19.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

     Aký šťastný a aký múdry je, kto sa teraz usiluje páčiť takým, akým by chcel byť v hodinu smrti.

~Kempenský ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1154 reakcie0
(Share 252 0)


Téma: Vzkriesenie / Jn 11, 17-27

Pohrebná homília

Pohrebná homília Milana Petruša.

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry!
Rakúsky filozof a spisovateľ Arthur Schnitzel sa prechádzal so svojim priateľom po viedenskom mestskom parku. Bol pekný slnečný deň. Pekné stromy, na ktorých bolo vidieť sýtosť zelene, nádherne upravené trávniky, vkusné záhony kvetov. Všetko dýchalo vôňou života. Medzi sebou rozprávali, že je to niečo povznášajúce. Schnitzelov priateľ poznamenal: „Tu naozaj sa nič iné nedá, len sa tešiť zo života.“ Aj spisovateľ sa zamyslel a po krátkej chvíli nadhodil: „Vidíš túto ďalekosiahlu alej? Skoro sa stráca v splynutí. Počuj, bol by si i naďalej taký nadšený z toho všetkého, čo nás obklopuje, keby si vedel, že tam na konci aleje, kde sa to všetko zbieha, je priepasť a tam všetko skončí?“ Jeho priateľ zvážnel a spisovateľ pokračoval: „Život sa často opisuje ako cesta, ktorá končí v priepasti smrti. Prijímaš aj ty túto filozofiu života, že všetko naše úsilie končí v hrobe?“

Ježiš nám ponúka inú filozofiu. Aj v evanjeliu sme počuli nádherné slová plné nádeje: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť, aj keď umrie“ (Jn 11, 25).

Sv. Ján apoštol opisuje udalosť vzkriesenia Lazára. Je to posledný veľký čin Ježiša pred Veľkou nocou. Ježišov život sa blíži k vrcholu, útoky na jeho osobu sa stupňujú a stále pribúdajú. Pred svojou smrťou nám dáva nádej, že smrť nemá nad ním žiadnu moc, ale on nad ňou. Pobáda nás k viere, že smrť, dedičstvo po prvotnom hriechu, neznamená stratu, koniec všetkého, ale naopak, je to práve začiatok skutočného života. Filozof 18. storočia Baruch Spinoza raz poznamenal, že by dal celý svoj filozofický systém za to, aby mohol uveriť v posolstvo tejto kapitoly. Z tejto časti evanjelia nie je až tak dôležitý Lazár, ktorý sa mohol načas vrátiť do bežného života, ale Kristus, ktorý hovorí: „Ja som vzkriesenie a život. Kto verí vo mňa, bude žiť“ (Jn 11, 25). Posolstvo života po smrti, to je vrchol našej viery. Je spojená s vierou v Ježiša. Prečo s ním? Pretože on je víťaz nad smrťou. Zomrel ako každý iný človek, a tým premohol svojou smrťou našu smrť. On, pretože je Bohočlovek, jeho telo nemohlo podľahnúť rozkladu a skaze, a tak priniesol nesmrteľnosť. Pre každého z nás je tu možnosť vyhrať zápas so smrťou skrze vieru v Ježiša Krista, ktorý je Život. Smrť s Kristom je úžasná sila, pretvárajúca nás samých a tým aj celý svet. Preto je túžbou kresťanov byť v tomto okamihu prechodu zo života do života, ktorý nikdy nepominie, čo najužšie spojený s Kristom.

Bratia a sestry, ponuka Božej lásky je veľká. Sme slobodní vybrať si smer života, alebo ho odmietnuť. Niet väčšieho omylu, ako je omyl zanedbať večnú spásu. Na všetky iné omyly je liek. Ak niekto niečo stratí, môže to nadobudnúť inou cestou. Ak niekto stratí miesto, môže nájsť prostriedok, ako ho nadobudnúť, ba aj keď stratí život, ale pritom sa človek spasí, to podstatné je zachránené. Ale pre toho, kto sa zatratí, už niet nápravy. Len raz sa umiera, keď sa raz stratí duša, je stratená navždy. Čo osoží poznať omyl vtedy, keď už niet lieku, keď už je tu večné odsúdenie.
Človek už je na ceste do domu svojej večnosti (Kaz 12, 5). Prorok hovorí: „Je na ceste“, aby naznačil, že každý pôjde tam, kam chce ísť. Neponesú ho tam, ale pôjde tam sám, z vlastnej vôle. Vieme, že Boh chce spasiť všetkých, ale nie nasilu. Každému z nás predložil život a smrť, a to, čo si vyberieme, bude nám dané.
Ako kresťania čerpáme našu nádej na nový život po smrti zo slov Božieho zjavenia. Od nás sa žiada, aby sme svedči1i o nádeji, ktorá nás naplňuje. Neženieme sa za splnením nejakých snov, alebo za nejakými špekuláciami, sme presvedčení o tom, že budúcnosť, v ktorú dúfame, už začala v Kristovi. To, čo sa snažíme vypovedať o našom vzkriesení k novému životu, je vlastne vždy čistým pokračovaním našej viery v Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Kresťanská nádej vo vzkriesenie mŕtvych má svoj najhlbší základ vo zmŕtvychvstaní Pána. Ježiš sa nevrátil späť do pozemského života, ako to Písmo hovorí o naimskom mládencovi, o Jairovej dcére, o Lazárovi: „Ježiš vstal z hrobu do definitívneho života, ktorý už nepodlieha chemickým, či biologickým zákonom, a preto existuje mimo možnosť smrti, vstal do večnosti, ktorou je láska.“ Takto o zmŕtvychvstaní hovorí kardinál Ratzinger.
Milujme Ježiša v tomto živote, len na to má nám slúžiť život, aby sme rástli v jeho láske. Miera našej lásky vo chvíli smrti bude mierou lásky, akou budeme milovať Boha v blaženej večnosti. S myšlienkou na večný život využívajme prostriedky, ktoré sú nám ponúkané, aby sme si zaistili večný život.

V rodine čakali veľmi vzácnu návštevu. Celý dom bol umytý: od strechy až po pivnicu. Vyprášené koberce. Všetci poobliekaní a prichystaní na príchod slávneho a veľmi očakávaného hosťa. Matke rodiny niečo chýbalo. Zrazu zobrala nožnice a vyšla do záhrady. Chcela odrezať nejakú krásnu kvetinu do vázy. V záhone kvetov jeden bol ešte nerozvinutý, druhý zas opačne - už išiel opadať. Do očí jej udrela najkrajší z kvetov, ruža. Prišla k nej a odrezala ju. Dala ju do vázy a táto kvetina sa vynímala svojou krásou v celom byte. Dotvorila slávnostnú atmosféru pri hosťovej návšteve.

Aj dnes toto urobil Boh. Vybral si najkrajší z kvetov a oddelil ho spomedzi nás a zobral si ho do svojho kráľovstva. Aj my raz budeme odtrhnutý zo zemského záhona kvetín, aby sme videli Pána z tváre do tváre. Aby sme prišli tam, kde sa zotrú všetky naše slzy, kde budeme všetci zjednotení v jednu veľkú nebeskú rodinu. Teraz sa spoločne zjednoťme v modlitbe, v eucharistickom prijímaní a toto všetko obetujme za dušu nášho zosnulého brata. Tým dokážeme to, čo vyjadrila Marta v evanjeliu: „Áno, Pane, ja som uverila, že ty si Kristus, Syn Boží, že ty si vzkriesenie a život, ktorý prišiel na tento svet (porov. Jn 11, 27b). Kristus je láska. Aj nás tu pritiahla láska k zosnulému, láska k Bohu. J. Tamnsaare hovorí: „Proti láske zmôže iba smrť, alebo ešte väčšia láska.“

Drahá smútiaca rodina, bratia a sestry. Vo viere, že nie do priepasti hrobu odprevádzame nášho brata, ale Tomu, v ktorého on veril, dúfal a miloval. Povzbuďme sa aj my kresťanskou nádejou, že smrťou na tomto svete sa končí len krátke obdobie nášho putovania, a že sú pre nás vo večnosti pripravené nesmieme dobrodenia, ktoré budeme požívať naveky.
Amen.

19.10.2006 | Čítanosť(2666)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2108)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1767)
Téma: Vzkriesenie
12.06.2003 | Čítanosť(2119)
Jn 11, 45-57
12.06.2003 | Čítanosť(1921)
Jn 11, 1-44


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet