21.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Pochybnosti lásku zraňujú, nevera zabíja a zábudlivosť pochováva.

~ľudová múdrosť ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť834 reakcie0
(Share 202 0)


Téma: Boh chce nám darovať večný život / Nár 3, 22-26; Jn 6, 37-40

Pohrebná homília

Pohrebná homília Miroslava Lettricha.

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Často sa dnes stretávame s námietkou: Ako môže Boh dopustiť, aby zomierali nevinní ľudia. Alebo: Ak je Boh Láska, ako sa môže pozerať na utrpenie svojich verných? Schádzame sa pri smutnej príležitosti poslednej rozlúčky s naším bratom, ktorý nás náhle a tragicky opustil. Mohli by nám napadnúť podobné otázky. Zračí sa z nich veľká nedôvera voči Bohu, ktorý akoby bol krutý a bezohľadný, bez záujmu o osud človeka, čo ako verného jemu i jeho príkazom.
Ako je to v skutočnosti? Aký postoj zaujíma Boh k smrti človeka? Odpoveď na tieto otázky, ktoré znepokojujú ľudskú myseľ, nám ponúka Sväté písmo - Slovo, v ktorom Boh prehovoril do ľudských dejín.

Práve sme počuli úryvok z Knihy Náreky, v ktorej svätopisec píše: „Božia milosť nie je vyčerpaná, nie je koniec jeho zľutovaniu. Každým dňom sa obnovuje; veľká je tvoja vernosť“ (Nár 3, 22-23).

Už Starý zákon prináša nádherné výpovede o viere v pokračovanie pozemského života po smrti v Božej blízkosti. V treťom žalospeve Nárekov čítame o osudoch neznámeho človeka. Hovorí z neho hlboko prežitá skúsenosť choroby, opustenosti, zúfalstva a duchovnej bezútešnosti. Je to zápas o vzťah k Bohu v čase tých najhorších skúšok a súžení. Napriek tomu žalospev vrcholí oslavou Božieho milosrdenstva a jeho vernosti. Napriek horkým skúsenostiam svätopisec vyjadruje nádej, že Božia vernosť je bez konca, ba čo viac, obnovuje sa každý deň. Pravá viera je tu vyjadrená ako postoj dôverného očakávania toho, čomu Boží služobník verí aj bez viditeľných záruk. Žalospev v mnohom pripomína Knihu Jób, ktorá taktiež vyjadruje dôveru a nádej v Boha. Jób píše: „Som presvedčený, že môj Obranca žije a posledný sa zdvihne zo zeme. Tu v koži vlastnej postavím sa vzpriamený a zo svojho tela Boha uvidím… Moje oči ho uzrú, a nie iný“ (Jób 19, 25-27b). Autor Knihy múdrosti presvedčenie o posmrtnom živote v Božej blízkosti vyjadruje takto: „Duše spravodlivých sú v rukách Božích, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie sa pokladala ich smrť a ich odchod od nás za záhubu. Oni sú však v pokoji. Lebo hoci podľa mienky ľudí pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti“ (Múd 3, 1-4).
Vrchol zjavenia nastal v Kristovi, ktorý o sebe vyhlásil, že je vzkriesenie a život a kto verí v neho, bude žiť, aj keď umrie (porov. Jn 11, 25). A v dnešnom evanjeliu sme počuli: A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň. Lebo vôľa môjho Otca je, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život; a ja ho vzkriesim v posledný deň" (Jn 6, 39-40). Tieto Kristove slová nádherne nadväzujú na predchádzajúce starozákonné výpovede. Viera v budúci život po smrti patrí k vrcholom biblického zjavenia a dôvera v Boha je jedným z najhodnotnejších postojov veriaceho človeka.

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry! Toto jasné biblické posolstvo nemá pre vás byť lacnou útechou, ale povzbudením. Ako veriaci kresťania musíme zaujať jednoznačný postoj k smrti a najmä k budúcemu životu nášho zomrelého brata, ktorý odišiel od nás tak náhle. Je pochopiteľné, že pociťujeme úzkosť a žiaľ. Veď aj Kristus zaplakal pri hrobe svojho priateľa Lazára. Ale nádej, ktorú nám ponúka Božie slovo, musí prežiariť naše zmýšľanie. Božia milosť nie je vyčerpaná, obnovuje sa každý deň. Túto milosť Boh udeľuje človeku, pretože mu záleží na jeho spáse. Veď Božia vôľa je dať každému, kto v neho verí, večný život. Naša nádej má byť plná nesmrteľnosti, ako nás poúča Kniha múdrosti. Takto sa máme pozerať na smrť nášho brata, aj keď nás všetkých prekvapila. Takto máme však pozerať aj na vlastnú smrť, pretože nevieme, kedy nastane. Preto nie je namieste zúfalstvo, ktoré sa zmocňuje mnohých ľudí, ale hlboká dôvera v Božie prisľúbenia.

Avšak, drahí bratia a sestry, táto dôvera, je pevne spätá so spôsobom života, s naším konkrétnym konaním, ktoré musí zákonite odrážať túto pevnú dôveru v Boha.

O tom nás poúča i tento príbeh.
Je o človeku, ktorý mal troch priateľov. Prvého z nich miloval viac než seba, druhého ako seba a tretieho menej ako seba, ten bol skôr len známy. I prihodilo sa, že sa onen muž dopustil zločinu a musel sa dostaviť pred súd. Šiel k prvému priateľovi a prosil ho o pomoc, keďže i on ho miloval viac ako seba. Ten mu odpovedal: „Ja ťa ani nepoznám, kto si a ty chceš, aby som ťa uznal za priateľa? Tu máš kus plátna a choď!“
Išiel k druhému a prosil ho tiež o pomoc. Ten sa však vyhováral: „Ja teraz mám veľa práce, ale k bráne súdu ťa odprevadím. Potom ale, odpusť, musím znova k svojim povinnostiam.“
Šiel aj k tretiemu a hovorí: „Neviem, či ťa môžem prosiť o pomoc, lebo nebol som predtým k tebe taký dobrý, ako som mal byť, ale predsa, neopusť ma ako ostatní.“ A ten tretí bol opravdivým priateľom. Hneď sa rozhodol a povedal: „Neboj sa, neopustím ťa. Pôjdem s tebou až k sudcovi a skúsim ti vyprosiť milosť.“

Kto sú títo traja priatelia? Prvý - to sú naše časné veci: majetok, obchod, pole, dobytok. Ale v čase smrti toto všetko nás opustí. Druhý - to sú deti, žena, príbuzní, priatelia. Títo nás odprevadia až k hrobu a opäť idú za svojimi povinnosťami. Ten tretí priateľ - to je viera, nádej, láska, almužna a ostatné dobré skutky, ktoré sme na zemi vykonali. Len tie idú s nami až za hrob.
Dôvera v Božie prisľúbenia, o ktorých vieme zo Svätého písma, musí byť podporovaná, ak má byť náš kresťanský život autentický, skutkami viery a lásky. Božia vôľa je skutočne priviesť k spáse všetkých ľudí. Ale predpokladom toho je náš súhlasný postoj. Pevne veríme, že po večnej spáse túžil aj náš zosnulý brat Ján. Pamätajme naňho vo svojich modlitbách a prosme Otca, aby čím skôr splnil na ňom svoje prisľúbenia. A vytrvalo prosme i za seba, aby sme aj my boli pripravení na stretnutie s ním v hodinu našej smrti.

Bratia a sestry, jednou z najcharakteristickejších vlastností Boha je jeho vernosť. Preto ju Starý zákon tak často oslavuje a vyzýva k nej. Sväté písmo nás učí, že Boh sprevádza človeka i vo chvíľach odchodu z tohto sveta. Túži na človeku splniť silu jeho prisľúbenia. Boh je verný svojim sľubom, buďme verní aj my jemu.
Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3759)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2450)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9182)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2682)
Jn 6, 1-15
31.01.2005 | Čítanosť(537)
Nár 03


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet