16.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kde sa pravda stále iba hľadá, tam je hlavným hrdinom jej bádateľ, a nie pravda. Človek môže takto stráviť celý život hľadaním Boha bez toho, žeby sa mu niekedy klaňal.

~RANIERO CANTALAMESSA~

16.06.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť750 reakcie0
(Share 186 0)


Téma: Slávnosť Božského Srdca Ježišovho / Mt 11, 25–30

Homília

      Čo si vieme v tejto chvíli predstaviť pod slovom srdce?
      Deti snáď papierové srdce, ktoré občas kreslia.
      Vy starší, čo spoznávate život, snáď si spomeniete na vyryté či nakreslené srdce s monogramom dvoch ľudí, ktorí si padli do oka a srdca.
      Starší, keď ich pri srdci pichá, si spomenú na vážnosť telesného zdravia.
      Lekár si spomenie na dôležitý orgán ľudského tela.
      Umelec na symbol lásky.
      A my veriaci na sviatok Najsvätejšieho Srdca Ježišovho. Áno, na veľkú Lásku – Boha, Ježiša Krista, ktorý prišiel na svet, aby si dal z lásky k nám vojakovi prebodnúť kopijou svoje srdce, aby z neho vyšla krv a voda na znamenie pre nás všetkých.
      Dnes si to pripomíname slovami samého Ježiša: „Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu“ (Mt 11,29).
      Dnešný sviatok nie je výmysel človeka. Nebol to pápež, biskup ani kňaz alebo nejaký veriaci človek. Sám Ježiš Kristus 16. 6. 1675 to oznámil svätej Margite Alacoque, keď sa modlila pred bohostánkom. Prešlo ešte veľa rokov, keď v roku 1856 sa kult – slávnosť začala sláviť v celej Cirkvi. Vieme, že súkromné zjavenia – medzi ktoré patrí aj zjavenie Božského Srdca svätej Margite – je iné ako zjavenie Božie v Svätom písme a v ústnom podaní. Stáva sa ešte aj dnes, že aj keď nemusíme prijímať súkromné zjavenia, preto dnešný sviatok nie je prikázaný, že sú takí veriaci, ktorí odporujú tomuto sviatku slovami: Aby sme nedelili Pána Ježiša na časti.
      Povzbudenie k úcte Srdca Pána Ježiša nachádzame už v Svätom písme. V posledný, veľký deň sviatkov Ježiš vstal a zvolal: “Ak je niekto smädný a verí vo mňa, nech príde ku mne a nech pije“ ( Jn 7,37). A odvoláva sa na proroctvo proroka Izaiáša (por. Iz 58,11). „Ako hovorí Písmo, z jeho vnútra potečú prúdy živej vody.“ To povedal o Duchu, ktorého mali dostať tí, čo v neho uverili (Jn 7,38–39).
      Pri týchto slovách už prví cirkevní otcovia hovoria o srdci. Ježiš odhaľuje tajomstvo svojho Srdca, ktoré je žriedlom milostí. Boh Otec nám nemohol dať väčší dar ako svojho Syna. „A Božia láska k nám sa prejavila v tom, že Boh poslal svojho jednorodeného Syna na svet, aby sme skrze neho mali život“ (1 Jn 4,9).
      Je to motivácia pre človeka, aby sme si vyvolili najvyššie dobro, aby sme mali večný život. Tajomstvo lásky Pána Ježiša je dostupné každému čistému srdcu. Hriech zabraňuje človeku spoznať hodnotu Ježišovej lásky. Tí, čo žijú bez hriechu, stávajú sa maličkými, čiže deťmi Božími a oni spoznávajú veľkosť lásky Pána Ježiša. Boh vykúpil a chce spasiť každého človeka. Aby sme dosiahli účasť na večnej sláve v Božom kráľovstve. Boh vyžaduje od nás našu spoluprácu. Vedome a slobodne žiť podľa Božích slov. Každý si je preto sám strojcom svojej večnosti. Na ceste pri rozhodovaní Ježiš nenecháva nás samých. Dáva nám svoje vlastné Srdce, aby sme z neho čerpali silu, povzbudenie a obohatenie. On vie prečo. Vyjadril to slovami: „ ...ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním“ (Mt 11,28). Rovnako pápež Pius XII. v encyklike Haurietis aquas poukazuje na koreň úcty zo Svätého Písma a na skutočnosť, že Ježiš je jediným nemenným a nevyčerpateľným prameňom milostí, ktorými nás neustále obohacuje.
      Kňaz si spomína na smrť svojho farníka, veľkého ctiteľa Božského Srdca Pána Ježiša. V posledných rokoch života každý mesiac prijímal sviatosti. Aj keď bol mladší, nezabúdal na úctu k Božskému Srdcu. Zomieral pod obrazom Božského Srdca, ktorý visel na stene nad posteľou. Nik z prítomných neplakal. Zomierajúci mal veľké bolesti, a predsa pohľad mal upretý na obraz Božského Srdca. Po príchode domov si kňaz uvedomil čosi užasne príjemné, čo cítil v blízkosti zomierajúceho. Božské Srdce nikoho nenechá bez posily.
      Na druhej strane je mnoho takých prípadov, kde sa môžeme presvedčiť o nepokoji, neláske, hoci v tom dome po hmotnej stránke nič nechýba.
      V našich rodinách bolo krásnym zvykom mať aspoň tri obrazy. Medzi ne patril aj obraz Božského Srdca. Keď bolo najhoršie, vedeli naň pozrieť a uvedomiť si význam a potrebu lásky. V takom dome sa rýchlejšie odpúšťalo, skôr zabúdalo na urážky, ľahšie sa vychovávali deti, vernejšie sa zachoval stav manželský.
      Vieme, že prísľub daný ctiteľom Božského Srdca je úžasný. Vráťme sa k úcte Božského Srdca. Nájdime si obraz Božského Srdca a zavesme si ho na stenu, aby sme mohli očami častejšie naň pozrieť a aby nám pripomenul potrebu a význam kresťanskej lásky. Vráťme sa k prvopiatkovým stretnutiam s eucharistickým Kristom a k spoločnej rodinnej modlitbe, kde nebude chýbať aj modlitba Litánií k Božskému Srdcu.
      Uvedomujeme si nezdravý stav našej spoločnosti. Poukazujeme, rozprávame, spomíname, ako to bolo a ako je dnes. Keď však dokážeme jednu pätinu z priemeru toho, čo venuje dnešný človek televízii, novinám, počúvaniu rozhlasu a zábave, venovať modlitbe a praktizujúcej láske, vytratí sa z nášho okolia nejeden zlozvyk, dokážeme skôr a rýchlejšie zvíťaziť nad svojimi chybami, omylmi a pádmi.
      Dnes tak ako v XVII. storočí je veľký chlad k Eucharistii. Vymýšľajú sa rôzne zdôvodnenia, ako sa jej prijatiu vyhnúť. Iní zas prijímajú bez prípravy, bez hlbšieho prežívania svojho kresťanského povolania. Tak ako za čias bludného učenia Jansena i dnes otvorme sa milostiam Božského Spasiteľa.
      Spomína si kňaz na svojho starého otca. Ako chlapcovi raz odpovedal, keď ho videl prežehnať sa na poli skôr, ako sa napil zo studničky chladnej vody za horúceho dňa: – Keď idem piť vodu, keď som smädný, pripomínam si chvíľu, keď v kostole idem na sväté prijímanie. V kostole je moja duša smädná po Bohu, tak ako teraz túži moje telo po vode. Keď sa prežehnám skôr, ako sa v páľave dňa napijem osviežujúcej vody, chcem si posilniť aspoň spomienkou, strelnou modlitbou, účasť na svätom prijímaní. –
      Naša doba nie je horšia ako tie minulé. Dnešní ľudia – to sme predsa aj my veriaci. Je na nás, keď dávame dobrý príklad svojmu okoliu, že aj sami sebe nadobúdame zásluhy pre svoju večnosť. A to je správne, že sa aj dnes utvrdzujeme v úcte k Božskému Srdcu.
      Nielen ústami, spevom a modlitbami, ale svojím rozumom a srdcom čerpajme z prameňa, ktorý nikdy nevysychá. Božské Srdce je tu pre nás. Ono samo si to praje. Pozdravme ho a odnesme si z dnešnej slávnosti túžbu vždy zostať pri prameni, kde sa nemusí čakať, kde sa neplatí, kde nepotrebujeme mať známosť, kde platí len jedno: čím skôr a čím viac sa približíme k prameňu, k Srdcu Pána Ježiša, tým je to pre nás výhodnejšie.
      Nech sme mladí, starší, lekár či umelec, pri slove srdce nemyslíme len na ľudské srdce, svoje srdce, ale najmä na Božské Srdce Pána Ježiša, žriedlo lásky. Amen.

12.06.2003 | Čítanosť(3365)
Mt 11, 20-27
12.06.2003 | Čítanosť(2879)
Mt 11, 27-30
12.06.2003 | Čítanosť(2877)
Mt 11, 2-19


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet