22.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Všetko to, čo Syn Boží vykonal pre zmierenie sveta a čo o ňom učil, poznávame nielen z histórie jeho minulých činov, ale pociťujeme to aj z účinku toho, čo koná v prítomnosti.

~sv. Lev Veľký ~

05.03.2004 - o. PhDr. Pavol Dancák, PhD.
čítanosť3367 reakcie0
(Share 712 1)


Téma: Nanebovstúpenie ako kľúč k ozrejmeniu dôstojnosti človeka.

Príhovor

      Ročný liturgický cyklus sviatkov upriamuje pozornosť človeka k oslave Boha a zvýrazňuje náboženstvo ako všeobecnú a špecificky ľudskú skutočnosť. Nenájdeme kultúru, ktorá by bola utváraná bez vzťahu k Bohu. Dokonca aj marxizmom inšpirovaný ateistický komunizmus s vlastnými článkami viery a s vlastným kultom a sviatkami bol vlastne len paródiou kresťanstva. V človekovi sa nedá potlačiť potreba náboženstva. To ukazuje, že táto potreba patrí k samotnej podstate človeka.
      Už starí Gréci vedeli, že to, čo je človeku vlastné, spočíva v jeho schopnosti hľadieť dohora. Táto schopnosť sa im videla takou dôležitou, že z nej odvodili pomenovanie „človek“ grécky „anthropos“, čo znamená „dohora hľadiaci“, alebo „dohora upriamený“. Ak človek stráca toto zameranie a necháva sa pohlcovať každodennými starosťami, stráca niečo zo svojho človečenstva, zo svojej kultúry. Človek je človekom práve vo vzťahu k Bohu. Môže mať k nemu akýkoľvek vzťah, ale stále je dieťaťom Boha.
      Sviatok Nanebovstúpenia Pána nás upozorňuje na kvalitu nášho vzťahu k Bohu. Ježiš odchádzajúc k Otcovi zaväzuje učeníkov, aby všetkých krstili a učili ich zachovávať všetko, čo im prikázal (Mt 28,19-20). Apoštol Pavol v neochvejnej viere píše: „Ak ste s Kristom vstali z mŕtvych, hľadajte čo je hore, kde Kristus sedí po pravici Boha! Myslite na to, čo je hore, nie na to, čo je na zemi!“ (Kol 3,1-2). V liste Kolosanom vyjadruje presvedčenie, že všetko, čokoľvek hovoríme alebo konáme, všetko máme robiť v mene Pána Ježiša a skrze neho vzdávať vďaky Bohu Otcovi (Kol 3,17).
      Keď sa ešte raz obzrieme za múdrosťou Grékov a všimneme si tvrdenie, že človek je spoločenský tvor, vyplynie nám z toho, že ten, ktorý je nasmerovaný hore, je zároveň nasmerovaný aj na prostredie, v ktorom sa odohráva jeho vlastný života. Dávnoveký spolutvorcovia európskej kultúry tušili to, čo nám je známe zo Zjavenia, teda, že vzťah k Bohu sa prejavuje vo vzťahu blížnemu, k spoločenstvu a k svetu. „Milovať budeš Pána, svojho Boha, celým srdcom, celou svojou dušou a celou svojou mysľou!... Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého! Na týchto dvoch prikázaniach spočíva celý Zákon i Proroci.“ (Mt 22,37-40). Takže nakoľko milujem Boha, natoľko milujem človeka a nakoľko milujem človeka, natoľko milujem Boha.
      Viera bez skutkov je mŕtva. Zakusujeme v sebe vnútorný hlas, ktorý voláme svedomie. Žiada od nás, aby sme tvorili svoj život, aby sme konali, aby sme rozvíjali talenty, ktoré sme síce nenadobudli, ale ktoré predsa máme jednoducho nám boli dané. Svedomie bez ohľadu na počet talentov vyžaduje od nás konanie dobra a hovorí nám, že za nič na svete nemôžeme kradnúť, vraždiť, podvádzať. Vo svedomí ako v živom chráme sa človek rozpráva s Bohom, vo svedomí je daný východiskový bod, cieľ aj hranice. Je to pravé živé náboženstvo, ktoré nám dáva orientáciu a zmysel. V tom vidíme základ kultúry, humanizmu a výchovy.
      Keď sa stráca porozumenie pre Boha, stráca sa aj porozumenie pre človeka. (Platí to aj opačne). Stvorenie bez Stvoriteľa zaniká, ba zabúdaním na Boha samo stvorenie zbavuje sa svetla (Gaudium et spes, č. 36). Jestvujú nebezpečenstvá, ktoré ohrozujú náboženstvo a zároveň ohrozujú človeka. Predovšetkým je tu nebezpečenstvo, ktoré vyplýva z nesprávneho absolutizovania. Vtedy sa náboženstvo mení na ideológiu fanatizmu. Potom je tu nebezpečenstvo nesprávnej formy a to sa prejavuje v poverách a v zvrátených kultoch. Človek už nie je schopný vnímať seba samého ako niekoho odlišného od ostatných pozemských tvorov a prestáva chápať „transcendentný charakter svojho jestvovania ako ľudskej bytosti“ (Evangelium vitae, č. 22). Toto vedie k spochybneniu dôstojnosti človeka.
      Bez Krista a bez jeho evanjelia sa ľahko vzďaľujeme od pravdy o človeku. Všeobecná a špecificky ľudská potreba zamerania na Boha je plne uspokojená len v pripodobnení sa Ježišovi Kristovi. Takéto zameranie človeka na Boha prináša do jeho života novú a doteraz nepoznanú kvalitu: „ovocie ducha je láska, radosť, pokoj, zhovievavosť, láskavosť, miernosť, dobrota, vernosť, miernosť, zdržanlivosť“ (Gal 5,22-23). Nanebovstúpenie Ježiša Krista spája zem s nebom, človeka s Bohom, dáva kľúč k pochopeniu zmyslu človeka a je najlepším potvrdením všetkých ľudských práv.
27.05.2011 | Čítanosť(4475)
Téma: Istota / Človek / Život
27.05.2011 | Čítanosť(4458)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2571)
Človek


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet