22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ľutujem kňazov, ktorí pod vplyvom falošných hesiel a súčasných nápadov neboja sa nazvať strateným časom chvíle zasvätené rozjímaniu a modlitbe, ospravedlňujúc sa tým, že predsa telom i dušou sa úplne odovzdali dušpastierskému dielu - vraj na veľký úžitok ľudu.

~Pius X. ~

16.06.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1088 reakcie0
(Share 264 0)


Téma: Slávnosť Božského Srdca Ježišovho / Mt 11, 25–30 / Mám srdce?

Homília

      Zo všetkých orgánov, ktoré máme v našom tele, na ktoré si najviac spomenieme, je naše srdce. Srdce je malý sval, ktorý je neustále v pohybe. Vo dne v noci udiera a bije, aby sme žili. Je to malá pumpička, ktorá rozháňa krv do všetkých ostatných orgánov a údov nášho ľudského tela. Srdce majú aj zvieratá a vtáky, a predsa si neuvedomujú činnosť svojho srdca. Jedine človek si povie: mám srdce. Keď povieme srdce, nemyslíme len na ten sval v našom tele, ale aj na niečo oveľa viac.
      Tak napríklad, čo si predstavíme pri slovách Pána Ježiša z dnešného Evanjelia: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).
      Čo si pomyslíme pri týchto slovách? Zaiste by odznelo viac odpovedí. O srdci sa veľa popísalo a pohovorilo nielen v oblasti medicíny, ale aj v oblasti teológie. Áno, aj viera je úzko spojená so slovom srdce. V tom prípade sa pred našimi očami objaví známy obraz alebo socha Pána Ježiša, ktorý poukazuje rukou na jeho Božské Srdce, ktoré hovorí ohňom a z ktorého vychádzajú papršleky jasu.
      Úcta Božského Srdca je u nás veľmi hlboko zakorenená a rozšírená. Keď sa Pán Ježiš rozhodol vykúpiť a spasiť svet, zobral si na seba podobu človeka, stal sa nám podobným okrem hriechu. Pri zvestovaní anjela Gabriela, keď Panna Mária vyriekla po krátkom uvažovaní svoje slobodné: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova“ (Lk 1,38), začalo biť srdce Pána Ježiša v tele prečistej Panny menom Mária. Odvtedy môžeme tradovať veľkosť lásky k Srdcu Pána Ježiša. Ľudské srdce sa stalo sídlom nesmiernej lásky nášho Vykupiteľa k ľudskému pokoleniu. Keď myslíme na hmotné srdce Pána Ježiša, ktoré bilo pre nás a ktoré sa pre nás dalo prebodnúť kopijou vojaka na kríži, myslíme zároveň na lásku Pána Ježiša ku nám, svojim bratom a sestrám. Veď vieme, že od jasieľ cez smrť na kríži až po Ježišovo nanebovstúpenie, keď bol Boh prítomný v ľudskom tele medzi nami, toto Srdce milovalo a chcelo ľudí milovať a naučiť milovať svojho Boha a svojho blížneho i nás samých. Veľmi výrečným je obraz od Poslednej večere, keď si na hruď Krista položil svoju hlavu Ján apoštol. A ten Ján nám odkazuje: „Boh je láska“ (1 Jn 4,8). Ján založil prvú úctu v Cirkvi k tomuto dôležitému orgánu ľudského tela, pretože nie svalu vzdávame obdiv, ale tomu, čo tento sval znázorňuje: Boha, nekonečnú Lásku, ktorý viac miloval, ako si vieme predstaviť. Snáď, keď stojíme na Veľký piatok pod Kristovým krížom a uvedomujeme si, že z lásky za nás sa vzdal všetkého; matky, svojich šiat, nechá si preraziť bok tela kopijou vojaka Longiusa. V evanjeliu čítame, že vtedy vyšla z jeho boku krv a voda. Dôkaz, že je mŕtvy, že daroval nám všetko, že zomrel, aby sme my žili. Keď o tomto uvažoval svätý Augustín, zvolal: – Nech každý jazyk a každý národ miluje Srdce najsladšieho Ježiša. – Toto povedal po zrelom uvažovaní syn svätej Moniky. Ten Augustín, ktorý bol predtým bludár, manichejec, ale pri vypovedaní týchto slov už bol Kristov. Uvedomil si, že toto Srdce milovalo skôr i vtedy, keď odmietol jeho lásku. Slová Pána Ježiša sú úžasné: „Nik nemá väčšiu lásku ako ten, kto položí svoj život za svojich priateľov... tým viac za nepriateľov“ (Jn 15,13). Náš hriech robí z nás nepriateľov. Aj za náš hriech zomrel Kristus, za náš hriech si dal zobrať aj to posledné, keď kopijou prebodnú jeho Srdce.
      Úcta Božského Srdca sa spája s ďalšími osobnosťami: svätá Mechtilda, svätá Ludsgarda, to je už XII. storočie. V nasledujúcom sú to: svätý Bonaventúra, o storočie neskôr svätá Gertrúda i svätá Brigita. V XV. storočí najmä svätý Vincent Ferarrský, v XVI. storočí svätý Alojz Gonzága, v XVII. storočí Jakub Alvaraéz a tiež Ján z Boha a ďalší, ktorí sa túžili posilniť, povzbudiť úctou Božského Srdca Ježišovho. Nemôžeme však prehliadnuť veľkého svätca a šíriteľa úcty Božského Srdca – Františka Saleského, ktorý so svätou Františkou de Chantal založil pre tento cieľ aj duchovnú rodinu Navštívenia Panny Márie, ktorej sestry uctievajú a šíria úctu Božského Srdca a Srdca Panny Márie. Tieto Srdcia sú aj v erbe týchto sestier a tiež to znamená zvolanie z litánií: Som tichý a pokorný srdcom.
      Božské Srdce sa vždy postaralo o šíriteľa svoje úcty. Hneď po smrti tohoto svätca je to ďalší zo Spoločnosti Ježišovej – Ján Eudes. Ten na pozdvihnutie mravnosti zakladá spoločenstvá mužov i žien, i kongregáciu pre kňazov. Na vrchole úcty k Božskému Srdcu Ježišovmu stojí nám známa Mária Margita Alacoque, ktorá šírila známe prisľúbenia Božského Srdca.
      Tak sa mesiac jún stal mesiacom úcty Božského Srdca, ako je mesiac máj – mesiacom úcty Panny Márie. Svätý Otec Ján Pavol II. nás vo svojich príhovoroch už viackrát vyzval, aby sme z tohto Srdca ako z nevyčerpateľného prameňa naučili sa čerpať to, čo sa z iného prameňa nedá. Má to byť pre nás najmä láska, ktorej je v našej dobe stále menej, a to vo všetkých stupňoch a stavoch. Svet ide úžasnou rýchlosťou dopredu. Veda, umenie, technika – a láska? Tej dnes chýba viac ako v minulosti. Človek sa uzatvára. Deti sa sťažujú na rodičov, že nemajú na ne čas. Rodičia smútia, že deti ich neprídu navštíviť, že nemajú čas. Aj medzi súrodencami vidíme často rivalitu, hmotné zanietenie – a láska? Ach, láska! A predsa sa nám ponúka riešenie a východisko. Vzorom je nám Ježiš, ktorý chce každému jednému dať lekciu lásky. Pohľad na Božské Srdce nie je zbytočný či nepotrebný. Kto sa chce skutočne naučiť láske, ponúka sa mu Ježiš so svojím pokladom, svojím Srdcom.
      Dnes si hádam viac uvedomujeme, že život bez lásky sa stáva nešťastím. Nemať nikoho, nemať komu povedať milé slovo je nešťastie. Keď si vieme odniesť úsmev človeka, milé slovo, teplý stisk dlane, dobrú radu, úprimný pohľad, tým viac si uvedomujeme to, čo nám ponúka Pán Ježiš. On tak miloval, že nič si neponechal pre seba. Dokonca si praje, aby sme jeho Otca nazývali svojím. Keď odchádza od nás, hovorí: „Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja“ (Jn 14,3). Dôkaz lásky. Najmä mladí ľudia túžia po dôkaze lásky. Často však nesprávne, hriešne, nedovolene. Dôkaz lásky je najcennejší vtedy, keď človek zabúda na seba a vidí viac toho druhého. Je to zriedkavé? Ani nie. Treba sa nám vedieť len viac rozdávať. Keď sa to začne v jednej rodine, u niekoľkých z nás, už sa niečo rozbehne, už bude položený základ, už to bude mať určitý efekt. Keď sa človek presvedčí, že ľahšie je dávať ako prijímať, začne to uplatňovať aj v láske.
      Uvedomme si, že máme srdce, a to nielen vtedy, keď sa objavia prvé bolesti, pichnutia, zvýšená činnosť tohto svalu v ľudskom tele, ale už teraz, keď si uvedomujeme nedostatok lásky vo svete, keď sami túžime milovať a byť milovaní. Vtedy sme pochopili aj slová Pána Ježiša: „Kto chce ísť za mnou...“ (Lk 9,23). Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3586)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(3063)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(3032)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet