18.január 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ježiš si natoľko osvojil posledné miesto, že nikto z vás mu ho nebude môcť odňať.

~CHARLES DE FOUCAULD~

20.06.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť986 reakcie0
(Share 205 0)


Téma: Viera

Myšlienky... 89/2001

      Prvé Božie prikázanie nás napomína, aby sme v Boha verili a vyznávali ho. Je akýmsi strážcom na našou vierou. Začína sa slovami: „Ja som Pán, Boh tvoj, nebudeš mať iných bohov, okrem mňa.“ To je výsostný Boží nárok na celý náš život. Hovorí to, že Boh chce byť pri nás: tvoj Boh. Tým je daný pomer, ktorý určuje prítomnosť i budúcnosť. Prikazuje nám, aby sme v Boha verili, dúfali, milovali ho a klaňali sa mu.
      Starý pohanský kult boha Slnka často ovplyvňoval vieru v pravého Boha. V 3. Knihe kráľov, hl. 18, verš 21 čítame, že za takých okolností prehovoril prorok Eliáš na hore Karmel k zhromaždenému ľudu a jeho predstaviteľom: „Dokedyže budete pokuľhávať na dve strany? Ak Pán je Boh, choďte za ním, a ak Baal, choďte za tým!“
       „Ja som Pán, Boh tvoj...!“(Ex 20, 2) Boh oznamuje svoje prikázania skrz Mojžiša na hore Sinaj. Hrmenie a blesky pri zjavení prezrádzajú, že Boh je pánom prírody a označujú aj Božiu velebu.
      Od tohto úvodného a základného prikázania musíme pozerať na celé Desatoro. Boh sa nám v ňom zjavuje a predstavuje. Boh, ktorý sa v minulosti dokázal ako nám pomáhajúci, ako s nami verne kráčajúci, sa zaručuje, že bude s nami aj v budúcnosti. „Milosrdenstvo však prejavuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú, a príkazy moje zachovávajú“(Ex 20, 6).
       „Večný život je v tom, že poznali teba, jediného pravého Boha...“(Jn 17, 3).
      Vo Verdiho opere Nabucco zlomyseľná dáma Abigail, keď sa odhalili jej zločiny a keď nemala silu znášať zodpovednosť za ne, ide spáchať samovraždu, pretože nemala vieru v Boha. No predtým vyhlasuje táto neveriaca žena nádhernú pravdu: „Šťastný je človek, čo má vieru!“
      Je preto pochopiteľné, prečo Spasiteľ pripisoval viere takú moc, ktorá veriaceho činila schopného konať zázraky.
      Pápež Ján XXIII. povedal: „Kto verí, ten sa netrasie. Kto verí, ten nestráca nervy. Kto verí, ten nie je pesimista. Viera – to je radosť, ktorá pochádza z Boha.“
      Pre veriaceho človeka je preto viera najväčším svetlom a silou (Ž 90, 2).
      Keď pred rokmi zomrela slávna herečka Eleonora Duseová, mala ťažký život, ale ujal sa jej básnik Paul Claudel. Keď trpela, básnik jej riekol: „Modlite sa!“ Na to ona odpovedala: „Aká hlboká musí byť vaša viera, keď mi hovoríte: modlite sa.“ Toto slovo jej vrátilo vieru a s vierou aj šťastie.
      Hľa, to je sila viery v Boha, od ktorého očakávame každú pomoc a požehnanie.
      Spisovateľka Žofia Kossaková zachycuje vo svojej knihe spomienok na pobyt v Osvienčime výrok jednej doktorky filozofie: „Pre mňa na slobode náboženstvo neexistovalo. Tu sa však začínam o náboženstvo zaujímať, lebo pri všetkej negácií prichádzam k záveru, že musí existovať absolútne Dobro – Boh!“
      V utrpení začínala poznávať Boha, jeho existenciu. Potrebovala svetlo viery, aby mohla ľahšie trpieť. Nuž, a veď „naša viera je tým víťazstvom, ktoré premohlo svet“ (1 Jn 5, 5).
      Viera v Boha je veľký dar (Ef 2, 8), ktorý vlial Svätý Duch do našej duše s posväcujúcou milosťou. Za tento dar preto často ďakujme Pánu Bohu a prosme o jeho zachovanie a rozmnoženie.
29.11.2010 | Čítanosť(3274)
Téma: Lk 17, 6 / Viera
25.06.2003 | Čítanosť(2238)
Téma: Viera


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet