18.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Vďačnosť rastie len v slobode. Kto daruje, nemôže zaväzovať druhého k vďačnosti a príjemca sa nesmie cítiť donútený dlh splatiť.”

~JOHAN DE VRIES ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1620 reakcie0
(Share 309 0)


Téma: Vrátiť požičané / Mt 11, 25-30

Pohrebná homília

Pohrebná homília Milana Prídavka.

Život nám prináša rôzne situácie. Raz sa nám všetko darí, máme všetko čo potrebujeme, stretajú nás samé dobré veci, jednoducho, cítime sa šťastní. No inokedy prídu chvíle, keď sa nám zdá, akoby všetko bolo proti nám. Navštevuje nás len smola, smútok a nešťastie. Vtedy sa nám rúca celý svet pod nohami.

V takýchto chvíľach potrebujeme, aby nás niekto povzbudil a povedal nám pár milých slov. Vtedy hľadáme niekoho blízkeho. Našim blízkym je aj Ježiš. A ako sa na dobrého priateľa patrí, povzbudzuje nás v ťažkých chvíľach, keď hovorí: „Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení a ja vás posilním“ (Mt 11,28).

Drahí zarmútení rodičia, milá smútiaca rodina, bratia a sestry, aj my sa dnes stretávame, zvlášť pre vás, drahí rodičia, v ťažkej a bolestnej chvíli. No práve v takýchto chvíľach si musíme ešte viac uvedomiť, že je tu Boh a chce nám pomôcť. Aj keď máme možno pokušenie zvaľovať vinu za naše nešťastie na Boha. Že Boh môže za to, keď my trpíme, že chce, aby sme boli nešťastní. Veľmi sa mýlime. Boh nám nikdy nechce zle. Len my so svojím ľudským rozumom nedokážeme niektoré veci pochopiť. Veľakrát ich zmysel pochopíme až s odstupom času. V situáciách, ktoré sa nám zdajú ťažké a neznesiteľné, Boh je s nami. Je s nami a ponúka nám útechu. Napriek tomu, že my ho odmietame a reptáme proti nemu, on nás volá k sebe a ponúka nám odpočinok a posilu. Volá tých, ktorí sú unavení po fyzickej stránke a volá aj tých, ktorí sú vnútorne unavení. Tých, ktorí sú unavení a nevládzu ďalej niesť svoj kríž. Môžu prísť všetci a môžu si byť istí, že u neho nájdu pokoj.
Viera v Boha dáva nášmu životu nový rozmer. Život vo viere nám dáva určitú motiváciu. Spolu s vierou ide ruka v ruke nádej. A nádej je čnosť, ktorá nám pomáha zvládať takéto ťažké chvíle, ako prežívame teraz. V živote sa veľakrát dostaneme do situácie, ktorá sa vymyká z rámca ľudskej logiky. Zdá sa nám, akoby to, čo sa stalo, nemalo žiadny zmysel. Aj to, čo teraz prežívame, môžeme len veľmi ťažko pochopiť. Prečo Boh povolal k sebe z tohto sveta dieťa? Prečo namiesto toho, aby sa hralo spolu so svojimi rodičmi a priateľmi, a tak rástlo a učilo sa, teraz sa s ním musíme predčasne rozlúčiť? Keď sa budeme dívať na to čisto pohľadom rozumu, tak to asi nikdy nepochopíme. Musíme sa pozrieť pohľadom viery cez okuliare nádeje. Som o tom presvedčený, drahí rodičia, že ste chceli pre svoje dieťa len to najlepšie. No život by mu priniesol aj veľa ťažkých okamihov. Nikto z nás nevie, ako by sa jeho život odvíjal. Čo by z neho vyrástlo, či by bolo šťastné, alebo nie. Boh všetko, čo koná, koná pre dobro človeka. Preto v Božom pláne bolo lepším riešením, aby toto dieťa opustilo pozemský svet. Ostáva nám len veriť, že zásluhou svojej detskej nevinnosti sa stalo obyvateľom Božieho kráľovstva a tam bude určite šťastné.
Jeden židovský rabín odišiel do synagógy, aby učil a modlil sa. V tom čase v dedine vypukla epidémia. Epidémia zasiahla i jeho rodinu a zobrala mu syna. Žena mŕtve dieťa uložila do zadnej izby a prikryla ho plachtou. Keď rabín na konci sabatu prišiel domov, pýtal sa na zdravie syna. Žena mu odpovedala: „Má sa dobre, odcestoval.“ Potom priniesla mužovi jedlo a kým jedol, žena mu rozprávala: „Pred niekoľkými rokmi prišiel niekto a zveril mi vzácny poklad. Prosil, aby som mu ho opatrovala až do dňa, kým si preň nepríde. Dnes prišiel znovu, aby si ho odniesol. Ja som mu to vrátila. Urobila som správne?“ Rabín odpovedal: „Keď niekto dostal niečo do úschovy, musí to vrátiť, kedykoľvek to chce majiteľ spať.“ „To som rada, že schvaľuješ moje konanie. Poď, niečo ti ukážem“ - povedala žena a zaviedla muža do izby, kde ležal mŕtvy chlapec. Odkryla plachtu a ukázala mu synovu tvár. Rabín sa rozplakal. Žena ho chytila za ruku a povedala: „Pán mi dal tohto chlapca pred časom do opatery a teraz som mu ho odovzdala. Odišiel. No neplač. U Pána sa mu darí dobre.“

Drahí rodičia, aj vaše dieťa bolo darom od Boha. Teraz si ho vyžiadal naspäť. On isto vie, prečo tak urobil a nám neostáva nič iné, len prijať jeho rozhodnutie a veriť, že je blízko pri ňom. Vaše dieťa je v nebi a prihovára sa u Boha za vás.

Na anglickom vojnovom cintoríne na hroboch mladých vojakov sú rôzne nápisy, ktoré sú naplnené vierou a nádejou. Jeden z nich znie: "Spi, drahý Rajmund. Oddýchni si, Boh ťa zavolal domov, považoval to za najlepšie." Odíďme od hrobu nášho brata naplnení takouto vierou a nádejou.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3519)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3008)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(2997)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet