13.november 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Cit pre poetické slová a schopnosť prijať ich je jednou z podmienok počúvania a porozumenia Božieho slova.

~Karl Rahner~

08.04.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť3496 reakcie0
(Share 759 0)


Téma: Veľká Noc / Pascha / Vzkriesenie / Jn 20, 1– 9

Homília

      Čo všetko pokladáte vo svojom živote za dôležité?
      Zdravie, pohodlie, pokoj v rodine...
      Stačí, aby sme si viac všimli svoje postoje, názory a správanie. Pravda, to môžu urobiť aj iní, čo nás poznajú a sledujú, a to robia i svätí v nebi. Z nášho správania dá sa poznať veľkosť človeka. A to platí aj o našej viere.
      Páter Bontivoius rozpráva o stretnutí s mladou ženou, ktorá mu povedala: – Páter, ja nemôžem veriť. Pre mňa nijaké tajomstvá nejestvujú. – Začudoval som sa a vtedy som si na niečo spomenul. – Videli ste už niekedy muchu? – spýtal sa akoby len tak. – To je otázka! Keby len jednu muchu, – odpovedala žena. – Keď ste teda videli muchu, teda ste už vyskúmali to tajomstvo, prečo sa mucha udrží na skle okna a nepadne. A tiež, prečo nepadne, keď sa pohybuje po strope.– Žena smelo odpovedala: – Myslím, že sa pridŕža malými drápkami. – Páter jej na to odpovedal: – Nie, to nie je tak. Mucha má na nožičkách prisávajúce brušká, nimi sa pridržiava. Ale určite viete, ako mucha dýcha, – pýtal sa ďalej páter. – Predsa ústami. – Páter sa usmial a pokračoval. – Veda dokázala, že dýcha prstencami v zadnom tielku. Mohol by som sa vás spýtať, koľko má mucha očí? – Žena rázne odpovedala: – To je celkom jednoduché, dve. – Páter s úsmevom odpovedal: – Nie, mucha má 4000 očí. Nuž viete, to sú tajomstvá len domácej muchy a o tom ste vy nič nevedeli. A tvrdiť, že pre vás niet tajomstiev, že ste vnikli do všetkých tajomstiev a že nepotrebujete veriť... –
      Aj zmŕtvychvstanie Pána Ježiša, ktoré slávime každý rok a pripomíname každú nedeľu, zovšednieva a pre mnohých už neznamená skoro nič. A práve preto dnes si chceme pripomenúť dôležitosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša.
      Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša – ako nám ho opísal svätý Ján – nechápal ani on sám, ani apoštol Peter a taktiež ani Mária Magdaléna. Hovorí o tom posledná veta z dnešného evanjelia: „Ešte totiž nechápali Písmo, že má vstať z mŕtvych“ (Jn 20,9).
      Zdalo by sa, že dnes už svet, kresťania, my tu prítomní, už nemáme problém ohľadom zmŕtvychvstania. Veď sa modlíme: tretieho dňa vstal z mŕtvych. Posielame si pozdravy pri príležitosti sviatkov Veľkej noci a zúčastňujeme sa slávnosti svätej omše, ktorá nám udalosť zmŕtvychvstania Pána Ježiša pripomína. A predsa, v životných skúškach sa aj veriaci správajú tak, akoby Ježiš nebol vstal z mŕtvych. Preto je potrebné známe veci si pripomenúť.
      Nik nevidel Pána Ježiša vstávať z mŕtvych. Nemohli to vidieť ani vojaci, čo strážili hrob. Prečo? Kristovo zmŕtvychvstanie nebol návrat do tohto sveta, do života na zemi, ale prechod do stavu, ktorý ľudské zmysly nemôžu na zemi pochopiť. Evanjelista svätý Matúš správne poukazuje na túto skutočnosť, keď za pomoci obrazov zo Starého zákona, ako je zemetrasenie, oslňujúce svetlo, zjavenie anjelov, hovorí o realite, ktorá sa nedá opísať ľudskými slovami: „Jeho zjav bol ako blesk a jeho odev biely ako sneh. Strážnici strnuli od strachu z neho a ostali ako mŕtvi“ (Mt 28,3–4). Keď sa veci so zmŕtvychvstaním majú takto, o čo sa opiera naša viera? Ján hovorí o prázdnom hrobe. To je pravý znak. Hoci, ako píše v knihe Viktorio Messori Hypotézy o Ježišovi, mnohí nepriatelia Krista urobili všetko preto, aby zmŕtvychvstaniu Ježiša a prázdnemu hrobu dali čo najvierohodnejšiu mienku, ale inú ako je pravda, ako učí Cirkev.
      Dôkazom sú slová samého Ježiša. „Syn človeka musí mnoho trpieť, starší, veľkňazi a zákonníci ho zavrhnú, zabijú ho, ale on po troch dňoch vstane z mŕtvych“ ( Mk 8,31). Ježiš skôr, ako bol umučený a usmrtený, dal viac svedectiev o tom, čo bude nasledovať a ktoré sa splnili. Neobstoja výmysly, že telo bolo ukradnuté a Ježiš nevstal z mŕtvych. Neobstojí tvrdenie, že pri zemetrasení sa telo Ježiša prepadlo do zeme. Neobstojí mienka o zdanlivej smrti Pána Ježiša. Zmŕtvychvstanie Pána Ježiša má vierohodných svedkov. Nie sú to len ženy, ktoré na úsvite chceli mŕtve telo podľa zvyku natrieť voňavými masťami. Žena nemala takú silu svedectva ako muž. Sú to samotní apoštoli. Ján o tom, čo zažil pri prázdnom hrobe, píše: „Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil“ (Jn 20,3–5). A reakcia apoštola Jána je: „Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril“ (Jn 20,8).
Ježiš sa sám postaral o to, aby jeho zmŕtvychvstanie ľudia prijali ako realitu. Najprv to museli zažiť samotní apoštoli. Peter, Jakub a Ján z úst Ježiša, keď sa vracali z hory, kde ho videli rozprávať sa s Mojžišom a Eliášom, počuli od Ježiša o jeho zmŕtvychvstaní, a preto sa medzi sebou rozprávali: „Čo to znamená vstať z mŕtvych?“ (Mk 9,10). A pri prázdnom hrobe si Peter a Ján spomenuli na tieto slová. A v ten istý deň: „Napokon sa zjavil samým Jedenástim, keď sedeli pri stole, a vyčítal im neveru a tvrdosť srdca, že neuverili tým, čo ho videli vzkrieseného“ (Mk 16,14). Je to dôkaz toho, že prázdny hrob nedokázal všetkých presvedčiť o jeho zmŕtvychvstaní.
      Všetky svedectvá o Zmŕtvychvstalom sú konkrétne. Prvé – keď sú apoštoli bez apoštola Tomáša a Ježiš ich pozdraví: „Pokoj vám!“ (Jn 20,19). O osem dní povie Ježiš Tomášovi: „Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci, ale veriaci!“ (Jn 20,27). Jedol s učeníkmi (por. Jn 21,9–13). Ježišove telo je už iné. Je to iné vzkriesené telo, ako bolo v prípade syna vdovy z Naim či Lazárove telo. Ich telá aj po vzkriesení podliehali zákonom prírody. Ježišovo vzkriesené telo apoštoli videli, dotýkali sa ho. Ježiš s nimi jedol, rozprával, ale telo už bolo oslávené a nepodliehalo zákonom prírody. V Novom zákone sa s myšlienkou na zmŕtvychvstalého Ježiša stretávame 75–krát.
      Vyznávame a veríme, že Kristus skutočne vstal z mŕtvych. Svedkovia sú hodnoverní. Nebolo ich málo, veď pri jednom stretnutí bolo prítomných viac ako päťsto bratov naraz (por. 1 Kor 15,6). A keď tieto slová zaznamenali písomne apoštoli Lukáš a Pavol, mnohí ešte žili, čo boli tohto stretnutia účastní.
      Toto je pre nás, čo sme uverili slovám Krista, dostatočným motívom veriť v zmŕtvychvstanie Pána Ježiša. A nielen to. On predpovedal svoje zmŕtvychvstanie a hovoril aj o našom vzkriesení z mŕtvych. Ježiš povedal: „Vôľa toho, ktorý ma poslal, je, aby som nestratil nič z toho, čo mi dal, ale aby som všetko vzkriesil v posledný deň“ (Jn 6,39). A tieto slová sa stávajú dnes pre nás novým impulzom: naplniť príkazy a slová Pána Ježiša, aby sme si zaslúžili účasť v jeho kráľovstve.
      Človek predsa túži žiť. Čo všetko podnikáme, aby sme si predĺžili svoj život. A predsa je potrebné jedno. Žiť tu na zemi v neustálom spojení s Ježišom. Žiť v čistote srdca. V stave priateľstva. Žiť bez hriechu. To je naša záruka. V tejto oblasti niet miesta na špekuláciu.
      O takom špekulatívnom počínaní môžeme sa dozvedieť aj vo veľkom dome dr. Martineau v krásnom departmente Maine–et–Loire vo Francúzsku. Tento starý pán profesor zo Sorbony a parížsky lekár má v pivnici svojho veľkého domu zvláštnu skriňu dva a pol metra dlhú, jeden a pol metra širokú a meter vysokú. Skriňa je zabezpečená zmrazovacím zariadením. Je to akýsi mraziarenský box vyrobený na špeciálny účel. V tomto zariadení je uložené telo manželky profesora. Bola od neho o trinásť rokov mladšia. Profesor o nej hovorí, že bola krásna ako Madona, mala talent ako maliarka, hrala krásne na piano, bola vzdelaná... Keď sa nepodarila operácia nádoru na hlave, profesor sa rozhodol svoju manželku – s jej súhlasom – dať zmraziť. Keď veda nájde spôsob, ako uzdraviť túto ženu, vtedy ju preberú k životu. Profesor hovorí, že jeho Monika iba spí a prebudí sa, a bude ďalej žiť.
      Táto vec len prezrádza túžbu nezomrieť, túžbu žiť a žiť.
      Áno, my predsa taktiež chceme žiť. Nepotrebujeme na to takéto mraziarenské monštrá. Nemusíme sa strachovať, či sa potom preberieme. Veď tí, čo veria ako profesor Martineau v nové oživenie, raz predsa zomrú. Telo nie je schopné žiť naveky. My však veríme v život večný. Veríme, že po prežitom živote s Ježišom tu na zemi budeme vzkriesení k večnému životu. Ježišovo zmŕtvychvstanie je pre nás zárukou. Naše oslávené telo nebude už podliehať zákonom prírody. Už nebudeme poznať bolesť, starobu a smrť. V tom večnom živote budeme svedkami stavu, že budeme vidieť Boha z tváre do tváre, čo nám nemôže na zemi po novom prebraní k životu nikto zabezpečiť. Budeme účastní darov, o ktorých čítame: „Ani oko nevidelo, ani ucho nepočulo, ani do ľudského srdca nevystúpilo, čo Boh pripravil tým, ktorí ho milujú“ (1 Kor 2,9). A pre tento život, ktorý nám svojím zmŕtvychvstaním zabezpečil Ježiš, ktorý je pripravený pre nás od stvorenia sveta, sa oplatí prijať akýkoľvek kríž na zemi. Oplatí sa žiť podľa slov a priania Pána Ježiša.
      Áno, Ježišovo zmŕtvychvstanie je pre nás v mnohom tajomstvom. Nie však až takým, že by sme nemohli pochopiť jeho význam a potrebu pre každého z nás. Keď veda dokáže odhaliť každý deň nové tajomstvá v prírode, v makro i mikrokozme, tým viac si uvedomujeme, že tajomstvo nášho nového života na základe zmŕtvychvstania Pána Ježiša je reálne a možné.
Aleluja, aleluja, aleluja. Amen.

      Inšpirácie: Jn 20, 1-10
      Kartotéka: Pascha / Vzkriesenie / Jn 20

19.10.2006 | Čítanosť(2696)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2150)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1789)
Téma: Vzkriesenie
12.06.2003 | Čítanosť(2164)
Jn 20, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2108)
Jn 20, 11-18
27.03.2006 | Čítanosť(2036)
Pascha


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet