26.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Aby náš sebazápor bol rozumný, musí byť predovšetkým pokorný. Nesmieme si myslieť, že sme lepší než tí druhí, ktorí sa nezapierajú. Sebazápor musí viesť nielen k vlastnému zdokonaleniu, či k dobru spoločnosti, v ktorej žijeme, ale musí viesť k Bohu. Sebazápor musí byť nadprirodzený. K Bohu nepríde nič než to, čo z Boha pochádza. Sebazápor musí byť vedený Svätým Duchom, t.j. milosťou. Musí byť spojený s obeťou Krista.

~T. Merton~

24.04.2004 - Miron
čítanosť1328 reakcie0
(Share 218 0)


Téma: Nedeľa Myronosičiek / Mk 15,42 - 16,8

Myšlienky... 51/2004

AI      Pozemský život človeka končí smrťou. Je to neodškriepiteľný fakt. Zákon biologickej smrti je neúprosný. Nevyhnú sa mu ani tí najväčší a najslávnejší.
KE      Nás však tento fakt neuvádza do zúfalstva, pretože vzkriesený Kristus nám dáva nádej večného života.
DI      Štyria evanjelisti, ktorí nám zanechali správu o Ježišovom pozemskom živote, nám svedčia aj o Ježišovom zmŕtvychvstaní. O samotnom vzkriesení nerozpráva ani jeden evanjelista. Vzkrieseného však videli a svedčia o ňom. Každý z nich svojim spôsobom rozpráva o celom rade zjavení Vzkrieseného medzi ľuďmi. Táto udalosť vzkriesenia je základom dobrej zvesti, ktorú apoštoli zvestovali vždy znovu a znovu: Tento Ježiš, ktorého ste vy ukrižovali, vstal z mŕtvych!
PAR      Táto dobrá zvesť potešila všetkých, ktorí uverili v Ježiša. No Ježišovi protivníci stratili hlavu. Vo svojej bezradnosti siahajú k podplácaniu. Vojaci musia falošne vypovedať. Za peniaze zrádzajú svoju vojenskú česť, klamú a opakujú, čo im prikázali.
      Čo však zmôže človek proti Bohu? Ani falošné výpovede vojakov, ani nezmyselné úsilie Ježišových protivníkov nemohlo zabrániť, aby svet vstúpil do novej doby, doby vykúpeného ľudstva pod Kristovou vládou.
      Diabol však nikdy neprestal bojovať proti rozširujúcemu sa Božiemu kráľovstvu na zemi. V každej dobe vzbudzoval nových protivníkov, ktorí za sebou strhli niekedy viac a niekedy menej ľudí. Tento boj je stále rafinovanejší. Taktika otvoreného boja ako zastrašovanie a prenasledovanie veriacich ustúpila novej forme. Ježišovi protivníci začali používať nové zbrane. Nenápadnou, ale agresívnou propagandou prekrúcajú obsah evanjelia, zaznávajú Desatoro a vystavujú na posmech tých, ktorí verne napĺňajú Kristovo posolstvo. Táto taktika sa im vypláca. Vždy sa totiž zdá ľahšie žiť podľa tela než podľa Ducha.
      Tento boj sa dotýka i nás. Aj z nás chce diabol vytrhnúť vieru v Boha a tak nádej na spásu. Musíme sa mu postaviť silní vo viere, ak chceme vytrvať. Preto sa často musíme zahĺbiť do stránok Kristovho evanjelia. Tam nájdeme pravdu o sebe, o svete i o Bohu. V Skutkoch apoštolov nám svätopisec opisuje život prvých kresťanov a v listoch sv. Pavla zásady ich duchovného života. Predstavte si, akí to boli kresťania, keď im sv. Pavol mohol písať tak hlboké duchovné veci. Budeme azda povrchnejší, než boli prví kresťania? Nie! To nám doba nepovoľuje: Nenariekajme, nebuďme malomyseľní, ale vo všetkom sa dajme viesť Bohom! Len tak vytvoríme civilizáciu lásky, svet vykúpených Božích detí. Len tak premôžeme všetkých Božích nepriateľov.
MY      Pozrite. V Španielsku nemilosrdne zúrila občianska vojna. Znesvätené chrámy, horiace dediny, zohavené mŕtvoly označovali cestu, po ktorej prešlo červené vojsko. Proti tomuto červenému vojsku bojovalo národné vojsko.
      Keď raz jeden z oddielov národného vojska čistil dedinu od nepriateľov, pri múre našli ťažko raneného príslušníka červených, ktorému úlomok granátu roztrhol hruď.
      Ranený sklenenými očami pozeral na prichádzajúcu hliadku. Potom slabým pohybom zdvihol ruku a vyjachtal: „Kňaza! Zavolajte mi kňaza!“
      „Choď do pekla, ty červená sviňa!“ zaklial jeden z národniarov. Ale jeho kamarát mal s ním súcit: „Pozriem sa, či nenájdem nejakého farára.“
      A naozaj sa čoskoro vrátil s kňazom. Ten sa k ranenému súcitne sklonil.
      „Chceš sa vyspovedať?“ opýtal sa ho.
      „Áno, chcem sa vyspovedať... Vy ste tunajší farár?“
      „Áno, som.“
      „Bože môj!“ vykríkol vojak.
      Trvalo to dlho, kým kňaz odišiel od zomierajúceho. Vlasy mal celkom mokré od potu a tvár bledú ako stena, keď sa vrátil k čakajúcim vojakom.
      „Bratia,“ povedal s námahou, „zaneste raneného do najbližšieho domu, aby nezomrel na ulici.“
      Keď sa vojaci priblížili k ranenému, začuli ako im hovorí:
      „Odpustil mi. Dal mi rozhrešenie.“
      „Prečo by ti neodpustil? Veď je to jeho robota!“ povedal jeden z národniarov.
      „Vy neviete, čo som urobil!“ stenal ranený. „Ja som sám zabil tridsaťdva kňazov, prebodol som ich, zastrelil, zaškrtil. V každej dedine som išiel najprv na faru. Aj tu som to tak urobil. Kňaza som nenašiel, ale jeho otca a dvoch bratov. Nechceli prezradiť kde je, tak som ich všetkých zastrelil. Chápete to? Tomu kňazovi, ktorý ma spovedal, som zabil otca a bratov... A on mi odpustil.“ (Pierre Lefevre, Veľké pravdy v malých príbehoch, Lúč, Bratislava 1994, s. 102.)
ADE      Hľa, ako krásne jednajú tí, ktorí verne nasledujú vzkrieseného Pána. Konajme podobne aj my, aby naše svedectvo presvedčilo našich protivníkov o našej úprimnej a živej viere. To im možno pomôže tiež uveriť vo vzkrieseného Ježiša Krista, ktorý dáva nádej večného života. Amen.
12.06.2003 | Čítanosť(2031)
Mk 15, 33-47
12.06.2003 | Čítanosť(1744)
Mk 15, 1-32


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet