14.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Tak ako zvonka nemôžeme vidieť farebnú krásu chrámových vitráží, tak nemôžeme pravdu o Bohu spoznať z vonkajšej perspektívy.

~MICHAEL GALAGHER~

23.06.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť3499 reakcie0
(Share 607 1)


Téma: Narodenie svätého Jána Krstiteľa / Ján Krstiteľ – požehnané dieťa / Lk 1,57–66.80

Homília

      Dieťa. Ten malý batôžtek, malý človiečik, ktorý nevie o sebe, ktorý len svojím plačom upozorňuje najbližších na seba: som tu. U rodičov a najbližších vzbudzuje pozornosť a vážne otázky. Keď sa dívame na dieťa, nejedného z nás napadne myšlienka, ktorú si položili nielen Zachariáš a Alžbeta, ale i ich príbuzní pri narodení ich dlho očakávaného syna Jána.
      „Čím len bude tento chlapec?“ (Lk 1,66). Túto otázku zaznamenal aj evanjelista svätý Lukáš.
      Prečo zvlášť pri Jánovi Krstiteľovi sa spomínajú tieto slová?
      Pripomeňme si, čo predchádzalo narodeniu tohoto najväčšieho proroka Starého zákona, ako sa neskoršie o Jánovi vyjadrí sám Ježiš Kristus: „Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nie je nik väčší ako Ján Krstiteľ“ (Lk 7,28). Prečo? Z Písma vieme, že rodičia Jána Krstiteľa boli bezúhonní manželia. Dodržiavali Pánov zákon. Zachariáš ako kňaz patril do jednej z 23 tried, ktoré konali podľa Dávidovho zákona o bohoslužbe službu v chráme. Keď na Zachariáša padol lós, aby vstúpil do svätyne a tam priniesol kadidlovú obetu, stretáva sa s poslom od Boha, že z jeho lona vzíde očakávaný syn a nielen on, ale zvlášť už jeho stará manželka Alžbeta nebude pokladaná pre svoju bezdetnosť za hriešnu ženu. Zachariáš však pochybuje o uskutočnení slov posla, a preto musí niesť trest za svoju pochybnosť. Musí mlčať až do dňa, kým sa toto všetko nestane. Tento deň nadišiel. Chlapec nedostal meno podľa zvyku – po otcovi Zachariáš, ale Ján, čo potvrdila aj Alžbeta, hoci zvyk bol iný. Vtedy sa vrátila reč Zachariášovi a prehovoril. Až tu sa v celej sile prejavila radosť otca Zachariáša nad synom Jánom.
      Zachariáš bol ako starý vzácny strom. Vždy sa snažil načas priniesť úrodu, dať Bohu to, čo mu patrí. Zachariáš nepozeral na seba, ale na Boha. Podobne žila aj Alžbeta. Nie je možné, aby z tak bohabojného prostredia vyšlo iné dieťa. Obaja sa za neho modlili k Bohu. Aj návrat reči, keď sa skončila nemota, Zachariáš sa modlí známy hymnus: Benedictus... Zachariáš ospieva veľkosť Božej lásky, ktorej sa dostalo jemu a jeho manželke. Je to zároveň okamih, kedy stojí už predodvermi očakávaný Mesiáš. Toto chápe len duša otvorená pre Boha a takou boli obaja rodičia Jána Krstiteľa, Alžbeta a Zachariáš. Takí neboli však tí, čo toto všetko sledovali, a predsa nechápali udalosti, a preto sa pýtali: „Čím len bude tento chlapec?“ (Lk 1,66).
      Nechápali, a predsa v udalostiach videli čosi mimoriadne, rozšírili svoj povzdych: „A vskutku Pánova ruka bola s ním“ (Lk 1,66).
      Dnes už vieme, kto bol Ján Krstiteľ.
      Osobnosť v celom izraelskom národe, ku ktorému – keď krstil v rieke Jordán – prichádzal Jeruzalem a široké okolie. Bol verný a neohrozený ohlasovateľ Vykupiteľa, ktorého tiež pokrstil. Nebola to vetva vetrom zmietaná. Vedel, čo je povinnosť predchodcu Pána. Volal: „Pripravte cestu Pánovi!...“ (Lk 3,4). Nebojí sa vyčítať verejne kráľovi jeho hriech, že nesmie žiť s manželkou svojho brata Filipa (por. Lk 3,18), čo ho priviedlo až do väzenia a z nenávisti Herodiady nakoniec prišiel až o hlavu. Vieme, že svoje poslanie si vyplnil do bodky. Bol predchodcom Krista a po ničom inom netúžil. Známy je jeho výrok: „Ja nie som hoden rozviazať mu remienok na obuvi“ (Lk 3,16). Jánova pokora, rýdzi charakter, pevná vôľa, toto všetko si osvojil už ako mladý muž v tichu púšte, kde prežil roky svojej formácie skôr, ako prišiel k Jordánu. Preto mu patrí titul: „Hlas volajúci na púšti“ (Lk 3,4).
      Čo môže skoro po dvoch tisícročiach povedať Ján dnešnej dobe? Čo napríklad rodičom detí, ktoré prichádzajú práve na svet? Čo mladým ľuďom, ktorí si začínajú uvedomovať svet?
      Končí sa školský rok.
      Nejeden mladý muž či žena cíti opravdivú hrdinskosť. Dokázali zvíťaziť nad sebou, čo sa odráža aj v ich v hodnotení na vysvedčení. Pri pohľade na toto hodnotenie zas iní, ak sú ešte kritickí, musia skutočne konštatovať, že sú si sami na príčine tohto negatívneho stavu. Nie je však ešte všetko stratené.
      Sú pred nami prázdniny.
      Pred vami, žiaci a študenti, sú dva mesiace bez povinnosti zasadnúť do lavíc. Uvedomujete si, že v tomto čase jedna škola vypadne, ale druhá sa má osvedčiť? Áno, je to škola charakteru človeka, škola viery, škola duchovného života. Iste veľa ľudí toto podceňuje či nedoceňuje. Škoda. Nejeden rodič je smutný, ba i slepý, bolí ho to, keď vidí u syna či dcéry nezáujem o jeho slová. Bez vážnejšieho zamyslenia sa opovrhuje radou rodičov, keď sa vysmieva ich napomenutiam, keď podceňujú ich lásku.
      Vám dospelým pri stretnutí s mladým človekom sa vynára otázka: Čo bude z tohoto človeka? Dávate si aj na ňu výstižnú odpoveď.
      Milí mladí priatelia!
      Skúsenosť života naučila dospelých, že už dnes pohľad na vás, vaše správanie, postoj k veciam, povinnosť k ľuďom, hovorí o vašej budúcnosti.
      Život je veľká škola, a preto je dobré položiť si aj pre seba otázku:
      Čo chcem urobiť zo seba?
      Čo len bude zo mňa?
      Škoda, že mnohí nevenujú tomuto pozornosť.
      Časopis Rodina v roku 1978 uverejnila dvanásť rád, ako vychovať zločinca:
       1/ Dávajte dieťaťu všetko, čo chce. Tak porastie v presvedčení, že má právo na všetko na svete.
       2/ Keď dieťa hovorí škaredé slová, tak sa tomu smejte. Bude si myslieť, že správny chlapík tak hovorí.
       3/ Nesnažte sa o žiadnu mravnú a náboženskú výchovu. Hovorte, že keď bude mať 21 rokov, nech si vyberie sám, čomu chce veriť. Áno, vyberie si sám, až vám budú oči vyskakovať.
       4/ Nikdy mu nič nezakazujte. Keď bude neskôr zatvorený pre krádež, bude presvedčený, že mu spoločnosť ubližuje.
       5/ Upratujte po ňom rýchlo, čo nechá porozhadzované. Tak v ňom vychováte istotu, že zodpovednosť za všetko je vždy na druhých.
       6/ Nechajte ho čítať čo len chce. Príbor a tanier mu umyte, ale za duchovnú stravu mu nechajte akékoľvek odpadky.
       7/ Hádajte sa pred deťmi. Vyrastie v ňom presvedčenie, že oni za nič nemôžu, že všetkému na vine je okolie.
       8/ Dajte mu peniaze koľko len chce. Nemusí si sám zarábať. Predsa chcete, aby vaše dieťa malo lepší život, ako ste mali vy. Keď mu budú raz chýbať, pôjde si ich vziať s pištoľou v ruke.
       9/ Obskakujte ho stále a splňte všetky jeho priania v obliekaní, v hračkách a pohodlí. Vychováte srdce sebca, neschopného sa obmedziť kvôli druhým. Zaistite mu, že sa jeho manželstvo rýchlo rozpadne.
      10/ Vždy ho proti všetkým obhajujte. Učitelia sú proti nemu zaujatí, spolužiaci mu ubližujú. Naučí sa nenávidieť a neuznať svoju chybu. Postaráte sa tak, že s ním nikto nevydrží na pracovisku, ani doma.
      11/ Ak z vášho dieťaťa bude niktoš, hneď začnete prehlasovať, že si v ničom odmalička nedá povedať.
      l2/ Pripravte sa na boľavý a ťažký život. Takto vychované dieťa vám ho iste pripraví!
      Kdesi v nás sa dvíhajú sily, že chceme povedať nielen nie, že takto nechceme vychovávať svoje deti, ale priam vzniká nová sila a kladieme si otázku:
      Čo robiť, aby sme dosiahli pravý opak?
      Stačí zachovať štyri rady:
      1/ Nehovor a nerozkazuj veľa. Kto veľa hovorí, nikto ho nepočúva. Kto veľa rozkazuje, toho nikto neposlúcha. Rozkazuj čo najmenej a len to, čo naozaj musí byť.
      2/ Keď už rozkazuješ, trvaj na rozkaze a kontroluj jeho plnenie a splnenie. Nepripusti povoľovanie, dohadovanie.
      3/ Dbaj na jednotu rozkazu. Čo jeden rodič zakáže, druhý nesmie dovoliť.
      4/ Po splnení rozkazu nezabudni vždy pochváliť.
      Je to dostatočne pravdivé a silné poučenie.
      Okrem toho je potrebný príklad kresťanského života. Rodičia, je to krásne, keď vás vidia vaše deti modliť sa, a to nielen ráno a večer na kolenách, ale tiež pred jedlom a po jedle.
      Účasť na svätých omšiach a pristupovanie ku sviatostiam je prednáška v praxi: „Verba movent, exempla trahunt.“ – „Slová hýbu, ale príklady priťahujú.“
      Stojíme na začiatku prázdnin. Nech tieto prázdniny nás obohatia na duši i na tele. Keď dávame na čas dovidenia škole, nerozlúčme sa na čas prázdnin s Pánom Bohom. Aj za sťažených okolností, keď sa budeme rekreovať, nezabudnime sa spýtať, kde a kedy je svätá omša. Ak budete v zahraničí na svätej omši, keď nebudete všetkému rozumieť, odneste si okrem požehnania aj zážitok.
      Milí mladí priatelia!
      Možno sa dostanete na návštevu k rodinám či známym, ktorí sa rozišli s Pánom Bohom. Poproste ich už v sobotu, aby vám umožnili byť na svätej omši. Možno váš príklad zobudí ich svedomie, alebo záujem o veci duše a raz vám budú v deň stretnutia s Pánom Bohom vďační za vašu prosbu.
      Nepodceňujme duchovný život.
      Dnes si môžeme dať odpoveď na otázku z evanjelia: Čo len z tohoto dieťaťa bude? Ale tiež: Čo chcem, chceme urobiť zo seba a z tých, ktorí sú v našom okolí?
      Dieťa je dar. Po krste má čistú dušu. Milí rodičia, rodina, priatelia a drahí veriaci, nepokazme naše deti. Práve naopak, učme sa od nich milovať svojho Boha. Toto má úžasnú perspektívu, večný život. Amen
12.06.2003 | Čítanosť(2837)
Lk 1, 67-80
12.06.2003 | Čítanosť(2605)
Lk 1, 39-55
12.06.2003 | Čítanosť(2560)
Lk 1, 26-38


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet