20.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kresťanstvo nie je niečo ukončené: podstatne je niečím, čo vzrastá a vyvíja sa. Rastie a rozvíja sa, lebo Kristus, Kristus tajomný a úplný, on sám vzrastá a sa rozvíja. Kresťanstvo je rozvojom Kristovho ľudu v čase. Vždy, vo všetkých časoch a na všetkých miestach Boh, ktorý sa stal človekom, hlava tajomného tela, privteľuje si nových členov. Vždy vzrastá, dopĺňa sa, kým nedosiahne svoju plnosť.

~K. Adam ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť946 reakcie0
(Share 200 0)


Téma: Ja som vzkriesenie a život / Jn 11, 25

Pohrebná homília

Pohrebná homília Miloša Labaša.

Drahá trúchliaca rodina, bratia a sestry! Ľudia sa odpradávna snažili veci definovať', poznávať a ovládať. Tak sa im podarilo podmaniť' si prírodu a využiť ju vo svoj prospech, ako zvykneme povedať "skrotiť" si ju. Existuje jeden fenomén, ktorý trápi ľudí od samého začiatku, a predsa ho nevieme definovať, nepoznáme ho dobre a taktiež ho ani neovládame. Je to smrť, posledná etapa života, v ktorej sa pre dotyčného skončí pozemské jestvovanie, často povieme - stratil život. Životom zas ľudia zvyknú definovať existenciu materiálneho tela vo svete. My, veriaci veríme v život aj po smrti. Vychádzame zo slov samého Ježiša Krista, keď Marte, Lazárovej sestre, adresoval tieto slová:

„Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie. A nik nezomrie naveky, kto žije a verí vo mňa“ (Jn 11, 25).

V dnešnom evanjeliu vystupuje v úlohe trúchliacej rodiny žena, Marta. Keď sa dopočula o príchode Ježiša Krista do Betánie, hneď ho vyhľadala, aby mu oznámila s miernou výčitkou na jeho neprítomnosť, že jej zomrel brat. Keď sa však hlbšie zamyslíme nad jej slovami, zistíme, že ide skôr o vyjadrenie dôvery. Marta verí, že Kristus ho môže vzkriesiť z mŕtvych. Ježiš ju o tom uistil a Marta okamžite "kodifikuje" článok viery slovami: „Viem, že vstane z mŕtvych“. Ježiš vyslovil návod, akoby čarovný elixír na večný život, v slovách: Ja som vzkriesenie a život.
Boh ukazuje, že on sám je Život a ľudia môžu večne žiť len skrze neho. Vierou v Božieho Syna budeme po smrti večne žiť. Smrť sa stáva len formou prechodu do nového života, nie je žiadnym definitívnym koncom, ako tvrdia materialisti. Vzkriesenie mŕtvych sa teda odohráva vo viere.

Bratia a sestry, uvedomme si, že v pozícii, v ktorej ste dnes vy, môže byť zajtra každý z nás. Je pre nás dôležité obstáť ako Marta. Smrť blízkeho prežívala s vierou a istotou, že vstane z mŕtvych. Ale existuje ešte niečo, čo je dôležitejšie a tiež to súvisí s vierou. Musíme si osvojiť Ježišove slová: "Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25). Iba v ňom je pravý život, ktorý nikdy nekončí. Len vtedy môže veriaci kresťan obstáť pri poslednom súde. Náš drahý zosnulý nemal čas rekapitulovať svoj život, svoj vzťah s Bohom. Zomrel tragicky. Ale vieme, že bol praktizujúcim kresťanom, že pristupoval k Eucharistii. Preto dúfame, že jeho viera bude odmenená večným životom.

Udalosti v Betánii sú nám dnes povzbudením a nádejou, že smrťou život nekončí. Tu vlastne ani nie je náš domov. Svätý apoštol Pavol Filipanom píše: „Naša vlasť je v nebi. Odtiaľ očakávame aj Spasiteľa Pána Ježiša Krista... (F1p 3, 20). Preto musíme byť už teraz nasmerovaní na večnosť, podobne ako mnísi v nasledovnom príbehu.

Turista sa po dlhej púti zastavil v osamelom kláštore. Mnísi ho prijali veľmi srdečne, pohostili ho a poskytli mu nocľah. Turista si všimol, že priestranstvo kláštora je zariadené veľmi skromne, ba dokonca nevidel ani žiaden nábytok.
Preto sa ich spýtal: „Prečo toľká skromnosť?“ Nato mu opát kláštora odvetil: „A prečo ty nemáš žiaden nábytok?“ Začudovaný turista odpovedal: „Nepotrebujem ho, veď ja tadiaľto len prechádzam, som turista.“
Mních odpovedal krátko: „My tiež tade len prechádzame.“

To je, drahí prítomní, skutočná viera, viera naplno prežitá. My si musíme vždy uvedomovať našu závislosť na Bohu. Keby si ju tento turista uvedomil iba v tom čase, keď dostal prekvapivú odpoveď, veľký úžitok by mu to neprinieslo. Keď si teraz, stojac nad rakvou nášho milovaného zosnulého, uvedomíme našu pominuteľnosť a závislosť na Bohu a nezmeníme sa, nemusí sa nám to vyplatiť.
Dnes máme príležitosť zamyslieť sa nad svojím životom a vyprosiť si milosť pre nás i v čase smrti.
F. Michajlovič Dostojevskij, autor knihy Bratia Karamazovci, pripomína čitateľom potrebu modlitby za zosnulých. Nabáda nás, aby sme si každý deň opakovali: Bože, zľutuj sa nad každým, kto pred teba dnes predstúpi. Opisuje, aké je to dôležité nielen pre dušu, za ktorú prosíme, ale aj pre toho, kto tie modlitby obetuje.

Smrť pre nás nie je beznádejným koncom a fiaskom, ktoré raz čaká každého z nás. Je pre nás nádejou na nový a dokonalejší život v spoločenstve s Bohom. I keď sú pochopiteľné pocity smútku a žiaľu nad stratou nášho zosnulého brata, naše slzy mu k spáse nepomôžu. Skôr myslíme na neho a prosme za jeho spásu v modlitbách, obetujme za neho sebazaprenia a majme pevnú nádej, že čoskoro uvidí milosrdnú tvár svojho Vykupiteľa, v ktorého počas života veril. Spoločne si v duchu povedzme: Bože, zľutuj sa nad M., ktorý pred teba predstúpil.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(2153)
Jn 11, 45-57
12.06.2003 | Čítanosť(1952)
Jn 11, 1-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet