18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Cítime väčšiu radosť a uspokojenie zo stvoreného, keď sa ho zriekame. Túto radosť nikdy nezakúsi srdce, ktoré sa pokúša ubezpečiť, že čosi vlastní.”

~SV. JÁN Z KRÍŽA~

26.04.2004 - Miron
čítanosť811 reakcie0
(Share 194 0)


Téma: Dôležitosť modlitby / Modlitba

Myšlienky... 54/2004

AI      Tam, kde ľudia prestanú medzi sebou komunikovať, tam sa zvyčajne hromadia nedorozumenia, nepochopenie, vytráca sa láska a stupňuje sa ľahostajnosť. V tejto atmosfére nachádzajú živnú pôdu mnohé negatívne javy, ktoré ľudskému šťastiu nežičia.
      Oveľa horšie následky však prináša pretrhnutie kontaktu s Bohom. Človek, ktorý od Boha vyšiel a k Bohu smeruje, nemôže zmeniť skutočnosť, že je Bohom stvorený. Môže však prestať komunikovať so svojim Stvoriteľom. Poznáme mnohé príklady, ktoré dokumentujú ničivé následky takého rozhodnutia v pozemskom živote. Z perspektívy večného života sa pretrhnutie kontaktu javí ešte hroznejšie: je to dobrovoľné odsúdenie seba samého k večnej smrti. Pretože kde chýba modlitba, tam chýba vzťah k Bohu, chýba schopnosť poznania dobra a zla, chýba motivácia k láske, chýba ochota k zmiereniu.
KE      Boh však chce, aby nikto z nás neokúsil tragédiu večnej smrti. Preto nás cez svoje slovo upozorňuje, že sa máme stále modliť a neochabovať. Zároveň nás ubezpečuje, že modlitba nikdy nie je márna.
DI      Aj keď súhlasíme s týmto Božím povzbudením, predsa len mnohí cítime, že máme s modlitbou problém. Odkiaľ pramení tá určitá nechuť k modlitbe? Dôvodov je hneď niekoľko.
      Prvým je azda ten, že ľudia tejto doby sú akoby „metafyzicky otupení“. Metafyzickými nazývame tie večné pravdy, ktoré skutočne existujú, ale nie v našom trojrozmernom svete. Toto metafyzické otupenie môžeme pokojne pripísať obrovskému rozmachu poznania v tomto storočí. V minulosti ľudia toho veľa nevedeli, preto mnohé prírodné javy, ktoré si nevedeli vysvetliť, viedli ich k pozdvihnutiu mysle i srdca k Bohu. My zasa vieme toho oveľa viac a ťahá nás to skôr od Boha. Nových poznatkov je tak veľa, že len ťažko ich môžeme všetky zachytiť, nie to ešte prijať a pochopiť. Preto sme akoby na povrchu a to potláča naše metafyzické vnímanie. Ale keď sa ide do hĺbky a poznáva sa úžasná symbióza prírodných zákonov, dokonalosť rastlinných či živočíšnych organizmov, vtedy sa veľmi ľahko kľaká pred múdrosťou Stvoriteľa.
      Ďalší dôvod nechuti k modlitbe prináša tiež metafyzické, či duchovné otupenie. Čím viac toho človek vie, tým menej sa spolieha na Božiu pomoc. Snaží si pomôcť sám. Táto samostatnosť vedie pomaly k oslabeniu vzťahu medzi človekom a Bohom a nakoniec i k pretrhnutiu vzájomnej komunikácie.
      Iným dôvodom je netrpezlivosť, úsilie dostať vyprosované dobro hneď a rýchlo. Keď sa tak nestane, modlitba sa začína považovať za neužitočne strávený čas.
      A azda tým najhlavnejším dôvodom je nedostatočné vedomie o Bohu, slabé poznanie jeho slov a naša slabá láska.
PAR      Čo teda urobiť pre obnovu života modlitby? Najprv je potrebné uvedomiť si náš vzťah k Bohu. Boh je náš nebeský Otec. Modlitba je rozhovor s týmto naším Otcom. Predstavte si, že by ste sa so svojím pozemským otcom nerozprávali. Že by ste si nenašli pre neho chvíľu na rozhovor a ak, tak iba nejakých pár viet. Ako by to vášho otca bolelo. Zranili by ste tým jeho lásku, a to bolí. Boh nás zahŕňa väčšou láskou než otec alebo matka. Modlitba je našou odpoveďou na jeho lásku. Cez modlitbu mu ďakujeme za dobrá, ktoré nám udelil. V modlitbe ho prosíme o tie dobrá, ktoré sa nám zdajú potrebné pre život. No keď sa rozprávame s pozemským otcom, nehovoríme iba slová vďaky a prosby. Pri rozhovore aj načúvame, čo hovorí ten, ktorý je múdrejší. A tak sa modlíme i vtedy, keď sústredene a skutočne načúvame Božiemu hlasu vo Svätom písme, vo svedomí, v duchovnom čítaní a rozjímaní.
      Nech sa už modlíme akýmkoľvek spôsobom, keď to robíme z lásky a so srdcom pozdvihnutým k nebu, vždy pocítime, že táto komunikácia s Bohom dáva zrod niečomu novému a krajšiemu v našej duši.
MY      Azda nás k modlitbe povzbudí príklad veľkého bádateľa afrického vnútrozemia Dávida Livingstona. Tento smelý a múdry muž odišiel do večnosti takto.
      Putoval v africkom vnútrozemí len so svojimi domorodými nosičmi. Jedného rána nosiči zbalili batožinu a zložili stany. Len Livingstonov stan ešte stojí. Nerušia ho, lebo vedia, že sa ráno modlieva. Hovorí so svojím Bohom. Ale teraz to trvalo nejako dlho. Vedúci nosičov sa cez škáru pozrel do stanu. „Ešte kľačí,“ oznámil ostatným. Čakali do poludnia. Potom sa konečne odvážili otvoriť stan. Livingston ešte stále kľačal, ale jeho srdce už nebilo.
      Tento veľký muž zomrel na kolenách pri modlitbe. Viete si predstaviť krajší odchod do večnosti? (BUSCH, W., Ježiš náš osud, (bez údajov) 1993, s. 98.)
ADE      Stíšme sa a uvedomme si, kto je Boh a ako nás miluje. Nech nás toto zamyslenie privedie k novému, plnšiemu vzťahu s naším nebeským Otcom a zároveň k skutočnej, úprimnej obnove života modlitby.

      Kartotéka: Modlitba
11.07.2003 | Čítanosť(3302)
Téma: Povolanie / Modlitba matky
22.04.2004 | Čítanosť(2556)
Téma: Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2464)
Modlitba
27.06.2003 | Čítanosť(2330)
Modlitba - prosebná
27.06.2003 | Čítanosť(2283)
Modlitba orodovania


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet