19.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Eskalácia všetkého napätia sa začína odmietaním dialógu.”

~JULIUS DOPFNER~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť752 reakcie0
(Share 227 0)


Téma: Smrť dieťaťa – vrátenie daru / Jn 6, 37-40

Pohrebná homília

Pohrebná homília Mariána Jabrockého.

Drahí zarmútení rodičia, bratia a sestry! Denne sme priam zaplavení veľkým množstvom informácií z domova i zo sveta. Radi počúvame správy, ktoré nás obohatia o nové informácie. Avšak počujeme aj o rôznych živelných pohromách, vojnách a smrti mnohých ľudí. Vtedy spolucítime s tými, ktorí trpia. Smutné správy nás vedia skutočne rozhorčiť, ak ide o utrpenie a smrť nevinných detí. Mnohí sa iste pýtajú, prečo Boh dopúšťa také nešťastie. Vyzerá to, akoby zabudol a nezáležalo mu na nich.
Ale v evanjeliu sme počuli úplne inú odpoveď, keď Kristus povedal: „A vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“ (Jn 6, 40).

Otec vo svojej nekonečnej láske a múdrosti stvoril svet a človeka. Ten počas svojho pozemského života neustále smeruje k naplneniu, ktoré môže dosiahnuť len návratom k Stvoriteľovi. Jedinou cestou k nemu sa stáva Boží Syn, ktorého Otec ustanovil za Pána ľudstva. Ježiš Kristus napriek veľkosti a rozmanitosti stvorenia nezabúda na nič, čo mu dal Otec. Pre neho nič nie je maličké, nepodstatné. Sám na inom mieste Svätého písma hovorí, že pre jednu zablúdenú ovečku, je ochotný zanechať tých deväťdesiatdeväť, čo nezablúdili.
Boh každému človeku osobitne daroval pri počatí nesmrteľnú dušu. Všetkých miluje svojou nekonečnou láskou. Nezabúda na nikoho, ani na tých najslabších a najbezbrannejších. Práve oni sa tešia jeho veľkej obľube, pretože Bohu je najmilšie práve to, čo je pre svet nepatrné. Sám Pán Ježiš povedal, že anjeli maličkých ustavične hľadia na tvár Otca (porov. Mt 18, 10).
Ježiš Kristus prišiel v plnosti času na tento svet, aby splnil Božiu vôľu. Obetoval svoj život, aby nás vykúpil z moci hriechu a smrti, a daroval nám večný život. Získali sme adoptívne synovstvo, čím môžeme Boha nazývať svojím Otcom. Boh miluje svoje deti, preto chce, aby ho hľadali a nakoniec sa s ním stretli v nebeskej sláve. Aby ho našli, poslal svojho Syna. Ten tiež miluje svojich adoptívnych bratov a sestry, preto je cestou, ktorá je prístupná všetkým. Kto po nej kráča, je pod nestálou ochranou Ježiša Krista. Ak veríme, že je naším Spasiteľom, dovedie nás do cieľa, ktorým je vzkriesenie. Tu je veľmi dôležitá dôvera, že sa nestratíme, ak ho budeme nasledovať.

Drahí zarmútení rodičia, bratia a sestry! Stojíme pred truhlou zosnulého dieťaťa. Predovšetkým vy, rodičia, prežívate vo svojich srdciach veľkú bolesť. Pán si povolal vaše dieťa, ktoré ste mali tak radi. Človek si uvedomuje bolesť pri strate svojich blížnych, hlavne tých najbližších, ktorým obetoval časť svojho života. Matka dieťa najprv nosí pod srdcom, dáva mu život, o ktorý sa potom stará a zveľaďuje ho. Dáva mu svoje prebdené noci, upracované ruky, srdce ochotné urobiť pre svoje dieťa všetko. A tu zrazu príde chvíľa, keď toto všetko padá a akoby sa strácalo medzi rukami. Dieťa, ktoré ste prijali ako Boží dar, si Boh už teraz berie naspať k sebe.
Božie cesty a plány sú celkom iné, ako sú naše. My často nerozumieme Božej taktike. Len viera nám dáva odpoveď, že čokoľvek robí Boh, robí to pre naše dobro. Až vo večnosti pochopíme, prečo bolo treba priniesť aj túto ťažkú obetu.
Možno vás napadli myšlienky, či Boh na neho zabudol, či tento človiečik je príliš nepatrný, aby si ho všímal. Trápite sa, čo s ním teraz bude. Veľkou nádejou je pre nás Kristovo zmŕtvychvstanie. Náš život sa nikdy neskončí, smrťou sa len mení. Sme povolaní žiť večne.
Aj toto dieťa má túto nádej. Kristus v dnešnom evanjeliu dal na to jednoznačnú odpoveď: Boh na nikoho nezabúda a má v osobitnej starostlivosti hlavne bezbranných a nevinných. Keď sa krstom sa zmyje dedičný hriech a nemá na duši žiaden iný hriech, neexistuje prekážka, ktorá by bránila vojsť do nebeskej slávy. Tam sa každý stretne so svojím Nebeským Otcom, aby prežíval večnú radosť. Túto radosť vaše dieťa už dosiahlo. Možno, že vás trápi žiaľ nad tým, že ho v pozemskom živote už nikdy neuvidíte. Nech ho premôže vedomie, že je šťastné a oroduje za vás u Boha, aby ste sa s ním po ukončení vašej pozemskej púte čo najskôr stretli.
Slzy a žiaľ, ktorý nás dnes chce akosi postaviť do beznádejnosti a totálnej bezmocnosti, nech teda vystrieda opravdivá nádej života, ktorú nám priniesol Boh. On je totiž ten, ktorý meria roky nášho života. A na jeho konci má pre každého z nás prichystaný nebeský príbytok. V takom je dnes aj toto vaše dieťa. Nech vás teda naplní spokojnosť opravdivých kresťanských rodičov, že tento dar - vaše dieťa, ktoré vám Boh len pred pár rokmi dočasne zveril, odovzdávate mu v najkrajšom šate jeho nevinnej duše.

Príkladom nech je aj postoj ženy, ktorá sa ocitla v podobnej situácii.
Rabín Majer vykonal pobožnosť v synagóge a vracal sa domov. V dedine vládla epidémia, ktorá postihla tiež jeho syna. Keď náhle zomrel, jeho matka mu zastrela tvár plátnom. Rabín prišiel domov a spýtal sa na nemocného syna, odpovedala: „Darí sa mu dobre, dokonca odcestoval.“ Rabín sa začudoval: „Akože, vari sa uzdravil?“ Manželka mu ticho odpovedala: „Áno, ale teraz sa najedz!“ Pri jedení mužovi rozprávala: „Pred niekoľkými rokmi prišiel niekto a zveril mi vzácny poklad. Prosil, aby som ho dobre opatrovala do toho dňa, keď si preňho príde. A dnes si preňho prišiel a ja som mu ho dala. Zachovala som sa správne, rabi?“ Rabín odpovedal: „Správne si sa zachovala. Čo nám kto zverí, musíme mu vrátiť nepoškodené v ktorúkoľvek hodinu.“ Žena sa teda s pokojom znova spýtala: „Tak moje správanie schvaľuješ? To som rada. Poď, ukážem ti niečo.“ Odviedla muža do podkrovia, kde ležal mŕtvy chlapec, odhalila rúško a ukázala mu jeho tvár. Rabín vykríkol a dal sa do plaču. Žena ho vzala okolo ramien a zašepkala: „Pán mi toho chlapca pred 9 rokmi zveril, teraz som mu ho odovzdala. Odišiel, ale darí sa mu dobre, neplač!“ Rabín si utrel slzy a uznal, že jeho žena má pravdu.
Táto múdra matka správne pochopila, že jej dieťa nie je jej vlastníctvom, ale že patrí Bohu. Ona spolu so svojím mužom ho mala len vychovať a pripraviť na samostatný život. Iba Bohu patrí náš život, naše talenty, schopnosti, všetko, čo máme a sme. V ňom má všetko svoj začiatok a koniec.

Drahí zarmútení rodičia, drahí bratia a sestry, keď budeme za chvíľu konať eucharistickú obetu, majme na pamäti, že toto dieťa má už účasť na nebeskej hostine v Božom kráľovstve a že sa teší spolu s nami z obety, ktorou nás Ježiš Kristus zmieril s Otcom, a tak nám pripravil príbytok v nebi.
Nech vás počas celého ďalšieho života sprevádza táto kresťanská nádej zo skutočnosti, že vaše dieťa je orodovníkom a vaším vyslancom na tom najsprávnejšom mieste - u Boha.
Amen.

20.06.2003 | Čítanosť(3620)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 51
22.08.2003 | Čítanosť(2347)
Téma: Eucharistia / Jn 6, 60-69
12.06.2003 | Čítanosť(9049)
Jn 6, 22-65
12.06.2003 | Čítanosť(2621)
Jn 6, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2530)
Jn 6, 16-21


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet