20.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kto chce vidieť živého Boha tvárou v tvár, nech ho nehľadá na prázdnom nebi svojho myšlienkového sveta, ale v ľudskej láske.“

~F. M. Dostojevský ~

28.07.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1115 reakcie0
(Share 189 0)


Téma: Stretnutie s Ježišom / Lk 7, 11-17

Pohrebná homília

Pohrebná homília Dušana Pardela.

Zarmútení príbuzní, bratia a sestry! Stojíme tu v tichu kostola. Vonku je ešte počuť hlas zvonov, ktoré oznamujú, že niekto už nie je medzi nami. Smrť nám zobrala slová, ale oči dokážu rozprávať. Iba smrť veľmi milej osoby: matky, otca, dieťaťa má moc aspoň do malej miery "sprítomniť", dať okúsiť niečo z jej horkosti. Kto oplakáva smrť svojho drahého, oplakáva tak trochu aj svoju vlastnú smrť. Sv. Augustín sa vyznáva, keď spomína na smrť svojej vlastnej matky: „Plakal som nad ňou i nad sebou.“
Zarmútení rodičia, obraciam sa hlavne na vás. Viem, že tak isto ako Augustín plačete nad svojím synom Marekom i sami nad sebou. Túto životnú situáciu prežívate spolu. Liekom a balzamom na vašu dušu sú slová z dnešného evanjelia, ktoré adresuje Ježiš vdove:

„Neplač!“ a jej synovi, vystretému na márach: „Mládenec, hovorím, ti vstaň“ (Lk 7, 13-14)!

Aby sme pochopili vtedajšiu situáciu, treba povedať, že v Izraeli bol život pokladaný za Boží dar, dobrú vec a prejav Božej priazne. A na druhej strane smrť (ovdovenie, strata syna) za prejav Božej nepriazne, prípadne trestu. Preto ten, komu sa zle vodilo, mohol sa pokladať za človeka opusteného Bohom a jeho viera mohla kolísať. Dobre si vieme predstaviť tie pohľady príbuzných a priateľov, ktorí sa od vás odvrátili. A tie výčitky: Čo povedia druhí, prečo nás Boh tak trestá!?
Spasiteľ tu pomáha zdanlivo v beznádejnej situácii. Mŕtvy človek je nielen strom bez lístia, ale i strom bez koreňov. Ježiš nie je tešiteľom v bolesti, ale je víťazom a pánom: autoritatívne zastavuje pohrebný sprievod a rozkazuje smrti: „Hovorím ti, vstaň!“ (Lk 7, 14). Kristus neprosí v nebi Otca o zázrak, neodvoláva sa na niekoho iného, ale koná v svojom mene, vlastnou vôľou a mocou: „Hovorím ti!“

Božie slovo daruje znova nadprirodzený život odpustením hriechov, ono dokáže vzkriesiť i mŕtve telo. Bratia a sestry, máme dôveru v toto Božie slovo? Ako som už spomínal, plačeme nad mŕtvymi a aj nad sebou, nad našou úbohosťou. Spasiteľ má s nami súcit ako s vdovou, ktorá stratila jediného syna. Možno vtedy myslel i na svoju matku, ktorú tiež prenikol meč bolesti. Táto scéna naznačuje, aký milostivý a milosrdný je náš Pán, a potom, akú nádej môžeme mať vo večnosť, keď Pán ukáže svoju moc nad diablom, hriechom, smrťou. On „zotrie každú slzu z ich očí a už nebude smrti ani náreku, ani zármutku, ani bolesti, lebo čo bolo prv, už prestalo“ (Zjv 21, 4). Kresťanstvo nás učí, aby sme neľutovali zosnulých, i keď nám boli oporou, lebo veríme vo večný život. Ľútosť sa preto prenáša na pozostalých (zarmútených, príbuzných). V dnešný deň ste sa zišli celá rodina, príbuzní, známi a pohreb sa stal dňom veľkého stretnutia s tými, ktorí sú nám blízki. Ale pre nás veriacich to má byť najmä deň stretnutia sa s Ježišom.

V podobnej situácii, v akej sa nachádza vdova z evanjelia, bola aj žena v jednej starej čínskej povesti, ktorej zomrel jediný syn. V hlbokom zármutku šla ku svätému mužovi a spýtala sa ho: „Aké modlitby, aké magické zaklínadlá poznáš, aby si môjho syna opäť prebudil k životu?“ Namiesto toho, aby ju poslal preč alebo sa jej to snažil vyhovoriť, odpovedal: „Prines mi horčičné zrnko z domu, ktorý nikdy nepoznal zármutok. Použijeme ho, aby sme vyhnali zármutok z tvojho života.“ Žena sa hneď vydala hľadať to kúzelné horčičné zrnko. Najprv prišla k prekrásnemu sídlu, zaklopala na dvere a povedala: „Hľadám dom, ktorý nikdy nepoznal zármutok. Je to váš dom? Pre mňa je to strašne dôležité.“ Odpovedali jej: „To si na zlej adrese.“ A začali vypočítavať všetky tragédie, ktoré ich postihli. Žena si povedala: „Kto by mal týmto úbohým ľuďom pomôcť, ak nie ja, ktorá som zažila nešťastie na vlastnej koži?“ Zostala teda, aby ich utešila, a potom sa znova vydala hľadať dom, ktorý nikdy nepoznal zármutok. Ale kamkoľvek šla, do chatrčí alebo palácov, všade nachádzala nové a nové príbehy ľudského trápenia a nešťastia. A toľko sa starala, aby pomohla druhým v ich zármutku, že zabudla na hľadanie kúzelného horčičného zrnka a ani si neuvedomovala, že to vyhnalo zármutok z jej vlastného života.
Táto žena na svoj zármutok zabudla. Žena v evanjeliu dostala svojho syna späť a vy, rodičia, tiež čakáte. Neviete to vysloviť. Tu nám možno pomôžu slová apoštola Pavla: „Smrť sa zmenila vo víťazstvo.“ Smrť už nie je stena, múr, o ktorý sa všetko rozbije, ale sa stala bránou, prechodom, doslova "paschou", vstupom do zasľúbenej zeme.

Bratia a sestry, dnešné evanjelium nám naznačilo stretnutie ľudí s Ježišom, "deň stretnutia s Kristom", ktoré bude pri vzkriesení mŕtvych večné a nerozlučiteľné. V tento deň, ktorý bude posledným triumfom Syna človeka, deň jeho stretnutia so všetkými ľuďmi a s celým svetom, sa obnovia aj všetky popretrhané ľudské vzťahy: matky sa vrátia deťom, deti matkám, muži ženám, všetci všetkým. Na konci vekov to bude definitívne. Ale už v tomto živote cítime predzvesť tejto veľkej udalosti, preto sa teraz s Marekom lúčime v nádeji, že sa znova všetci stretneme u nášho Otca. Amen.

28.07.2004 | Čítanosť(3792)
Téma: Neplačte / Lk 7, 11-17
12.06.2003 | Čítanosť(4295)
Lk 7, 18-35
12.06.2003 | Čítanosť(3009)
Lk 7, 11-17
12.06.2003 | Čítanosť(2262)
Lk 7, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet