20.júl 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Liturgia nie je nejaká nadstavba či doplnok, liturgia je súzvuk môjho života so životom Cirkvi, so životom ľudí ako celku.”

~KLAUS HEMMERLE~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1140 reakcie0
(Share 218 2)


Téma: Smrť je stretnutie s milosrdným Otcom / Lk 15, 1-32

Pohrebná homília

Pohrebná homília Pavla Hucíka.

KRESŤAN SA NEMUSÍ BÁŤ SMRTI, PRETOŽE JEŽIŠ ZOBRAL NAŠE HRIECHY NA SEBA A ZOMREL ZA NÁS. VO SVIATOSTI POKÁNIA NEUSTÁLE ZOTIERA NÁŠ DLŽOBNÝ ÚPIS A HRIECHY PREMIEŇA NA DÔKAZY BOŽIEHO MILOSRDENSTVA.

Drahí príbuzní zosnulého, bratia a sestry! Už sa vám niekedy stalo, že niekto odhalil z vášho života to, čo ste sa starostlivo snažili ukryť pred verejnosťou?
Niečo podobné sa stalo hosťom, ktorých pozval jeden zámožný človek na veľkolepú hostinu. Pripravil slávnostný obed, hudbu a zaujímavý program, ktorého vrcholom malo byť veľké prekvapenie. Všetci s nedočkavosťou a napätím čakali na tento okamih. Konečne prišiel hostiteľ a pustil magnetofón. Ozvali sa rôzne hlasy, v ktorých hostia spoznali seba samých. Tento zámožný pán ich totiž počas večierku dal nahrať pomocou ukrytých mikrofónov. Každý so zahanbením počúval svoje trápne reči, klebety, ohovárania. Keď nahrávka skončila, hostiteľ vyzval všetkých, aby pokračovali v zábave. V sále však nastalo hrobové ticho. Nikto už nemal chuť rozprávať, všetci sa obávali, že by ich opäť mohol nahrať.
Keď som sa zamýšľal nad týmto príbehom, prišla mi na um jeho súvislosť s ľudskou smrťou. Uvažoval som: Prečo máme taký veľký strach pred smrťou? Prečo sa jej bojíme? Je to asi preto, že sa nedokážeme pozrieť pravde do očí. Desí nás predstava, že sa postavíme pred Boha, ktorý je bez hriechu, so všetkými svojimi skutkami, aj s tými najskrytejšími, ktoré sme sa snažili utajiť pred verejnosťou. Veď máme všeličo na rováši. Vedomie našich hriechov vzbudzuje v nás predstavu Boha - policajta, ktorý nám to pri osobnom súde všetko zráta. A preto sa snažíme radšej na smrť nemyslieť.

Podobenstvo o milosrdnom otcovi a márnotratnom synovi nám však predstavuje stretnutie s Bohom v úplne odlišných farbách. Vykresľuje ho ako radostný návrat domov. Je to stretnutie s milosrdným Otcom, ktorý pozná naše slzy kajúcnosti v ďalekej krajine a nevyhadzuje nám na oči hriešnu minulosť, aj keď ho zaiste veľmi zranila. Hovorí: Radujme sa, lebo tento môj syn bol mŕtvy a ožil.

Čakali by sme, že otec spustí na svojho zblúdeného syna paľbu výčitiek a hromžení. Veď vlastne premárnil dedičný majetok, na ktorom nemal takmer žiadnu zásluhu, pokazil otcovo dobré meno a navyše ho nechal toľké roky so zlomeným srdcom nad jeho nemravným a hýrivým životom. Ale otec akoby úplne zabudol na jeho minulosť, pretože mu videl na očiach úprimnú ľútosť. Nemohol predsa nemilovať vlastného syna, ktorému dal z lásky život. A tak ešte skôr, než by prichádzajúci syn stihol vyriecť prvé slová, beží mu v ústrety a s láskou ho objíma. Vie, aká bieda ho postihla, aké útrapy musel znášať, koľko vnútorných bojov a zápasov prekonal, kým prišiel späť domov. Vedel pochopiť, akú námahu vynaložil na to, aby sa rozhodol pre nový život.

Drahí bratia a sestry, čo si myslíte, bol by sa tento syn rozhodol zanechať svoj doterajší život a vrátiť sa domov, keby vedel, že ho tam čaká trestajúci otec? Rozhodne nie! Niečo podobné je to aj v našom živote. Máme strach pred stretnutím sa s Bohom, pretože sa bojíme jeho výčitiek a trestov. To nám niekedy aj bráni v modlitbe, pretože sa nedá úprimne zhovárať sa s tým, ktorý v nás vzbudzuje hrôzu. Je to prirodzené. A tak sa mu radšej vyhýbame. Lenže raz príde ten okamih, keď sa budeme musieť s ním stretnúť, lebo všetci od svojho narodenia smerujeme k smrti. Nemôžeme ju obísť.
Ale my kresťania máme jedinečnú nádej: Boží syn zomrel za nás, za naše hriechy. On zomrel našu smrť. Lenže v ňom bol život, a preto vstal z mŕtvych. Boh ho vzkriesil. Prišiel mu v ústrety so svojou náručou...
My všetci sme boli v krste ponorení do Ježiša Krista. Preto máme nádej, že v ňom prijme Boh aj nás ako svojich milovaných synov a dcéry. Predsa nemôže nemať rád údy svojho syna, jeho telo, ktorým je Cirkev. Ježiš vzal na seba naše previnenia a odčinil naše neprávosti. Zostúpil k tým, čo zomreli a povedal im: „Poďte, zaujmite miesto, ktoré je vám pripravené!“ V evanjeliu sa píše, že pri Ježišovej smrti zosnulí vystúpili z hrobov a ich "hroby" sa otvorili. Tento môj syn bol mŕtvy a ožil.
Ježiš už nikdy nezomrie. Smrť už nemá nad ním moc, ani nad nikým, kto v neho verí, kto verí, že neprišil na svet, aby ho odsúdil, ale aby ho spasil. Veríme mu? Čo nám dá väčšiu nádej?
Ak by bol náš život neviem aký zlý a premárnený, Nebeský Otec je v každej chvíli pripravený so svojou odpúšťajúcou náručou. Vedel o našom strachu pred smrťou i o našej ľudskej slabosti, že neustále padáme. Nechcel nemilosrdne uvrhnúť hriešnikov do záhuby. Veď pre hriech sme boli všetci odsúdení na smrť. Ale on nám išiel v ústrety až tak, že poslal svojho vlastného Syna, aby nás presvedčil o tom, že nás nechce trestať, ale vrúcne túži naplniť svojím milosrdenstvom a odpustením všetkých ľudí. No neurobil to len raz. Denne nás o tom ubezpečuje vo Sviatosti Oltárnej, keď sprítomňuje svoju Lásku pre nás na oltári.
Aby sme mohli neustále vstávať so svojich pádov a pripraviť sa na radostné stretnutie s ním, ustanovil sviatosť zmierenia. Spomínate si, čo povedal Ježiš učeníkom pri vzkriesení Lazára? Povedal im: „Odmotajte ho.“ Ježiš dal učeníkom moc snímať obväzy hriechu, ktoré nás zväzujú, dal im moc liečiť naše duše, aby sme mohli raz bez strachu stáť pred jeho tvárou.
Nepýtajme sa, akú minulosť mal náš zosnulý brat, aké hriechy spáchal. Vieme, že v posledných rokoch uveril Božiemu slovu a s kajúcnosťou prichádzal na stretnutie s Otcom vo sviatosti zmierenia aj v Eucharistii. Veril, že Boh nie je dozorca, ktorý čaká na príhodný čas, aby nás potrestal. Nebál sa smrti, lebo vedel, že to bude iba jeho návrat domov z tohoto sĺzavého údolia. Očisťoval svoju dušu z hriechov, aby sa mohol vzpriamený postaviť pred Božiu tvár. A Božia láska v ňom zahladila strach z odhalenia skrytých zlých skutkov, pretože vo sviatosti zmierenia už boli definitívne zmazané.
Rozpoviem vám príbeh istej ženy. Bola presvedčená, že sa jej zjavuje Boh. Išla k biskupovi a prosila si radu. On jej vysvetľoval: „Môžete veriť svojim videniam, no ako biskup tejto diecézy rozhodujem, či sú pravé alebo falošné. Chápete?“
„Úplne, excelencia!“, odpovedala. A biskup pokračoval: „Dobre ma počúvajte: Keďže chceme vedieť, kto sa vám to vlastne zjavuje, urobíme skúšku. Pri najbližšej príležitosti ho požiadajte: Prosím, vyjav mi všetky hriechy pána biskupa! Ak ten, čo sa vám zjavuje, je naozaj Boh, povie moje hriechy. Potom znova prídete a všetko mi porozprávate. Nikomu inému! V poriadku?“
„Urobím, ako ste povedali, excelencia.“ O mesiac neskôr si žena zasa žiadala audienciu u biskupa. Opýtal sa jej: „Opäť sa vám zjavil Boh?“ „Myslím, že áno.“ „A položili ste mu otázku, ako som vám poradil?“ „Samozrejme.“ „Čo vám odvetil?“ „Boh mi riekol: Choď k biskupovi a oznám mu, že som všetky jeho hriechy zabudol!“ (Anthony de Mello, Rozlámať oko, s. 5).

Naozaj, ak ponoríme svoje hriechy do Božieho milosrdenstva, oni prestanú existovať. Sväté písmo hovorí, že hoci by boli naše hriechy červené ako šarlát, zbelejú ako sneh. Už nebudú čiernymi škvrnami na plátne nášho života, ale zažiaria ako milostivé udalosti našej záchrany a uzdravenia sa. Nebudú nám naháňať strach, ale naplnia nás chválou za Božiu lásku. Každú Veľkú noc si pripomíname Adamov hriech, keď spievame: „Ó, šťastná vina, pre ktorú k nám prišiel taký vznešený Vykupiteľ.“ Niečo úžasné!

Drahí príbuzní zosnulého, bratia a sestry! My kresťania sa nemusíme báť, že nám Boh pustí na konci života otrasný záznam z nášho života, v ktorom bude zachytené aj každé zlo, ktoré sme urobili. Vo sviatosti zmierenia a Eucharistie nám zahladzuje všetky neprávosti a premieňa ich na príležitosti pre skúsenosť s Božou láskou. Nemusíme sa báť smrti, lebo nás očakáva milujúci Otec, ktorý má pre nás v nebi pripravenú hostinu. Otvorme sa v dnešný deň pre Božiu lásku, ktorá nechce smrť hriešnika, ale aby sa obrátil a žil. Veď Ježiš prišiel preto medzi nás, aby hľadal, čo sa stratilo a aby nám priniesol život, ktorý už nikdy neskončí smrťou.
Amen.

25.06.2003 | Čítanosť(3534)
Téma: Smrť
13.10.2003 | Čítanosť(2568)
Téma: Kristus / Smrť
25.06.2003 | Čítanosť(1716)
Téma: Smrť
12.06.2003 | Čítanosť(2289)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(1873)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet