17.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nič na svete nie je ťažšie, ako byť úprimný, a nič nie je ľahšie, ako lichotiť. Ak je v úprimnosti falošná len stotina, hneď vznikne disonancia. Avšak ak je v lichotení falošné všetko, hoci do posledného tónu, dobre sa to počúva.”

~FIODOR M. DOSTOJEVSKIJ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť4542 reakcie0
(Share 737 0)


Téma: Na zemi nemáme trvalé miesto / Jn 14, 1-6

Pohrebná homília

Pohrebná homília Emila Hoffmanna.

Svieca. Knôt zaliaty do vosku. Jednoduchý predmet majúci v kresťanstve hlbokú symboliku. Sprevádza začiatok i koniec nášho pozemského života. Pri krste symbolizuje Ježiša Krista, ktorý má novému kresťanovi svietiť na ceste života a pri pohrebe zas symbolizuje Krista, ktorý osvetľuje cestu do večnosti.

Ježiš sám o sebe povedal: „Ja som cesta, pravda, život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14, 6).

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Je v prirodzenosti človeka, že sa vydáva na cestu. Zbalí si pár vecí osobnej potreby a odchádza. Ľudia putujú, migrujú, presúvajú sa. Môžeme teda povedať, že človek je bytie k niečomu. Niečo si chce pozrieť ako turista, niečo vidieť len tak zo zvedavosti. Veľakrát cestuje za niekým: ide ho pozrieť, navštíviť. Teda človek je aj bytie k niekomu. Človek túži po spoločenstve s ľuďmi. Veď už na prvých stránkach Biblie môžeme čítať, že ťažko je človeku samotnému. Ale človek kdesi v hĺbke srdca cíti aj nasmerovanie mimo tohto sveta, nasmerovanie k Bohu, od ktorého vyšiel a ku ktorému sa ako k prvotnej príčine svojho bytia vracia po dlhšej alebo kratšej dobe. Pekne to vyjadril autor žalmu: „Ako vyschnutá pustá zem bez vody, tak moja duša túži za tebou“ (Ž 63).
Pozemský život je dôležitou, ale nie poslednou etapou. Duša človeka po smrti neprechádza do iného ľudského alebo živočíšneho tela, ale odchádza k Bohu, kým jeho telo na čas uložia do zeme. Hovorím "na čas", pretože všetkých nás čaká vzkriesenie z mŕtvych. Ježiš neprišiel na tento svet, aby nás zachránil pred prirodzenou smrťou, ale prišiel dať jej zmysel. Ježiš s istotou povedal, čo starozákonní autori iba tušili, ale nevypovedali, že smrť je bránou do omnoho krajšieho spôsobu života, v ktorom ľudia žijú ako anjeli. Je to perspektíva plná nádeje, ktorú veriaci iných náboženstiev nemajú.
Iste každého z nás bolí rozlúčka. Vždy keď odchádza niekto blízky alebo niekto, koho máme radi a na ktorom nám záleží, vždy ako keby odchádzal kúsok nášho ja. Naša sestra M. odišla na stretnutie s Ježišom. Ale máme istotu, že po prechodnom odlúčení bude nasledovať doba nikdy nekončiaceho spoločenstva, kde už nebude žiadneho odchodu ani príchodu, ale večne trvajúca radosť zo spoločenstva s Bohom. Keď Ježiš hovorí o sebe, že je “cestou“, chce nám povedať, že on je zmyslom života, on predstavuje stálosť, istotu. Ježiš je jedinou prístupnou cestou k Otcovi. Keď hovorí o sebe ako o “pravde“, znamená to, že sa človek môže na Boha bezpodmienečne spoľahnúť a v ňom nachádzať spásu. A Ježiš ako “život“ dáva nadprirodzený život ako dar. Kto prijíma Ježiša ako “cestu, pravdu a život“, prichádza k Otcovi, ktorý je posledným cieľom a definitívnym naplnením celého ľudského hľadania. Bratia a sestry. K tomuto spoločenstvu sme všetci pozvaní. Keď sme sa tu dnes zišli pri rozlúčke s našou sestrou M., povzbuďme sa slovami Ježiša o večnom živote: Kto verí vo mňa, žiť bude, aj keď zomrie.

Čínska múdrosť hovorí: „Život je most: prejdi po ňom, ale nestavaj na ňom dom“. Dom tu na zemi má dvojakú funkciu: chráni pred vonkajším svetom a pomáha vytvárať rodinnú atmosféru. Človek však nikdy nemá istotu, že ho nikto neokradne, že neprídu povodne, zemetrasenie, že na dom neuvalia hypotéku. Istotu tu na zemi nikdy nebudeme mať. A predsa, človek kvôli prílišnej starostlivosti o pozemský domov neraz zabúda na ten večný. Každý človek musí raz opustiť svoj dom. V rodnom dome môže prežiť celý svoj život, ale ak je človek bytie k Bohu, nemôže tu žiť večne. Ježiš nám v nebi pripravil množstvo príbytkov. Tešme sa na stretnutie s ním, lebo len v nebi nadobudneme plnú istotu, spokojnosť a radosť, že teraz som dosiahol to, po čom som celý život túžil, a že ma o môj príbytok už nikto nikdy nepripraví.

Bratia a sestry, svieca symbolizuje Krista, ktorý zomrel a vstal z mŕtvych. V nádeji na naše osobné zmŕtvychvstanie modlime sa za zosnulú sestru, aby si ju Pán vzal k sebe a mohla sa tešiť vo večnej sláve. A vždy keď uprieme pohľad na zapálenú sviecu, spomeňme si na Ježiša, ktorý sa z lásky k nám obetoval, nezabúda na nás a očakáva nás v nebi, kde nám všetkým pripravil miesto, a kde „noci už nebude a nebudú potrebovať svetlo lampy ani svetlo slnka, lebo im bude žiariť Pán, Boh, a budú kraľovať na veky vekov“ (Zjv 22, 5).
Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3642)
Téma: Jn 14, 27
16.08.2007 | Čítanosť(3386)
Téma: Jn 14, 15
28.07.2004 | Čítanosť(2978)
Téma: Nebojte sa / Jn 14, 1-6
12.06.2003 | Čítanosť(2605)
Jn 14, 1-14
12.06.2003 | Čítanosť(2266)
Jn 14, 15-31


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet