19.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Nesúhlasíte so mnou v názore, že ak nedostaneme od Boha, o čo prosíme, je to preto, že sa nemodlíme s vierou, s dostatočne čistým srdcom, s dostatočne veľkou nádejou, alebo preto, že nie sme dosť vytrvalí v modlitbe? Boh nikdy neodmietol ani neodmietne nič tým, ktorí správnym spôsobom prosia o jeho milosti.

~sv. Ján Vianney ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1485 reakcie0
(Share 186 0)


Téma: Opravdivá nádej na večný život / Jn 2, 16

Pohrebná homília

Pohrebná homília Jozefa Ferika.

Drahá smútiaca rodina, drahí veriaci, bratia a sestry! Zišli sme sa tu pri veľmi smutnej príležitosti. Ale smrť niekoho z našich blížnych má byť dôvodom na zamyslenie, najmä keď je to smrť nevinného dieťaťa. Zdá sa nám to kruté a nezmyselné, ale Sväté písmo nám hovorí i o takýchto prípadoch. O tom sme čítal i v dnešnom evanjeliu.
Herodes dal v Betleheme a na jeho okolí povraždiť všetkých chlapcov od dvoch rokov nadol (porov. Jn 2, 16).
Je to azda to najkrutejšie, čo môže človek urobiť. Siahnuť nevinnému dieťaťu na život. Prisvojiť si Božie právo, rozhodovať nad životom iného. Ale nastoľuje sa i otázka: Prečo? Prečo museli tie nevinné deti umrieť? Prečo dnes toľko detí musí umrieť? Na tieto otázky je ťažko odpovedať. Je to tajomstvo, ktoré si Boh nechal pre seba a my sa to dozvieme iba vo večnosti. Treba veriť v Božiu múdrosť a jeho milosrdenstvo. Veď, čo iné nám zostáva, ako viera a nádej. Tieto dve čnosti, spolu s láskou nám majú pomáhať znášať utrpenia tohoto života, bolesti a smútky, sklamania a neúspechy. Ale nikdy nesmieme zúfať. Nikdy nesmieme pochybovať o Božej dobrote. Viem, že je to často veľmi často, najmä keď náš ohraničený rozum tomu nechápe a vôľa sa protiví. Ale spomeňme si na Jóba, ako prijal s pokorou všetky tie utrpenia a neprestal veriť v Božiu dobrotu a jeho milosrdenstvo. Nezačal preklínať Boha a nadávať, ale podrobil sa jeho skúške.
I táto smutná udalosť, ktorá nás teraz spája, je pre mnohých skúškou, ale my musíme v nej obstáť. Táto tragédia nesmie zadusiť našu lásku k Bohu, pretože on je nekonečné Dobro. Nesmie zatemniť našu vieru v Boha, pretože on je večný Pán, Stvoriteľ všetkého živého a neživého, a skrze jeho Syna Ježiša Krista máme večný život. On nevinný umrel za nás, aby sme my mohli žiť i po smrti. A ďalej, nesmieme dovoliť, aby táto ťažká chvíľa nás obrala o nádej, že raz sa všetci vo večnej blaženosti zídeme pred Pánovou tvárou. Túto pravdu nám zvestoval sám Ježiš a my kresťania veríme v jeho slovo. Aký zmysel by mal predsa náš život, keby po ňom už nenasledovalo nič? Nijaký. Smrťou by sa všetko skončilo. Komunizmus hovoril, že naša nesmrteľnosť spočíva v hodnotách, ktoré sme vytvorili, ale to sú len znaky našej bývalej existencie. To nie sme my, ale veci. I komunizmus si bol vedomý, že ľudia veria v ďalší život a túžia po nesmrteľnosti, preto popretím existencie Boha musel sa utiekať k výmyslom, aby prekonal nezmysel absolútnej smrti. Táto túžba po ďalšom živote je hlboko zakorenená v našej prirodzenosti a jedine Boh ju môže naplniť. Len on môže nám dať život po smrti. Nič iné, ani veda, ani filozofia, ani komunizmus. Oni nám môžu ponúkať len nejakú náhradu, ale nie opravdivý život, taký, aký je vo večnosti.
„Kto počúva moje slovo a verí tomu, ktorý ma poslal, má večný život a nepôjde na smrť, ale prešiel zo smrti do života“ (Jn 5, 24). Pre tých, ktorí veria v Boha a žijú podľa jeho zákonov, smrť je len prechod do večného života. Boh chce, aby sme boli všetci spasení, a preto nám ustanovil i sviatosti, pomocou ktorých sa máme už tu na zemi pripravovať pre dosiahnutie neba. Náš domov, náš opravdivý domov je u Otca. Tento pozemský život je len skúškou, v ktorej musíme obstáť a máme nádej, že s Božou pomocou sa nám to podarí a raz sa spolu s našimi zosnulými blížnymi zídeme v raji, kde oni možno už teraz za nás orodujú. Nesmieme zúfať a myslieť si, že je to pre nás nemožné, alebo pre niekoho z našich blížnych, ale máme sa snažiť a modliť za našu spásu a spásu našich blížnych.
Rád by som vám povedal jednu legendu:
Bolo to za dávnych čias, keď sa Pán Ježiš a sv. Peter rozhodli, že zostúpia na zem a pozrú sa, ako žijú ľudia. Či dodržiavajú Božie príkazy, alebo holdujú hriechu. Ako tak došli do prvej dediny, všimli si, že všetci boli zídení v jednom dvore a tam plačú a modlia sa. Pristúpili bližšie a videli, že ide o pohreb dieťaťa. Sv. Peter s udivením pozrel na mŕtve dieťa a spýtal sa Pána Ježiša: „Nestretli sme pred odchodom dušu tohoto dieťaťa, ako práve vchádza bránou do raja?“ Ježiš mu na to odpovedal: „Áno, Peter, pravdu hovoríš. Duša tohoto dieťaťa v tejto chvíli je v nebeskej blaženosti a oroduje u Otca za svojich rodičov, kým oni prosia Otca za dušu svojho dieťaťa.“
Milí veriaci! Možno práve v tejto chvíli duša tohoto dieťaťa prosí pred tvárou Nebeského Otca za svojich rodičov a príbuzných a naše modlitby možno zachránia od zatratenia niekoho iného. Božie milosrdenstvo je nesmierne.

Drahá smútiaca rodina, drahí bratia a sestry, prosme za spásu duše tohoto dieťaťa, i keď možno je už pred tvárou Všemohúceho a prosme i za spásu našich duší, aby sme sa raz vo večnosti všetci stretli na nebeskej hostine s naším Pánom Ježišom Kristom.
Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(1969)
Jn 2, 13-25
12.06.2003 | Čítanosť(1807)
Jn 2, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet