, ale pokiaľ mohla, starala sa o rodinu. Spolu s manželom vychovala tri deti a pomáhala aj pri výchove vnúčat. Snažila sa ich dobre vychovať. Dôkazom toho je aj to, že jeseň svojho života prežila v úzkom kruhu svojej rodiny a aj posledné chvíle jej života boli sprevádzané starostlivou prítomnosťou najbližších. To bolo viditeľné ovocie jej snáh, ktorého sa dočkala tu na zemi. To neviditeľné, ktoré jej pripravil Pán, o tom môžeme iba tušiť. Iste Pán Boh nezabudne ani na jej obety, ktoré prinášala, keď niesla kríž choroby. Jej život je ako dobré zrno, ktoré prinieslo mnohonásobnú úrodu už tu na zemi, čo nám dáva nádej, že večná úroda bude omnoho bohatšia. Veru, môžeme dúfať, že Ježiš s radosťou prijme našu zosnulú sestru do svojho kráľovstva, veď opúšťala tento svet zaopatrená sviatosťami. V tejto nádeji ľahšie prekonáme zármutok týchto chvíľ, dúfajúc, že táto rozlúčka je len na určitý čas, ale večnosť nás opäť spojí. A naša nádej má pevný základ, vychádza z Krista, ktorý o sebe hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik, kto žije a verí vo mňa, neumrie naveky“ (Jn 11, 25-26).

Drahí bratia a sestry, pre nás kresťanov smrť neznamená koniec všetkého, ale práve naopak - začiatok. Výročný deň úmrtia svätých Cirkev nazýva narodením pre nebo. Svätá Terézia od Dieťaťa Ježiša na smrteľnom lôžku vravela: „Neumieram, vstupujem do života.“
Je tu teda nádej na opätovné stretnutie v nebi, ktoré je úžasné aj tým, že bude večné. Pripravujme sa aj my na toto stretnutie v dome nášho Nebeského Otca životom podľa jeho vôle a pamätajme vo svojich modlitbách a obetách na našich zosnulých. Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3612)
Téma: Jn 14, 27
16.08.2007 | Čítanosť(3360)
Téma: Jn 14, 15
12.06.2003 | Čítanosť(2584)
Jn 14, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2249)
Jn 14, 15-31


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet