17.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Veriť v neho znamená konať jeho vôľu.

~Irenej Lyonský ~

08.04.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť5161 reakcie0
(Share 967 1)


Téma: Veľká Noc / Pascha / Vzkriesenie / Mt 28, 8–15

Homília

      Vo vašich očiach a na vašom správaní je vidieť radosť. Áno, prežívame najväčší sviatok roka – zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. Počas celého pôstneho obdobia sme sa zriekli spevu Aleluja, aby na sviatok zmŕtvychvstania Pána Ježiša sme mohli aj takto prežiť a precítiť najväčšiu udalosť v dejinách, že Boh v ľudskom tele, Ježiš Kristus, nás vykúpil a spasil. Môže sa nám to zdať samozrejmé. A predsa nie je to až taká samozrejmosť.
      V našom okolí, ale aj v dejinách vôbec, boli a sú takí, ktorým zmŕtvychvstanie Pána Ježiša nielenže nič nehovorí, ale tvrdohlavo túto historickú skutočnosť neprijímajú, neveria a odmietajú. Koniec koncov, aj my kresťania, keď páchame hriech a zotrvávame v hriechu, sme odporcami Ježišovej lásky, ktorú nám prejavil svojím zmŕtvychvstaním.
      Dnes viac ako kedykoľvek inokedy sú pre nás aktuálne slová Pána Ježiša, ktoré povedal ženám: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom, aby šli do Galiley; tam ma uvidia“ (Mt 28, 10).
      Nie sú nám tieto slová povedomé? Nepočuli sme niečo podobné aj vo chvíli oznámenia narodenia Pána Ježiša v Betleheme? Anjel vtedy pastierom povedal: „Nebojte sa! Zvestujem vám veľkú radosť, ktorá bude patriť všetkým ľuďom“ (Lk 2,10). Medzi týmito udalosťami uplynulo tridsaťtri rokov. Vzdialenosť medzi Betlehemom a Jeruzalemom, kde sa udalosti odohrali, je krátka. Niečo viac ako desať kilometrov. A v oboch prípadoch sú spojené s Galileyou. Tam Ježiš žil najväčšiu časť svojho života, tam urobil prvý zázrak a tam si vyvolil prvých učeníkov. Tam – viac ako sto kilometrov na sever od Jeruzalema – dáva príkaz svojim učeníkom, aby sa vybrali a tam pri Genezaretskom jazere chce Ježiš dokončiť svoje poslanie na zemi. Na brehu Genezaretského jazera ustanoví apoštola Petra za hlavu Dvanástich. Zmŕtvychvstalý Ježiš chce dokončiť svoje dielo. Mnohí, ktorí videli Ježiša zomierať na kríži, mali pocit víťazstva nad nepohodlným Ježišom. Ježiš však práve preto prišiel na svet. On chcel zomrieť za ľudí. On si vybral čas, miesto a spôsob smrti. On určil aj čas pobytu v hrobe. On chcel dokončiť svoje poslanie a poveriť apoštolov úlohou: „Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich... a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta“ (Mt 28,19a. 20). Pri tomto uvažovaní niet miesta na strach. Vidieť to na správaní žien. Mária Magdaléna zvestovala smutným apoštolom radostnú zvesť, že Ježiš žije, že ho videla (por. Mk 16,10). Radosť precítili po preľaknutí aj apoštoli, keď Ježiš zastal uprostred nich (por. Lk 24,36n.). A akú radosť cítili emauzskí učeníci, keď spoznali Ježiša pri lámaní chleba a hovorili: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“ (Lk 24,32).
      Radosť zo zmŕtvychvstalého Krista je v týchto svedectvách pravá, čistá a úprimná. Ježišove slová po zmŕtvychvstaní sú liekom na ubolené, sklamané a ustráchané srdcia tým, ktorí mu uverili.
      Radosť a pokoj v srdciach tých, čo uverili v zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, nezničilo nič a nikto. Ani falošný príkaz od veľkňazov vydaný vojakom, aby klamali, že počas ich spánku učeníci Ježiša ukradli jeho telo. Ani peniaze, ktoré vojaci dostali za klamstvo. Ani iné snahy, medzi ktoré patrí neskoršie zastrašovanie apoštolov, prenasledovania kresťanov, smrť a mučenie verných Ježišovi až do dnešných dní. „Nebojte sa!“ (Mt 28,10) – slová Pána Ježiša po svojom zmŕtvychvstaní sú najsilnejším odkazom v dejinách ľudstva. Tak ako sa učeníci viackrát po Ježišovom zmŕtvychvstaní presvedčili o láske Pána Ježiša a nielen oni, ale mnohí, čo sa s Ježišom po zmŕtvychvstaní stretli, tak aj my dnes vo svojich srdciach necítime strach, ale radosť.
      Stretávame sa s Ježišom na našich oltároch. Veríme, že pod spôsobmi chleba a vína je tu prítomný ten istý Ježiš, ktorého videli na vlastné oči po zmŕtvychvstaní ženy, apoštoli a mnohí iní. Galileya je dnes tento kostol. Tu sa s nami chce stretnúť Ježiš. Podmienkou je, že ho môžeme a chceme prijať do svojich sŕdc. Prihovára sa ku nám z kníh Písma, ústami kňaza a dáva sa nám za pokrm pod spôsobom chleba a vína.
      Z dejín kresťanstva z Grónska sa dozvedáme o veľkom prenasledovaní viery v Zmŕtvychvstalého po roku 1414. Tento biely ostrov bol pofarbený krvou mnohých kresťanov. Kresťania sa ocitli bez kňaza. V Gardare sa každý rok vo veľkonočnej dobe z ďalekých plání schádzali kresťania v starom kostolíku, kde im zostal len korporál. Tento kúsok plátna im bol veľmi drahý. Nábožný starec Frode – ako nejaký patriarcha – vysvetľoval a pripomínal: –Tu slúžil posledný kňaz svätú omšu. Tu premieňal chlieb na pravé telo a čisté víno na krv nášho Pána. Tu na tomto mieste, na tomto plátne, spočívala svätá hostia a na tomto mieste stál kalich s krvou Pána Ježiša. – Ľudia v posvätnom tichu cítili blízkosť a prítomnosť Ježiša pri sebe. V modlitbách a starých piesňach klaňali sa vzkriesenému Kristovi. História hovorí o vypočutí ich modlitieb. V roku 1490 na ich žiadosť pápež Inocent VIII. posiela do Grónska nových kňazov a biskupa Kanutiho. Pápež bol pohnutý láskou týchto ľudí, keď počúval o slávení ich Veľkej noci pri korporáli.
      Títo kresťania poznali veľký odkaz zmŕtvychvstalého Krista. A práve dnes si tento príkaz máme nielen vypočuť, ale ho aj prijať za svoj. Nebáť sa svoju vieru žiť. Dnes chce od nás zmŕtvychvstalý Ježiš, aby sme svoju vieru vyznávali a podľa nej aj žili.
      Nie tak, ako rozpráva Sindar Singh:
      – Jedného dňa sedel som pod Himalájami na brehu jednej rieky. Vytiahol som z vody kameň: krásny, okrúhly, tvrdý a rozbil som ho. Vnútro bolo celkom suché. Ten kameň bol dlho vo vode, ale voda do neho nevnikla. Tak je to aj s mnohými kresťanmi. Kristovo učenie ich už stáročia obmýva, celí sú pohrúžení do jeho požehnania, žijú v kresťanstve, ale v srdci sú tvrdí. Tak sa ani nedivím, že mnohí ľudia nechápu, kto je Kristus. –
      Tieto slová sa nám zdajú tvrdé. Často však pravdivé. Ak neprežijeme tieto dni tak, ako sa od nás právom žiada, sme obyčajní klamári. A vieme, že Boh sa oklamať nedá. Uvažujme a premýšľajme, ako viac prijať veľkonočný príkaz Pána Ježiša.
      Uvedomujeme si, že nik z nás nesmie odkladať s prijatím výzvy Pána Ježiša k zmene svojho života. Ak sme sa dali klamať, alebo klamali sami seba či iných, je dnes potrebné s tým celkom prestať. Dnes je na to čas. Povzbudením nám môže byť zaujímavá a poučná príhoda.
      Mladý umelec, dnes známy sochár a maliar Michelangelo, keď prišiel do Ríma, jeho najväčším nepriateľom bol už vtedy známy maliar Rafaelo. Dnes ich obidvoch obdivujeme. Vtedy nech by bol Michelangelo urobil čokoľvek, všetko bolo zlé. V kruhoch, do ktorých sa chcel dostať Michelangelo, Rafael jeho dielo ponižoval, znevažoval, vysmieval a ľudia mu verili. Michelangelo si veľa vytrpel. Preto chcel z mesta odísť. Priateľ, ktorý vedel o Michelangelovom talente, urobil jeden plán. Michelangelovu poslednú sochu Bacchusa s jeho súhlasom zakopal na mieste, kde sa mala stavať veľkolepá stavba. Soche najprv odbil ruku. Pri kopaní robotníci sochu našli. Vystavovali ju tri týždne a každý obdivoval výtvor neznámeho majstra. Sám Rafaelo s nadšením o nej rozprával. Vysoko hodnotil jemné a lahodné ťahy umelca na soche. Nezabudol pripomenúť, žeby si mal sochy všimnúť aj Michelangelo a podľa tohto vzoru robiť svoje diela. Rafael sochu ospieval ako jedinečné dielo. Po troch týždňoch prišiel Michelangelo a vytiahol ruku. Všetci spoznali, že toto dielo je Michelangelovo. Tam bol porazený Rafaelo, ktorý v Michelangelovi videl konkurenta.
      Nesmieme sa správať ako Rafaelo ohľadom svojej vlastnej viery a Kristovho zmŕtvychvstania. Boh urobil pre našu spásu všetko. Práve preto je správne, že prijímame výzvu, ktorú nám adresuje zmŕtvychvstalý Ježiš: „Nebojte sa! Choďte, oznámte mojim bratom“ (Mt 28,10), aby prijali Zmŕtvychvstalého ako svojho Pána a Boha do svojho života, myšlienok, skutkov a slov. My verne vyznávame svoj vzťah ku Kristovi, Cirkvi, svojej viere. Tak plníme vôľu Pána Ježiša, a tak sme otvorení milosti a Božiemu požehnaniu, čím nás dnes chce obohatiť Ježiš.
      Dnešná liturgia je preniknutá radosťou, čoho dôkazom nie je len veľkonočné aleluja, ale aj texty Píma, texty veľkonočných piesní, pohoda v našich srdciach a pohoda aj mimo kostola. Práve preto je správne, že chceme tento stav prežiť čo najdlhšie, s najväčším úžitkom, a tak sa pripraviť na stretnutie so svojím Vykupiteľom a Spasiteľom. Myslíme aj na tých, ktorých srdcia sú ešte neschopné prijať túto radosť, prípadne sa jej bránia a vyhýbajú. Nás totiž k nim posiela dnes Ježiš, aby sme im ako ženy apoštolom oznámili, že Ježiš skutočne vstal z mŕtvych. Amen.

      Inšpirácie: Mt 28, 1-20
      Kartotéka: Pascha / Vzkriesenie / Mt 28

19.10.2006 | Čítanosť(2697)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2150)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1790)
Téma: Vzkriesenie
12.06.2003 | Čítanosť(10768)
Mt 28, 1-20
27.03.2006 | Čítanosť(2036)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet