21.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    S deťmi, s ktorými nerobia starosti rodičia, mávajú často starosti dejiny.

~W. Brudzinski ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1098 reakcie0
(Share 188 0)


Téma: Modliť sa za zomrelého / Lk 11, 1-13

Pohrebná homília

Pohrebná homília Jaroslava Chovanca.

„Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria“

Nikto z nás nemôže povedať, že dnes je jeho šťastný a radostný deň. Opustil nás náhle a nečakane náš spolubrat M. Nesklátila ho choroba ani staroba. Netušil, čo ho čaká, a preto sa s ním ani nikto nerozlúčil. Bolesť v pozostalých je preto oveľa väčšia. Môžeme len dúfať, že v okamihu smrti bol zmierený s Bohom, aby mohol vstúpiť do večnej radosti nebeského kráľovstva, kde už niet bolesti ani strachu. Všetci za to prosíme, modlíme sa, aby náš zosnulý brat, ktorý bol dobrý veriaci, dosiahol plnosť radosti a milosti u Boha.
Povzbudzujú nás k tomu aj slová Pána Ježiša, ktoré sme počuli v dnešnom evanjeliu: „Aj ja vám hovorím: Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám“ (Lk 11, 9)!

Všetci ľudia musia zomrieť. Smrťou končí čas rozhodovaní, v okamihu smrti padlo rozhodnutie o nasmerovaní a hodnote života. Podľa toho smrť nie je iba koniec, ale aj definitívnosť života. Smrťou dostáva ľudská existencia svoju plnú váhu: Mám možnosť žiť iba raz a teraz sa musím rozhodovať. Možnosti životných rozhodovaní a náprav sa nevrátia spať. Rozhodnutia sa stanú definitívnymi.
Kresťanské chápanie života podstatne spočíva v tom, že človek napĺňa svoj život v slobode, úroda tohoto života dostáva v smrti konečnú platnosť, a že očisťovanie po smrti znamená očisťovanie skutočne žitého života z milosti Boha.
Učiteľský úrad Cirkvi vysvetľuje smrť ako trest za Adamov hriech, pričom predpokladá, resp. výslovne hovorí, že prvý človek "Adam" bol stvorený Bohom a obdarovaný mimoprirodzeným darom nesmrteľnosti a skrze svoj hriech priviedol smrť nielen na seba, ale aj na svoje potomstvo.
Vzťah ľudstva k Bohu je poznačený dvoma faktormi: globálnym a univerzálnym vtiahnutím ľudstva a jednotlivého človeka do hriechu a viny (dedičný hriech) a v ústrety idúcou, odpúšťajúcou a sebadarujúcou láskou Boha (milosť). Keď nie sú oba faktory v rovnováhe, pretože láska Boha je silnejšia než hriech a vina, prenikajú človeka v celej jeho existencii, ovplyvňujú slobodné rozhodnutia človeka a týkajú sa aj narodenia a smrti.
V smrti sa človek celkom vydáva do Božích rúk, keďže sa časť po časti odovzdával Bohu vo svojom živote v konkrétnych skutkoch lásky. Násilná a predčasná smrť berie človeku možnosť dávať svoj život v láske a slobodne sa darovať. Oddelenie tela a duše v smrti neznamená úplné zrušenie vzťahu duše ku svetu. V smrti sa dostáva ľudská duša k intenzívnejšiemu vzťahu k druhým ľuďom. Človek je zodpovedný za svoje zmýšľanie a skutky, a bude musieť podať vyúčtovanie za svoj život pred konečnou božskou inštanciou.
Tak ako každá nádej, aj viera v očistec je prísľubom a zároveň výzvou k obráteniu a rastu v láske už v tomto živote, keď hovorí, že prosebná modlitba a všetky kresťanské skutky vykonané v spomienke na zomrelých im pomáhajú v dianí očisťovania. Tak ako človek nikdy nie je iba izolovaným jedincom a jeho život nemôže byť absolútne nezávislý od ostatných ľudí, tak človek neostáva sám a nepretŕha zväzky k druhým ľuďom ani po smrti, ktorí sa počas jeho pozemského života stali v istom zmysle súčasťou jeho existencie, a skrze ktorých im bola sprostredkovaná spásna prítomnosť Boha.

Naplnenie u Boha je cieľom kresťanskej nádeje. Každý človek chce po smrti dosiahnuť blažený stav, stav večnej radosti, šťastia a lásky. K tomu vedie patričný život. Ale môžu mu k tomu pomôcť aj naše modlitby, obety a prosby. Pán vypočuje toho, kto k nemu volá a prosí ho. Názorne nám to ukazuje prvé čítanie: Abrahámovi ide v jeho modlitbe predovšetkým o druhých ľudí. Prosí za hriešnych ľudí v Sodome a Gomore, hľadá aj tie najmenšie škáry k nádeji. Nestavia sa ani pyšne nad Sodomčanov, ani sa nepohoršuje nad ich hriešnosťou, ale stavia sa s nimi do jedného radu - do jedného radu tých, ktorí Božiu milosť potrebujú a takto prosia. A tu je úplne podobný Ježišovi Kristovi, ktorý sa, ako hovorí Písmo, za nás hriešnikov stále prihovára u Otca. Ak veríme, že Boh miluje všetkých ľudí, ak máme k Bohu dôveru a čakáme od neho len a len dobro, a ak podľa veľkého prikázania lásky milujeme svojich blížnych, potom sa nemôžeme za nich nemodliť! Potom je modlitba za druhých výrazom našej lásky k nim. Lásky, ktorú nemôžeme vynechať. A tento prejav lásky, ktorým modlitba je, prečisťuje naše vzťahy. Ak sa za niekoho s láskou a dôverou modlíme, potom sa na neho nemôžeme pozerať len ako na nepriateľa, potom k nemu nie sme ľahostajní, potom sme s ním spojení, či je ten človek od nás ďaleko, alebo je k nám blízko.
„Pýtajte sa a dajú vám, hľadajte a nájdete, klopte a otvoria vám,“ hovorí Ježiš. Akoby hovoril: Čo chcete dostať, keď nepožiadate, čo chcete nájsť, keď nebudete hľadať, a ako vám má kto otvoriť, keď ani nezaklopete? Čo ako by bol prísny nejaký človek k iným ľuďom, nezaprie aspoň vlastné deti. Ako by mohol zaprieť svoje deti Boh? Ako by im mohol odmietnuť svoje dary? Smrť existuje v našom živote, stretávame sa s ňou. Buďme na ňu pripravení nielen materiálne, že si dáme do poriadku majetky, napíšeme závet a podobne, ale aj duchovne. Modlime sa za našich zosnulých, za našich bratov, sestry, rodičov a deti. Pomôže to im, ale aj nám. Budeme s nimi v užšom vzťahu, vo vzájomnom kontakte, a tak bolesť z ich straty ľahšie prejde.

Zlodej prišiel k nebeskej bráne a zabúchal na bránu: „Otvorte!“ Apoštol Peter, ktorý má kľúče od kráľovstva, to počul a šiel k bráne. „Kto je tam?“ „Ja.“ „A kto si ty?“ „Zlodej. Pusť ma do nebeského kráľovstva!“ „Nie, pre zlodejov tu niet miesta.“ „A kto si ty, že ma nechceš pustiť?“ „Apoštol Peter.“ „Ahá, teba poznám. Ty si ten, ktorý tri razy zaprel Krista Pána, prv než zaspieval kohút. Viem všetko, bratku.“
Vtedy sa Peter obrátil a vyhľadal Pavla: „Pavol, choď a porozprávaj sa s ním.“ Pavol šiel k bráne. „Kto je tam?“ „Ja, zlodej. Pusť ma do nebeského kráľovstva!“ „Tu niet miesta pre zlodejov.“ „A kto si ty, keď ma nechceš pustiť dnu?“ „Ja som apoštol Pavol.“ „Ahá, Pavol. Viem, kto si. Vyháňal si kresťanov z Jeruzalema a hnal ich do Damasku. A ty si teraz v raji?“
Keď to Pavol počul, povedal Petrovi, čo hovorí zlodej. „No,“ povedal Peter, „pošleme tam evanjelistu Jána. On Krista nikdy nezaprel. Nech sa s tým zlodejom porozpráva.“
Ján šiel k bráne. „Kto je tam?“ „Ja, zlodej. Pusť ma do nebeského kráľovstva!“ „Môžeš dlho prosiť, zlodej. Pre takých hriešnikov ako ty tu niet miesta!“ „A kto si ty, že ma nechceš pustiť dnu?“ „Ja som evanjelista Ján.“ „Ahá! Ty si teda evanjelista! Prečo vy evanjelisti klamete ľudí? V evanjeliách ste napísali: 'Klopte a otvoria vám, proste a dostanete!' Ja tu už stojím vyše dvoch hodín a klopem, ale nikto mi neotvára. Ak ma hneď nevpustíš do nebeského kráľovstva, vrátim sa na zem a poviem ľuďom, že ste v evanjeliách písali nepravdy!“ Ján zlodeja pustil dnu.

Pán dôverujúcim a dúfajúcim, prosiacim a neodbytným pomôže a dá to, čo chcú. Musíme byť trpezliví, musíme sa modliť a prosiť za spásu duše M., aby sme ho čo najviac oslobodili od trestu za jeho viny.

Pán je dobrý a odpúšťajúci, vypočuje a splní svoje prisľúbenia. Modlime sa, bratia a sestry, za tohto nášho zosnulého brata, aby dosiahol večnú blaženosť, aby ho Pán zaradil medzi svätých v nebi, aby ho oslávil a aby sa stal naším orodovníkom u Boha.
Pane, prijmi dušu M. do svojej milosti, aby mohol spoločne so všetkými v nebi spievať a oslavovať ťa skrze Krista, nášho Pána.
Amen.

10.10.2003 | Čítanosť(1881)
Téma: Lk 11, 5-8
12.06.2003 | Čítanosť(3168)
Lk 11, 14-26
12.06.2003 | Čítanosť(3147)
Lk 11, 27-36
12.06.2003 | Čítanosť(3094)
Lk 11, 5-13


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet