22.február 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Slová pošepkané v pravý čas nerozhodnému priateľovi; usmerňujúci rozhovor, ktorý sa začal pri vhodnej príležitosti; odborná rada, ktorou mu pomôžeš pri práci na univerzite; diskrétna nediskretnosť, ktorou otváraš netušené horizonty jeho horlivosti... Toto všetko je apoštolát dôverných rozhovorov.

~bl. Josemaría Escrivá~

05.04.2004 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť2748 reakcie0
(Share 631 0)


Téma: Veľký piatok / Zomrel za nás z lásky / Jn 18,1–19,42

Homília

      Všetci prežívame výnimočný deň roka. Patríte aj vy medzi tých, čo si nevedia predstaviť cirkevný rok bez Veľkého piatku? Dnes nielen z príkazu, ale aj z lásky ku Kristovi, ktorý za nás zomrel na kríži, sa zriekame mäsitého pokrmu a obmedzujeme sa v jedle. Dnes nepočuť zvony z našich kostolných veží. Pri liturgii nás nedoprevádza organ. Iba dnes kňaz neslúži svätú omšu. A predsa, práve dnes cítime zvláštu úctu ku Kristovi. Všetci tu prítomní si pripomíname umučenie a smrť Pána Ježiša.
      Jánovo evanjelium nám pripomenulo známe udalosti umučenia a smrti Pána Ježiša. Pri slovách: „Je dokonané“ a vysvetľujúcich slovách evanjelistu Jána: „Naklonil hlavu a odovzdal ducha“ (Jn 19,30), sme v tichu pokľakli a vzdali hold – úctu Ukrižovanému.
      Udalosti od Poslednej večere nabrali na rýchlosti. Jedine Ježiš vedel o všetkom, čo bude nasledovať. Apoštoli po udalosti v Getsemani stratili odvahu. Aj Peter, hoci vytasil meč, len zďaleka sleduje sled udalostí. Nikoho zo zainteresovaných nenapadne myšlienka, že toto všetko tak chce Ježiš. Nemyslia na to, že kvôli tomuto prišiel Ježiš na zem. Nenapadne to ani učených, kňazov! Kajfáša či Annáša, ktorí učili o očakávanom Mesiášovi. Nikodém, člen veľrady, ešte neporozumel slovám o „novom narodení“. Herodes, ktorý chcel vidieť Ježiša, nevedel, že ten, o ktorom toľko počul, bude sa môcť v takejto udalosti s ním stretnúť. Udalosti majú rýchly spád. Vyrušia z nočného odpočinku dokonca zástupcu Ríma v Palestíne, Piláta.
      Všade vrie nenávisť voči Kristovi. Jeho meno sa spomína s opovrhnutím až nenávisťou. Ježiša postavia na roveň vrahovi Barabášovi. Zástup, ktorý len pred niekoľkými dňami prevolával Ježišovi na slávu, dnes sa dá zviesť a na nádvorí u Piláta volá: „Preč s ním! Preč s ním! Ukrižuj ho!“ (Jn 19,15).
      Snáď sa niekomu chce zvolať:
      Kde sú tí, ktorí chodili v tisícoch za Ježišom?!
      Kde sú tí, ktorých nasýtil, uzdravil, vzkriesil z mŕtvych a ich rodiny?
      Kde sú tí, ktorí vyznávali, že tak hovorí ako nikto iný?
      Pilát nenašiel vinu na Kristovi, a predsa dal ho ukrižovať. Vojaci splnili príkaz a zbičovali Ježiša, a ešte urobili niečo naviac: položili Ježišovi na hlavu korunu z tŕnia. Veľrade a zvedenému, oklamanému národu sa podarilo splniť vôľu Boha. Ježiš, odsúdený na smrť, niesol si kríž na Golgotu. Sám, bez Dvanástich, obraný o česť, dobré meno a šaty zomiera na kríži. Kríž – spôsob najpotupnejšej smrti. Krížom trestali len tých najväčších zločincov tej doby. Kríž si zvolil Ježiš za spôsob svojej smrti. Kríž, ktorý sa mal stať znakom víťazstva nad hriechom pre všetkých ľudí do konca čias. Na kríži pred najväčšími sviatkami zomiera Boh–Ježiš za hriechy ľudí, aby tak zmieril všetkých ľudí s Bohom Otcom. Chrámová opona sa roztrhla na dve časti. Zem sa pohla, skaly pukali a tí, čo zomreli, vstali z mŕtvych. Koľko znamení, dôkazov a svedectiev! A najväčší dôkaz o božstve Ježiša Krista ešte len ľudí čakal. Jeho zmŕtvychvstanie. A ešte dôkaz na konci čias, keď porazený Ježiš bude súdiť ako víťaz tých, ktorí pod jeho krížom sa cítili víťazmi.
      Čas, veda, kultúra a akýkoľvek pokrok, prenasledovanie, útlak, útoky proti Bohu, Cirkvi nikto a nič neubrali ani neuberú na víťazstve ukrižovaného Krista. To nie je len konštatovanie. To je pravdivá realita. O tom sa my, tu prítomní a veriaci na celom svete dnes presviedčame. Uvedomujeme si, že čím viac dovolíme rásť Kristovi v nás, tým väščiu účasť na láske Ukrižovaného máme vo svojom živote.
      Pablo Picasso (1881–1973), jeden z najznámejších maliarov XX. storočia, okrem iných obrazov namaľoval originálny obraz, predstavujúci ukrižovaného Krista na kríži v aréne, v ktorej prebiehajú tradičné býčie zápasy. Obraz znázorňuje, ako v poslednej chvíli Ukrižovaný svojou pravou rukou zachraňuje obecenstvo pred rozzúreným zvieraťom. „On vskutku choroby naše niesol a bôľmi našimi on sa obťažil, no my sme ho pokladali za pribitého, strestaného Bohom a pokoreného“ (Iz 53,4).
      Pripomíname si veľkosť vykúpenia skrze Ježiša. Bol nevinný, trpel za nás.
      Áno, kríž je odpoveďou sveta na kresťanskú lásku. A nepochybne, že Ježiš nehovoril o kríži, ale kríž niesol a na ňom zomrel. A to je odkaz aj pre nás, že kríž na Golgote nikoho nezachráni, pokiaľ my sami vo svojich srdciach nevztýčime kríže.
      Kto aký vzťah nadobudne ku krížu, takú aj odmenu môže očakávať. A to doslova aj v negatívnom význame.
      Il Tirreno 21. júna 1954 prinieslo túto správu:
      Vo farskom kostole v Molino di Quoa, v peknej dedinke pri Pise, uchovávajú kríž. Nie je to umelecké dielo, ale od vojny je dobre známy. Nazvali ho „krížom Nemcov“. Dejiny kríža nútia zamyslieť sa nad udalosťou z konca vojny roku 1944.
Bol piatok večer. V hostinci pri víne bola veselá spoločnosť. Medzi prítomnými bol aj poručík Heinrich Lohse. Bol známy ako nepriateľ Talianska, ale aj Cirkvi a pápeža. Jeho reči bolo ťažko počúvať. Okolo 23. hodiny náhle vytiahol svoj revolver a namieril na kríž. Nasledovali štyri výstrely. Všetko stíchlo od strachu. Následkom prvej strely ľavá ruka Krista prišla o prsty. Druhá strela poznačila pravú nohu od kolena. Tretia spôsobila natrhnutie trupu. Po tomto sa začal nepríčetne smiať. Pietro Georgis z Turína, ktorý bol poručíkovým šoférom, videl tento otrasný čin. Od strachu utiekol z krčmy. Videl ešte, ako jeho nadriadený po poslednom výstrele prišiel ku krížu, zhodil ho na zem a chcel ho rozdrviť, skáčuc po ňom.
      O týždeň po udalosti cestovali spolu do Florencie, keď neďaleko Capannori na ich auto zaútočili americké stíhačky. Dve sa vrhli na auto. Georgis zastavil auto a utekal sa skryť ku stene domu. Poručík sa nemohol z auta dostať. Zostal ako skamenelý. Výstrely mu odtrhli prsty ľavej ruky, dve guľky ho zasiahli do brucha a ďalšia poranila pravú nohu pod kolenom. Presne tak, ako poručík urobil Kristovi. Americké stíhačky odleteli. Poručík ležal v krvi. Kňaz, ktorého šofér zavolal, bol blízko a zachytil slová zomierajúceho. Nevedel, čo sa predtým udialo. Nič nevedel o kríži. Poručík šepkal: – To je ruka Božia. – V poručíkovi sa prebudila viera z detstva. Boh dovolil poručíkovi odkajať veľkú urážku, keď ešte zdravou rukou naposledy mohol urobiť znamenie kríža na sebe.
      Zhanobený kríž starostlivo uložili vo farskom kostole ako memento, výstrahu, napomenutie. Je to oslovenie pre nás, že Kristovmu krížu sa nesmieme posmievať.
      Práve naopak.
      Uvedomujeme si potrebu smrti Krista na kríži pre našu spásu. Kiežby sme vždy Kristovi na kríži preukazovali úctu, a to modlitbou pred ním, dôstojným prežehnaním, prípadne úklonom hlavy alebo pozdravom.
      Je správne, keď naše kríže vedľa ciest, na cintorínoch a inde nechátrajú, ale sú stále obnovené. Veď to je naša vizitka viery, úcty ku Kristovi. Sme presvedčení, že zlatý kríž ako ozdobu nesmieme nosiť, keď žijeme bez Krista. Kto pácha hriech a nechráni sa hriechu, nech nenosí kríž ako ozdobu.
      Dnes kríž v nás vyvoláva úctu a vďaku. A právom.
      Práve dnes pred krížom, na Veľký piatok, chceme Kristovi prisľúbiť svoju lásku, úctu a vďaku.
      Ukrižovaný Ježišu, zmiluj sa nad nami, nad živými i zomrelými a priveď nás do svojho kráľovstva. Amen.
12.06.2003 | Čítanosť(2265)
Jn 18, 12-27
12.06.2003 | Čítanosť(1813)
Jn 18, 28-40
12.06.2003 | Čítanosť(1734)
Jn 18, 1-11


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet