18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Radosť svieti z očí, z tváre, z každého pohybu. Nemôžete ju zadržať, lebo sa tlačí von. Keď ľudia zbadajú šťastie vo vašich očiach, uvedomia si, že ste Božími deťmi.”

~Matka Terézia~

24.04.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť2320 reakcie0
(Share 437 1)


Téma: Ježišova ponuka lásky / Lk 10, 27

Sobášna homília

Sobášna homília Dušana Nemeca.

      Drahí bratia a sestry, svadobní hostia a zvlášť vy, milí snúbenci! Rozhodli ste sa, že dnešný deň bude tým, kedy spojíte svoje životy v jeden. Dnes si podávate ruky, aby ste životom kráčali spolu. Prichádzate do Božieho chrámu, aby ste vyjadrili svoju vieru, aby ste si vyprosili Božie požehnanie pre váš nasledujúci spoločný život. Dnes budete počuť množstvo gratulácií. Vaši príbuzní, priatelia a známi, vám budú priať všetko najlepšie pre váš budúci život. Avšak vaše budúce šťastie, nebude závisieť od množstva b1ahoželaní, ktoré dostanete, ale od Božieho požehnania a potom predovšetkým od vás samých.
      Aj Ježiš prichádza, aby vaše manželstvo požehnal. A tiež vám adresuje svoje slovo, ktoré necháva znieť z úst znalca Zákona: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého“ (Lk 10, 27).
      Nič nové pod slnkom, mohli by sme povedať. Veď toto prikázanie lásky k Bohu a k b1ížnemu bolo dávno známe už pred Kristom. Môžeme sa o tom presvedčiť v starozákonných knihách Deuteronómium a Levitikus. Láska k Bohu a k b1ížnemu ako k sebe samému. Boh je láska, a preto láska je aj cestou k nemu. Všetky prejavy viery a života z viery majú vyrastať z lásky k Bohu. Boh však nie je nijaký despotický kráľ, ktorý si nasilu vynucuje lásku svojich poddaných. Boh je predovšetkým milujúci Otec. On ako prvý prichádza k človekovi so svojou láskou. Miluje bez toho, aby nám všetko vypočítaval: urobil som pre teba to a to, dal som ti toľko a toľko milosti. A ty mi teraz musíš byť verný, musíš ma oslavovať takými obradmi, toľkokrát sa musíš cez deň ku mne modliť... Nie, to nie je Boh. Boh sa k nám takto nespráva. „Boh tak miloval svet,“ to znamená i mňa i teba, „že poslal svojho jednorodeného Syna, aby nik, kto v nebo verí, nezahynul, ale ma1 život večný.“ Aby človek žil, Boh na kríži zomiera. Mohol z lásky k človekovi urobiť viac? Toto je láska Boha k nám ľuďom.
      Ako prejav vďaky na túto Božiu lásku nám Ježiš ponúka lásku k Bohu a k ľuďom. Nie sú to dve od seba oddelené prikázania, ale jedno podstatne a vnútorne jednotné. Boh chce, aby ho človek miloval dvojakou cestou lásky: nepriamo skrze ľudí a priamo oddanou vďačnosťou viery. Obe formy lásky nemožno od seba odlúčiť, ani ich postaviť do protikladu. Každá polovica by bola neúplná a viedla by ku skostnateniu viery.
      Druhou časťou Ježišovej ponuky je láska k človekovi. Uskutočňovanie tejto lásky je odovzdávanie Božej lásky stvoreniu. Boh ma miluje, ale ja nie som iba cieľom, ale aj jednou z ciest Božej lásky k celému stvoreniu. Kresťan je ako takým potrubím či kanálom, cez ktorý Boh chce dať lásku, teda seba, tomuto svetu. Iba takéto zmýšľanie rozbije bariéry, ktoré sú často medzi ľuďmi ako neprekonateľné prekážky. Aj keď sú ľudia veľmi blízko pri sebe, ba priam do seba vrážajú, v skutočnosti duchom sú od seba na míle vzdialení.
      Azda jedným z najmarkantnejších skutočností, kde možno najviac zažiť a prežívať lásku, je manželstvo a rodina. Pravá láska prijíma partnera takého aký je, aj s jeho nedokonalosťami. Úplne dokonalý nik z nás nie je. Ale vašou úlohou v manželstve nie je urobiť zo seba dokonalých, perfektných ľudí. Vašou úlohou, ale aj vaším šťastím bude prijať jeden druhého takých, akí ste, so svojimi dobrými vlastnosťami i nedostatkami.
      Život prináša problémy aj ťažkosti, ktoré neminú ani vás. Vtedy sa nemáte navzájom obviňovať: za to môžeš ty, to je tvoja vina. Vtedy máte byť jeden druhému oporou, povzbudením, pochopením. Stane sa azda, že sa aj jeden voči druhému previní. Nech reakcia toho druhého je vždy odpustenie.
      Je ešte jedna vec, ktorú vám zvlášť kladiem na srdce. Tou je úprimnosť. Úprimnosťou sa manželstvo zoceľuje, utužuje. Prehlbuje sa vzájomná láska a dôvera. Majte vždy čas pre seba, podeľte sa so svojimi skúsenosťami a zážitkami. Nech trápenie alebo bolesť nie sú len trápením jedného, ale oboch. Tiež vaša radosť nech nie je len radosťou jedného, ale oboch. Ovocím vašej úprimnosti bude vzájomná dôvera, ovocím dôvery bude láska.
      Starokresťanský spisovateľ Tertulián vydáva takéto svedectvo o manželoch v prvých kresťanských dobách: „Spolu sa modlia, spolu postia. Poučujú, napomínajú a podporujú sa vzájomne. Spolu idú do kostola, spolu pristupujú k stolu Pána. V zármutku a prenasledovaní, ako i v radostiach držia spolu. Navštevujú chorých, podporujú chudobných, dávajú almužnu, prítomní sú na svätej omši. Toto vidí a počuje Kristus a týmto udeľuje svoj pokoj.“
      Čo by napísal dnešný spisovateľ na adresu našich manželstiev? Čo tvorí podstatu dnešných manželstiev? Je to láska, úprimnosť, dôvera, zabúdanie na seba kvôli druhému?
      Tento príbeh priniesol časopis Slovenka.
      „Vyda1a som sa sotva sedemnásťročná,“ hovorí matka Zita. Nemala som ešte dvadsať, už som mala roboty neúrekom okolo detí a domácnosti. Muž si našiel druhú. Iba od jeho kamarátov som sa dozvedela, že čaká s ňou dieťa. Pre mňa to bol strašný úder. Bezmála som bola zúfalá. Pomaly som sa upokojila a v tvrdej práci som sa snažila zabudnúť na všetko. Moja rana sa znovu rozjatrila, keď som sa dozvedela, že žena, s ktorou mal muž dieťa, je neporiadna príživníčka. Nepracovala, dala sa vydržiavať. Navyše bola ešte chorá na pľúca. Narodilo sa jej dievčatko. Vtedy som videla muža plakať. So slzami v očiach ma prosil o odpustenie. Čo som mala robiť? Išla som sa na maličkú Katku pozrieť. Dieťa bolo v zlom stave. Doniesla som mu šatôčky. Dieťa malo asi pol roka, keď matku vzali do žalára. Dali ho do opatery starej matke. Jedného dňa som sa vybrala a dievčatko som doniesla domov, položila ju na stôl a povedala: „Tak, chlapci, toto je naša Katka.“ Chlapci ju prijali s radosťou. Mužovi som len tak mimochodom poveda1a: „Keď nemá matku, nech má aspoň otca.“ Katka bola naša, plnoprávny člen rodiny. Raz, keď som prala, ktosi mi zaklopal na okno a povedal: „Zita, muža ti zasypalo a je v nemocnici. Keď som prišla za ním, ešte mi stačil povedať: „Zitka, odpusť mi! Čo si ty urobila, máloktorá žena by to dokázala. Ďakujem ti.“ Potom skonal. Ja som sa trápila so štyrmi deťmi. Dnes sú už všetci dospelí. A Katka? Má dobrého muža a tri deti. Často ma chodia navštevovať. Ktovie, ako by vyzeral život tejto mladej matky, keby si aj ona povedala, že si zariadi život podľa svojho, že už nebude drieť a že aj ona si začne užívať života. Ona si však vybrala náročnejšiu cestu. Cestu obety, odriekania, života pre druhých. Zvíťazila v nej láska k blížnemu nad egoistickou seba1áskou.
       Drahí Martin a Jarmila, o niekoľko chvíľ si budete navzájom sľubovať lásku a vernosť pre dni šťastia i nešťastia, pre chvíle radosti i smútku počas celého vášho života. Prajem vám, aby ste dokázali kráčať životom spolu s Ježišom. On neodstráni ťažkosti, ale naučí vás, ako ich prekonávať. Ak prijmete do vášho života jeho ponuku lásky, uvidíte, že oplatí sa žiť. Amen.


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet