18.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Kňaz umiera alebo od práce, alebo od neresti.”

~sv. Don Bosco ~

07.11.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1338 reakcie0
(Share 306 0)


Téma: Lk 16, 19-31

Myšlienky... 231/2003

       Sväté písmo nám podáva formou rozličných podobenstiev a prirovnaní hlbokú Kristovu náuku. V tejto náuke je vidieť starostlivosť o človeka, o jeho časné a večné šťastie... V podobenstve o boháčovi a Lazárovi nám pripomína život po smrti.
       „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval...“ (Lk 16, 19). Hostina bola u neho na dennom programe. Pred jeho domom líhal akýsi žobrák menom Lazár, plný vredov. Iste bol aj chudobný, pretože túžil nasýtiť sa z toho, či padalo z boháčovho stola. Lenže ani to mu nikto nepodal. Iba psy prichádzali a lízali mu jeho rany.
       Stalo sa, že zomreli obidvaja. Boháč prišiel po smrti do pekla a Lazár do neba. Keď už bol boháč v pekle a veľmi sa trápil, pozdvihol svoje oči a uvidel šťastného Lazára v Abrahámovom lone. Vtedy zvolal: „Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!“ (Lk 16, 24).
       Je zaujímavé sledovať ďalší rozhovor medzi boháčom a Abrahámom. Boháč nepochodil so svojou prosbou, pretože každý dostal to, čo si za svoj život zaslúžil. „Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš“, dostal odpoveď boháč (Lk 16, 25). Preto boháč volí inú cestu. On, ktorý počas života nemal dobré srdce k biede Lazára, teraz sa rozpamätal, že doma má ešte päť bratov. Prosí teda Abraháma, aby poslal Lazára do domu jeho otca a napomenul ich, „aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk“ (Lk 16, 28). Odpoveď Abraháma je však jednoznačná: „Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú...“ (Lk 16, 29). Boháč však zdôvodňoval, že „ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie“ (Lk 16, 30). Abrahám však odpovedá: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal“ (Lk 16, 31).
       Abrahám mal pravdu. Koľko sa už napísalo a povedalo v tejto veci - a svet stojí aj dnes na svojom. Pre svetácky zmýšľajúceho človeka večnosť neexistuje. Nebo a peklo sú pre nich bájky, ktoré vymysleli kňazi, aby zastrašovali biedny ľud.
       V Škótsku je známa historka o kazateľovi, ktorý opisoval útrapy zatratených takto: Až po krk sú ponorení vo vriacej smole. Tu sa náhle preletí ponad nich anjel s kosou. V desnom strachu zanoria svoje hlavy do smolného jazera, potom ich poloslepí znovu vynoria a s bolesťou zvolajú: „Ale, Pane, my sme nevedeli.“ Vtedy sa nachýli k nim Boh a povie im: „No, tak teraz už viete!“
       Toto je prirodzene anekdota. Ale zveličenie nie je celkom náhodilé; je v ňom čosi vážneho. Nebolo by dobré mať nesprávnu predstavu o pekle, - teda o večnej odmene a večnom treste. Takto učenie Svätého písma veľmi pekne potvrdzuje nemecký básnik J. W. Gothe (1749-1832) v liste Eckermanovi: „Musím povedať s Lorencom Medici, že všetci tí, ktorí nedúfajú v iný život, i pre tento život sú mŕtvi.“
       Boháč z podobenstva si vo svojom živote snáď ani nespomenul, že raz bude musieť všetko toto nechať a odísť na večnosť. Až v pekle pochopil, čo všetko premárnil, keď nepočúval „Mojžiša a Prorokov“, ktorí jestvovanie neba a pekla dosvedčovali nad každú pochybnosť.
       Toto je varovaním pre každého, kto sa nazdáva, že po smrti niet života. Že sa neoplatí dobre žiť. Peklo nie je nejakým trikom na zachovávanie morálnych zákonov. Nie je ani Božou hrozbou, ktorý si vraj nevie inakšie získať ľudí na svoju stranu. Peklo je prirodzeným dôsledkom hriechu, ako napr. slepota je následkom očných zranení. Spočíva na biblickom základe. Nielen Starý, ale aj Nový zákon hrozí zlým a bezbožným možnosťou zatratenia (porov. Mt 5, 29-30; 10, 18; 23, 15 a i.); večným ohňom (porov. Mt 8, 12 a i.); plačom a škrípaním zubami (porov. Mt 13, 42; 50).
       Tu si tiež treba uvedomiť, že týmto podobenstvom nás Ježiš učí, že tento stav po smrti - odmena a trest - nás skutočne čakajú. Sú výstrahou a výzvou. Predstavujú hriešnikovi následky jeho konania, aby sa obrátil, a tak dosiahol večný život. Ako si človek ustelie, tak bude spať. Možno teda v určitom zmysle povedať, že Boh ani netrestá, ani neodmeňuje , ale otvára človekovi oči, aby videl, posúdil a prežil dobre svoj život, po ktorom by prišiel „do raja a počul tajomné slová, ktoré človek nesmie vysloviť“ (2 Kor 12, 4).

      Inšpirácie – Lk 16, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2670)
Lk 16, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2260)
Lk 16, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2038)
Lk 16, 16-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet