21.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Láska je veľký majster, to sa musí uznať – učí nás byť tým, čím sme nikdy neboli.

~Moliere ~

19.06.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť976 reakcie0
(Share 251 0)


Téma: Ježišovi i ľuďom sa páči poníženosť / Mt 23, 1-12

Homília

      Všimli ste si, že o pýche sa pomerne málo hovorí? Škoda, že zabúdame na to, že podstata pýchy spočíva v sebaklame. A preto sa stretávame, že sa človek robí tým, čím nie je, ukazuje veľkosť, dôležitosť a cenu, ktorú nemá. Protikladom je pokora a poníženosť. Tie však ešte menej zaujímajú ľudí, a vôbec, je počuť hovoriť v našom okolí o pokore či poníženosti? Svätá Terezka by nám povedala, aby sme sa realistickým pohľadom čo najskôr zadívali na seba a pripomenuli si, čo vyzdvihujeme, o čom rozprávame, pre čo žijeme, pretože to hovorí o našej cene života.
      A práve k takému uvažovaniu a zamysleniu nás pozýva Ježiš, keď hovorí: „Kto je medzi vami najväčší, bude vaším služobníkom. Kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený“ (Mt 23,12).
      Tieto Ježišove slová nie sú tak namierené na farizejov ako skupinu ľudí, ktorí sú voči Ježišovi nepriateľskí a cudzí, ale poukazuje na farizejizmus, ako na nebezpečenstvo prebývajúce priamo v Cirkvi, v nás, pred ktorým sa nemôžeme chrániť nijakým vonkajším oddeľovaním, ale iba tak, že sami seba budeme skúšať, či nekonáme ako farizeji. Pýcha ovláda vnútro farizeja. A vtedy dochádza k rozdeleniu učenia a konania. Oni učia prikázania ako prikázania Božie, ale ich konanie je konaním len pre oči ľudí.
      V evanjeliách najčastejšie sledujeme Ježiša plného lásky a milosrdenstva, ktorý teší, odpúšťa, uzdravuje a povzbudzuje. Nepoužíva často prísnych slov, a predsa v dnešnom evanjeliu tvrdými slovami pranieruje pokrytectvo a pýchu farizejov. Pýcha ich totiž priviedla k povrchnému duchovnému životu, len aby sa páčili ľuďom. „Všetko, čo robia, konajú iba preto, aby ich ľudia videli...“ (Mt 23,5). Vynucujú si popredné miesta tak pri hostinách, ako i v synagóge, pozdravy od ľudí a oslovenie rabbi. Vo Svätom písme na viacerých miestach nachádzame pochvalu skromnosti a pokory ako vlastnosti veľkých ľudí. A naopak, Boh haní pýchu, namyslenosť a milovanie seba. V Magnifikate Panna Mária hovorí: „...rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú“ (Lk 1,51). V knihe Prísloví čítame, že Boh posmievačom sa posmieva a milosť udeľuje pokorným (por. Prís 3,34). Myšlienku pripomína svätý Peter aj svätý Jakub: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5,5; Jak 4,6). Jakub ešte pripomína následky pýchy, a to sú vojny. Tie robia človeka nepriateľom Boha.
      Opak pýchy vyzdvihuje apoštol Jakub: „Priblížte sa k Bohu a on sa priblíži k vám. Obmyte si ruky, hriešnici, a očistite si srdcia, vy, čo máte rozpoltenú myseľ... Váš smiech nech sa obráti na nárek a radosť na žiaľ. Pokorte sa pred Pánom a on vás povýši“ (Jak 4,8.9). Nie je správne sa nám pýšiť, pripomína svätý Pavol: „Veď kto ti dáva vyniknúť?! Čo máš, čo si nedostal? A keď si dostal, čo sa chvasceš, akoby si nebol dostal?“ (1 Kor 4,7). Je potrebné mať na pamäti, že „ste ako para, ktorá sa na chvíľku ukáže a potom zmizne“ (Jak 4,14). Vo Svätom písme je pýcha považovaná za jeden z hlavných hriechov. Pýcha uzatvára srdce človeka pre prijatie Boha. Pýcha odporuje pravej múdrosti. Ježiš hovorí farizejom: „Vy sa robíte pred ľuďmi spravodlivými, ale Boh pozná vaše srdcia, lebo čo je u ľudí vznešené, pred Bohom je ohavné“ (Lk 16,15).
      Pokora u ľudí pred Pánom je zdrojom mnohých požehnaní.
      Nedajme sa pomýliť! Pretože farizejstvo ako také nevymrelo. Je v našom okolí, ale nie je aj v nás? Poznať ich i podľa slov Pána Ježiša: „Viažu ťažké až neúnosné bremená a kladú ich ľuďom na plecia, ale sami ich nechcú ani prstom pohnúť“ (Mt 23,4). Múdry kresťan sa nedá pomýliť ich správaním. Pokoru žije aktívnym spôsobom. Keď prijíma potlesk za svoje úspechy, dáva zaznieť vo svojich ušiach aj smiechu, ktorý vyvolali jeho neúspechy. Je zdravo nespokojný sám zo sebou, čo mu pomáha rásť v apoštolskej práci. Nezabúda, že aj priemerní ľudia môžu hrešiť prehnaným sebavedomím. Pokorný človek si je vedomý, že svoj smútok – ak ho nezaženie – môže byť plášťom jeho pýchy. Kto je pyšný, nevíťazí nad sebou a neumŕtvuje sa. Pýcha vzdiaľuje človeka od Ježiša a pokora robí ho blízkym Ježišovi. Je správne, že sa chceme a vieme vzdať svojej mienky. Je to ťažké, ale milé Bohu.
      Pokorný človek nepozerá na to, akí sú iní, ale na seba, aký má byť on. Pokorný nie je podobný „obielenému hrobu“, pretože jemu záleží na vzťahu k Bohu a tiež na tom, aby čím viac duší patrilo Bohu. Nedáva sa za vzor a príklad. Svoju vieru žije nielen v slovách, ale aj v skutkoch. Nemodlí sa len preto, aby ho ľudia videli, ale cíti potrebu stretnutia s Bohom, potrebu posilniť sa vo viere, nádeji a láske. Boha vo všetkom poslúcha a nadovšetko miluje. Na pokorného sa nevzťahujú slová: „Preto robte a zachovávajte všetko, čo vám povedia, ale podľa ich skutkov nerobte; lebo hovoria, a nekonajú“ (Mt 23,3). Pokorný pred svojím Bohom robí a zachováva všetko tak, ako chce Boh, a tak aj učí. Pokorný je vo svojom srdci plný lásky a pokoja. Teší sa, že Boh o všetkom vie, a nerobí si starosť, či o tom vedia ľudia. Nepotrpí si, aby sa na verejnosti o ňom hovorilo. Keď sa ide modliť – podľa slov Pána Ježiša – zatvorí za sebou dvere a v skrytosti sa modlí (por. Mt 6,6). Rovnako, keď sa postí, robí všetko preto, aby jeho pôst bol utajený pred ľuďmi (por. Mt 6,18). Stačí, keď Boh vie o jeho pôste. Podobne robí, aj keď dáva almužnu. V skrytosti, a to tak, že ľavá ruka nevie, čo robí pravá (por. Mt 6,3). Je potrebné si tak počínať, ako to radí Pán Ježiš, a nie ako nás zvádza zlo.
      Pokorný človek si uvedomuje, že je potrebné zachovať si objektívny pohľad. Pýcha zvlášť u prchkých ľudí budí agresivitu. Pýcha je počiatok iných hriechov. Je správne, že si uvedomujeme moc pýchy, ktorá budí klamstvo, je pri zrode nepravdy a ničí objektívny pohľad. Pýcha spočíva v tom, že človek si pripisuje zásluhy a zabúda, že všetko dobré dostal od Boha. Pýcha sa protiví Bohu.
      Lucifer a jemu podobní dostali všetko od Boha a vieme, že sa vzbúrili proti Bohu. A pretože Boh je aj spravodlivý, naveky museli odísť spred Božej tváre a stralili všetko dobré, čo im daroval Boh. Padlí anjeli mali vyššie poznanie Boha, preto ich trest je správny.
      Človek – stvorený na obraz Boží – svojím rozumom a slobodnou vôľou spoznáva vôľu svojho Boha. A preto človek po spoznaní hriechu musí tiež bojovať proti nemu a najmä proti pýche.
      Zo životopisov svätých môžeme vedieť, že aj takí svätí ako svätý Filip z Néry či svätý Vincent de Paul museli zviesť boj s pýchou.
      Raz nejaká žena prosila svätého Filipa o malý suvenír na pamiatku, ktorý by jej pripomínal jeho svätosť. Vtedy sa Filip rozhneval a ženu vyhnal so slovami: – Odíď mi z očí, satan! –
      Vynára sa možno otázka, či musel tú ženu tak tvrdo od seba odohnať? Sám najlepšie vedel, s čím musel zviesť najťažší boj.
      Rovnako v životpise svätého Vincenta čítame, ako živo reagoval na slová, v ktorých sa hovorilo o jeho práci, zásluhách, svätosti: – Prestaňte! Ja som horší ako diabol. Keby on bol dostal toľko lásky, ktorou mňa zahrnul Pán Ježiš, aj satan by bol iný. –
      Tak zmýšľali o sebe svätci. Pýcha dolieha na každého z nás. Nikto nie je pred ňou uchránený. Musíme proti nej vo svojom živote nie raz, ale stále bojovať. Keď však žijeme v spojení s Bohom, keď si často pripomíname dobrotu a lásku Boha voči nám a ďakujeme za ňu, s Božou pomocou dokážeme zvíťaziť nad pýchou. Povzbudenie nám dal Pán Ježiš pri Poslednej večeri, keď sa prepásal zásterou, nalial do umývadla vody a umyl učeníkom nohy. Vtedy nám povedal: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: Učiteľ a: Pane a dobre hovoríte, lebo to som... Keď to viete, ste blahoslavení, ak podľa toho aj konáte“ (Jn 13,12–13.17).
      Aj keď sa o pýche málo alebo vôbec nehovorí, je potrebné nielen začať o nej hovoriť, ale najmä pýchy sa vo svojom živote zriecť. Pýchu nielen odstráňme, ale dovoľme, aby jej miesto zaujala pokora a poníženosť.
      Modlime sa, aby sme sa čo najviac podobali Ježišovi: Ježišu tichý a pokorný srdcom, sprav naše srdce podľa srdca svojho. Amen.

      Inšpirácie: Mt 23, 1-12
      Kartotéka: Poníženosť / Mt 23
12.06.2003 | Čítanosť(3242)
Mt 23, 13-39
12.06.2003 | Čítanosť(2627)
Mt 23, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet