19.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ten, kto verí, nedokáže definovať čo, alebo kto je "Boh" - formulu má pre neho iba neveriaci.

~Walter Dirks~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť786 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: O modlitbe / Jn 17, 24-26

Pohrebná homília

Pohrebná homília Martina Ferenca.

Drahí bratia a sestry! Od dávnych čias sa ľudia zamýšľali nad existenciou zla vo svete. Uvažovali o jeho príčinách, o tom, prečo ho Boh dopustí i o tom, ako možno znášať jeho dôsledky. Príčiny zla objavovali filozofi mnohých smerov. Jedni hovorili o dvoch svetoch, svete zlom a svete dobrom. Ďalší považovali za jeho príčinu hmotu. Mysleli, že Boh sám stvoril zlo, aby trestal ľudí. Poniektoré filozofické školy navrhovali rezignovanosť ako prostriedok na jeho prekonanie, iné ho zasa utápali v prehnanom spôsobe života.

V kresťanskej tradícii nájdeme miesta, kde sa vysvetľuje pôvod zla, jeho príčiny a jestvovanie. Ale nájdeme aj prostriedok na vyrovnanie sa s ním. A o tom je aj dnešná stať evanjelia, ktorá o Ježišovi hovorí: „Pozdvihol oči k nebu a modlil sa“ (Jn 11, 24).

Sv. Terézia z Lisieux povedala: „Pre mňa je modlitba vzletom srdca, jednoduchým pohľadom na nebo.“
Bratia a sestry. Modlitba je dar milosti a rozhodná odpoveď z našej strany. Vždy predpokladá úsilie. Modlitba je bojom proti nám samým a proti úkladom diabla, ktorý robí všetko, aby človeka od modlitby odvrátil (porov. KKC 2725).
Ježišova modlitba robí z kresťanskej modlitby účinnú prosbu. Ježiš je jej vzorom. Modlí sa v nás a s nami (KKC 2740). Ježiš sa modlí aj za nás, namiesto nás a v náš prospech (KKC 2741). Svätý Augustín o tom hovorí, že Kristus sa za nás modlí ako náš Kňaz, modlí sa v nás ako naša Hlava a my sa modlíme k nemu ako k nášmu Bohu. Všetky naše prosby boli raz navždy pojaté do jeho výkriku na kríži a Otec ich vypočul v jeho vzkriesení. Preto sa za nás neprestáva prihovárať' u Otca (KKC 2741).
Hoci tieto skutočnosti by do nášho srdca mali vliať dôveru v silu modlitby a väčšiu horlivosť pre ňu, na vlastnej koži pociťujeme, že nie všetko, o čo sa modlíme, sa v našom živote aj skutočne udeje. Je to aj pre to, že naša dôvera je skúšaná a osvedčuje sa v súžení (porov. Rim 5, 3-5). Je to ale aj pre našu ľudskú slabosť a nedokonalosť, našu krehkosť a zraniteľnosť. Najkrajším príkladom modlitby je Ježišova modlitba, ktorú predložil svojmu Otcovi, keď nadišla jeho hodina, tá modlitba, ktorej záverečnú časť nám evanjelium prináša v dnešnej stati. Kresťanská tradícia ju právom nazýva "veľkňazskou modlitbou". Je to modlitba nášho Veľkňaza, neoddeliteľná od jeho obety, od jeho vzkriesenia a zmŕtvychvstania (porov. KKC 2747). V tejto veľkonočnej modlitbe je všetko zjednotené v ňom (porov. Ef 1, 10), Boh i svet, Slovo i telo, večný život i čas, láska, ktorá sa obetuje, i hriech, ktorý ju zrádza, prítomní učeníci i tí, čo skrze ich slovo uveria v neho, zrieknutie sa seba samého i oslávenie. Je to modlitba jednoty (KKC 2748). Je to Ježišova modlitba za nás.

Koľkokrát sme prežili chvíľu, keď sme si povedali: Toľko sa modlím a prečo Boh mlčí? Aby sme mohli nájsť odpoveď na túto otázku, skúsme sa spýtať: Kým je Boh pre mňa v modlitbe? Žiadame si vidieť výsledok svojej prosby. Ale aká je vlastne moja predstava o Bohu, ktorá motivuje túto prosbu? Je Boh pre mňa prostriedkom, ktorým si možno poslúžiť, alebo Otcom Pána Ježiša, ktorý sa modlí a prihovára za nás? (Porov. KKC 2735).
Náš Otec dobre vie čo potrebujeme, prv ako by sme ho o to prosili, ale čaká na našu prosbu, lebo dôstojnosť jeho detí spočíva v ich slobode (KKC 2737). Božie vyčkávanie je prejavom jeho lásky k nám, lásky, ktorá rešpektuje našu slobodu a naše rozhodnutia. Preto nám necháva voľnosť v konaní a nevnucuje nám svoje dobrodenia. A práve pre našu slobodu nám svoje dobrodenia aj udeľuje. Keď sa rozhodneme prosiť Nebeského Otca, on vypočuje naše prosby, hoci často nie takým spôsobom, ako si to my predstavujeme. Predkladáme mu naše žiadosti a často sa pozeráme na náš život krátkozrako. Boh sa pozerá na celý náš život a najlepšie vie, čo je pre nás osožné.

Americký rabín Harold S. Kushner rozpráva svoju skúsenosť, keď za ním prišla mladá židovská vdova, ktorá začala pochybovať o sile modlitby. Jej manžel zomrel na rakovinu. Vravela, že aj napriek tomu, že vedela, že je nevyliečiteľne chorý, modlila sa za jeho uzdravenie. Modlili sa aj jej rodičia, jeho rodičia, susedia. Protestantská suseda zorganizovala modlitebné spoločenstvo v jej kostole, katolícka suseda urobila to isté vo svojom kostole. Všetky možné spôsoby, prostriedky a vyjadrenia modlitieb boli využité na jeho záchranu a - nič nepomohlo. Zomrel, ako to lekári predpokladali. Zanechal ženu i deti svojmu osudu bez otca a manžela. Vravela: „Po takýto skúsenostiach ako môžeme chcieť, aby bral niekto modlitby vážne?“
„Je to naozaj tak,“ spýtal sa rabín, „že vaše modlitby neboli vyslyšané? Váš manžel zomrel, k žiadnemu zázračnému uzdraveniu nedošlo. Ale čo sa stalo? Vaši priatelia i príbuzní, susedia, známi i neznámi sa modlili - židia, protestanti i katolíci. Boli ste v situácii, ktorá vás poľahky mohla zlomiť, urobiť z vás zatrpknutú ženu, žiarlivú na ostatných okolo vás, ktorým sa nič také nestalo, neschopnou žiť normálne ďalej svoj život. Ale nedošlo k tomu. Našli ste silu, aby ste sa tomu ubránili. Nezlomilo vás to, žijete ďalej a máte záujem o život okolo seba. Museli ste sa vyrovnať s ťažkou situáciou, modlili ste sa o pomoc a zistili ste, že ste omnoho silnejšia a lepšie sa s tým dokážete vyrovnať, než ste si mysleli. V zúfalstve ste otvorili svoje srdce modlitbe a čo sa stalo? Nestal sa zázrak, ktorý by odvrátil tragédiu. Ale objavili ste, že okolo vás sú ľudia a Boh je pri vás, že máte v sebe silu, ktorá vám tú tragédiu pomôže prekonať.“
A rabín Harold Kushner uzatvára túto životnú skúsenosť slovami: „Toto je príklad vyslyšanej modlitby.“
Od detstva, keď nás naši rodičia naučili modliť sa, prosíme Boha za mnoho vecí. Prosíme ho, aby ochraňoval našich rodičov a súrodencov, modlíme sa, aby sme dosiahli úspech v škole, na pracovisku, žiadame ho, aby viedol náš život k úspechu, aby nám daroval dlhý a šťastný život, veríme, že Boh vypočuje naše prosby v telesných i duševných trápeniach, že od nás odvráti každé zlo. Prosíme ho v konkrétnych situáciách i všeobecne. Modlíme sa a veríme, že Boh zhliadne na nás.
Udalosť v živote mladej vdovy nám poukazuje na to, že Božia starostlivosť vždy vyslyší naše volanie. Konkrétne prosby za celkom konkrétne udalosti logicky predpokladajú aj ich konkrétne uskutočnenie. Ale každodenný život nám prináša situácie, ktoré sú vzdialené od našich konkrétnych požiadaviek či predstáv. Katastrofy celosvetových rozmerov i osobné ľudské tragédie do nás vtláčajú stavy pesimizmu a beznádeje. Cítime sa ako mladá žena, ktorá prišla o manžela, hoci sa modlila za jeho uzdravenie. Aj nás tu dnes zhromaždila takáto udalosť. Smútok, hnev, výčitky prevládajú v našich vnútrach. Máme pocit, že Boh nás opustil, že nevyslyšal naše modlitby, ktoré sme mu taký dlhý čas prednášali.
Boh však nezabudol ani na jednu našu prosbu. Vyplnil ich aj v tomto našom zhromaždení. Všetci sme sa tu dnes zišli, aby sme vyjadrili našu podporu a sústrasť. Boh nás tu zhromaždil, aby potvrdil, že naše modlitby boli vyslyšané, aby zjavil svoju starostlivosť, aby sme tu boli pre seba navzájom. Prišli sme, aby sme mali účasť na obeti jeho Syna, ktorá je nerozlučiteľne spätá s Ježišovou modlitbou, modlitbou jednoty nás všetkých. Eucharistická obeta, ktorú tu teraz budeme sláviť, je pre nás posilou v našich trápeniach. A je vyslyšanou modlitbou Ježiša Krista a nás všetkých. Boh na nás dopustil toto nešťastie, ale nezavrhol naše volanie k nemu.

Drahí bratia a sestry! Realita každodenného života nás utvrdzuje v tom, že okolo nás existuje zlo. Nechápeme jeho dôvod a možno ani jeho dôsledky. Chceme nájsť jeho prameň, ukázať prstom na vinníka. Túžime po tom, aby zlo vo svete vymizlo. A modlíme sa za to.
Prosme však Boha aj za to, aby nám dal silu prekonávať následky zla. O silu, tak prepotrebnú aj v tejto chvíli. Myslime na to, že Boh naozaj vie, čo potrebujeme a v jeho nekonečnej láske nám to daruje. Nehľadajme príčinu konkrétnej tragédie. Žiadajme si, aby sme dokázali nájsť silu modliť sa, a tak aby sme sa čo najdokonalejšie spojili s Ježišovou modlitbou jednoty a tým aj s jeho obetou na tomto oltári. Lebo on je naším pokrmom a posilou, ktorá sa nám o chvíľu predloží v kúsku chleba.
Amen.

16.08.2007 | Čítanosť(3929)
Téma: Jn 17,11
05.02.2009 | Čítanosť(2415)
Téma: Jn 17, 21
12.06.2003 | Čítanosť(2438)
Jn 17, 1-26


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet