18.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Keď sa múdrosť života vie oprieť o živú vibráciu utrpenia, povstane z popola ušľachtilého utrpenia plod dobroty, ktorý svet tak potrebuje.”


~PAVOL STRAUSS~

26.04.2004 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť919 reakcie0
(Share 231 0)


Téma: Lk 18, 1-8

Myšlienky... 53/2004

       „V istom meste bol sudca, ktorý sa Boha nebál a ľudí nehanbil...“ (Lk 18, 2), hovorí Ježiš v podobenstve o sudcovi a vdove. Bol to naozaj bezbožný sudca, keď sa ani „Boha nebál a ľudí nehanbil“, povieme si. Ale Ježiš nám toto podobenstvo povedal, aby nás poučil: „Ako sa treba modliť a neochabovať“ (Lk 18, 1).
       Toto podobenstvo možno porovnať s podobenstvom o neodbytnom priateľovi, ktorý v nočnej hodine prosí o chlieb (Lk 11, 5-8). Ježiš tu zaručuje, že každý bude vypočutý nebeským Otcom, ak bude v modlitbe vytrvalý: „Či „Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý?“ (Lk 18, 7). Počujme teda, čo nám hovorí ďalej.
       V tom meste žila aj vdova, ktorá prišla k nemu s prosbou, aby jej robil obhajcu pred protivníkom. Sudca dlho nechcel. No potom si povedal: „Hoci sa Boha nebojím a ľudí nehanbím, obránim tú vdovu, keď ma tak unúva...“ (Lk 18, 4-5). Ježiš potom už poučuje: „Počúvajte, čo hovorí nespravodlivý sudca! A Boh neobráni svojich vyvolených, čo k nemu volajú dňom i nocou, a bude k nim nevšímavý? Hovorím vám: Zaraz ich obráni“ (Lk 18, 6-8).
       V tomto podobenstve je návod, „ako sa treba modliť a neochabovať“ (Lk 18, 1). Keď bezbožný a nespravodlivý sudca vie vypočuť prosbu neodbytnej vdovy a pomôže jej, o čo viac majú dôverovať apoštoli a všetci vyvolení, že im dobrotivý Boh pomôže, ak „ k nemu volajú dňom i nocou“ (Lk 18, 7). Túto istotu vidíme aj v Kristových slovách v reči na vrchu: „Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom, o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia“ (Mt 7, 11).
       V roku 1972 kultúrny svet užasol nad konverziou známeho anglického herca Aleca Guinnessa. Jeho syn Matúš ako päťročný ochrnul na celom tele. Otec k nemu volal svetové lekárske kapacity, ale bez výsledku. Roku 1968 natáčal v Ríme film. Cestou k ateliérom sa raz zastavil pred kostolom. Poslúchal hlas srdca. „Bol to Boží hlas“, povedal. Vstúpil do kostola a modlil sa. I ďalšie dni. Po skončení natáčania filmu sa vrátil do Londýna. Na letisku ho čakal syn, ešte na vozíku, ale už ho sám viedol a tak šikovne, že otec žasol. O niekoľko dní vozík opustil, začal samostatne chodiť, bol úplne zdravý. Svedectvo lekárov: lekárska veda nemôže toto uzdravenie vysvetliť. Ale otec konvertoval a v septembri 1972 bol pokrstený. Povedal: „To, čo teraz v sebe prežívam, je druhý autentický zázrak. Ja verím. A som šťastný!“
       Ak nám Ježiš hovorí, že sa máme modliť a neochabovať, potom myslel na ten spôsob modlitby, ktorej nič nebude nemožné, lebo všetko, o čo budeme prosiť, stane sa nám (Mk 11, 24).
       Matúš Talbot (1856-1923) po svojom obrátení sa smutne vyznal: „Trýznil som srdce mamičke.“ To ho najviac bolelo. Ale matkina láska bola silnejšia ako synova neresť. Matka pevne verila v účinnosť modlitby a ako svätá Monika moderných čias modlila sa za svojho blúdiaceho syna, pričom mala vieru schopnú prenášať vrchy. Nechcela počuť ani veriť, čo si ľudia nevyhnutne povrávali v domácom dialekte: Úbohý Maťo, ten sa vrhá priamo čertovi do náručia! - Ona mu zatarasovala cestu ružencami. A zátarasy boli vždy hustejšie. Syn sa obrátil (v roku l975 bol vyhlásený za blahoslaveného).
       Ozajstná modlitba nikdy nie je bez účinkov! Privádza k návratu a obráteniu k Bohu a k blížnym, vlieva istotu, že skutky lásky nikdy nemôžu byť nezmyselné. Modlitba je vždy schopná vypočutia, lebo je prosbou. A je Boha dôstojné a ním poriadku ustanoveného, že nám niektoré veci dáva až vtedy, keď prosíme. Tak koná každý múdry otec a vychovávateľ. Preto prosme, hľadajme a klopme v dôvere, že keď budeme prosiť o chlieb, že nám nedá kameň. Dobrotivý nebeský Otec dá každému dobré veci, „čo k nemu volajú dňom i nocou“ (Lk 18, 7).

      Inšpirácie: Lk 18, 1-8


      Kartotéka: Lk 18
12.06.2003 | Čítanosť(8685)
Lk 18, 9-14
12.06.2003 | Čítanosť(2546)
Lk 18, 35-43
12.06.2003 | Čítanosť(2008)
Lk 18, 18-27


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet