19.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Dobre vie žiť ten, kto sa vie dobre modliť. Modlitba je kľúč do neba: modlitba sa vznáša hore a Božie milosrdenstvo zostupuje k nám dole. Ako telo žije potravou, tak vnútorný človek žije modlitbami a rozhovorom s Bohom.

~sv. Augustín~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť968 reakcie0
(Share 231 0)


Téma: Boh - naša nádej / 1 Sol 4, 13-17

Pohrebná homília

Pohrebná homília Michala Marlenga.

Smútiaca rodina, bratia a sestry! Nie je tomu tak dávno, čo sa naša zosnulá sestra M. ešte prechádzala medzi nami. Jej život bol plný očakávania a plánov. No zrazu prišlo niečo nečakané. Prišiel jeden deň, hodina, minúta... a nepozornosť vodiča spôsobila našej sestre smrť. Môžeme za to obviňovať toho vodiča, všetkých a všetko, ale ja sa pýtam: má to zmysel? Vrátime tým život našej sestre?

A od poveď znie: pozemský život už nie, ale prvé čítanie z listu Solúnčanom nám dáva inú odpoveď: „Nechceme, aby ste nevedeli, ako je to so zosnulými, aby ste sa nezarmucovali ako ostatní, čo nemajú nádej. My čo žijeme a zastaneme až do Pánovho príchodu, nepredídeme tých, čo zosnuli v Pánovi...“ (porov. 1 Sol 4, 13-17).

Bratia a sestry, svätý Pavol nám vo svojom liste hovorí o nádeji, ktorá je nádejou pre večný život. Ňou túžime po nebeskom kráľovstve a po večnom živote ako po svojom šťastí, pričom vkladáme dôveru do Božích rúk.
Viem, že je veľmi ťažké dôverovať v Pána v tejto situácii a mať bázeň v neho, ale nesmieme si zúfať. Veľkým príkladom nám môže byť starozákonný Abrahám, ktorý aj napriek tomu, že mal obetovať svojho syna, neprestal veriť v Božie prisľúbenia, mal nádej v to, že Boh splní to, čo sľúbil. Naša Cirkev preberá vzor práve z jeho nádeje. Príkladom nám môže byť Jób, ktorému Boh zabral všetko: majetok, deti, ale aj napriek tomu neprestal dôverovať v Boha. A vieme, že Boh ho za to odmenil. V Novom zákone je to napríklad Marta, ktorej zomrel brat Lazár a ktorého Ježiš vzkriesil z mŕtvych. Tí všetci mali nádej, že smrťou nič nekončí, ale iba niečo sa mení. Ale vezmime si príklad zo samého Krista. Kristus prišiel, aby nás vykúpil. A v tom je jeho nádej. Vedel, že bude trpieť, že zomrie, ale vedel, že nás tým vykúpi a nás aj vykúpil.
Uvedomujeme si, že by sme asi nedokázali žiť tu na zemi, keby sme tejto nádeje vôbec nemali. Ona musí byť silnejšia, ona je silnejšia. Vieme, že naša jednoduchá nádej nám dáva silu už len na to, aby sme dokázali žiť a naša kresťanská nádej nám dáva silu žiť a všetko konať pre večný život. To je nádej Ježiša Krista. A takúto nádej Kristus žiada aj od nás.

Bratia a sestry, nádej je jedna z troch božských čností. Často si povieme: veď máme nádej, v čosi veríme, čosi je... ale hlbšie nad tým nepremýšľame. Uvažovať začíname až trochu neskôr. To trochu neskôr myslím vtedy, keď prídu na nás nejaké skúšky a trápenia. Lenže čo potom? Obviňujeme za to Boha? Prečo to Boh dopustil práve na mňa, na našu rodinu, prečo to skúša na mne? Čo som komu urobil? Nie, bratia a sestry. Ako Boh skúšal Abrahámovu vieru, Noemovu pri potope, Jóbovu vieru, keď mu bral synov, takisto skúša aj nás. Oni to zvládli na jednotku, ale ako to zvládneme my? Začneme nadávať a preklínať?
Boh dnes na nás, na našich bratov a sestry, zoslal tiež jednu skúšku. Boh si povolal k sebe manželku a matku. Naši bratia a sestry vedia, čo to znamená, ale svoj kríž neodhadzujú, ale ho prijímajú s láskou, lebo vedia, že Boh je aj napriek tomu milostivý a milosrdný. Vedia a vieme to aj my, že Boh je náš Otec, ktorý ako skutočný otec nielen odmeňuje, ale aj skúša. Ak v jeho skúškach vytrváme, on na nás nezabudne a bohato nás obdarí svojimi milosťami. Ak nie v tomto pozemskom živote, v tom nebeskom určite. A tu má svoje miesto práve nádej. Nádej, ktorou dôverujeme v Boha a v život večný.

Ľudová múdrosť nám podáva legendu, v ktorej sa hovorí asi toto: Boh poslal do malej dedinky smrť, aby tam v jednom dome zobrala matku. Smrť sa ale vrátila a hovorí: „Pane, nemôžem tam zobrať matku, sú tam štyri malé deti, kto sa o ne postará?“ Boh sa však nahneval a rozkázal smrti: „Skoč do hlbín oceánu a prines mi kameň, ktorý leží na jeho dne.“ Smrť vylovila kameň, doniesla ho k Pánovi a hneď nato dostáva ďalšiu úlohu: „Rozhryzni ten kameň!“ Smrť hryzie, namáha sa, ale nakoniec sa jej to podarí. A hľa, vnútri bol malý červík. Boh ukazuje na toho červíka a hovorí: „Pozri, ja o ňom viem a starám sa o neho. A myslíš si, že zabudnem na tie siroty? Choď a vezmi matku!“
Tak aj my, bratia a sestry, často zabúdame, že čokoľvek Boh robí, robí to s určitým zámerom. A keď dnes povolal k sebe túto našu sestru, tiež to robí s nejakým zámerom, ktorý mnohokrát nechápeme, ale vedzme, že vo večnom živote pochopíme všetci. Ako sa Boh postaral v legende o toho červíka, takisto sa postará aj o nás. Treba len veriť.

V knihe proroka Izaiáša Boh hovorí: „Lebo moje myšlienky nie sú vaše myšlienky a vaše cesty nie sú moje cesty“ (Iz 55, 8). Boh je naším otcom a on dobre vie, prečo si povolal túto sestru. Snáď aby netrpela alebo bola zrelá pre večný život. Útechou nech nám je viera v život večný. A kedykoľvek sa budete za ňu modliť, predstavujte si ju živú, lebo ona žije a ona sa bude modliť za vás. A naša nebeská Matka vám v tom bude pomáhať, lebo ona veľmi dobre vie, čo je to strata milovanej osoby. A my sa budeme modliť spolu s vami, aby vás všetkých Boh potešil a posilnil, aby sme tak raz všetci mohli stretnúť tam, kde už niet ani bolesti, ani nijakého iného zármutku.
Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(1455)
Téma: Čistota / 1 Sol 4, 1-12
16.06.2003 | Čítanosť(1791)
1 Sol 4, 1-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet