25.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Keby každý chcel pomôcť druhému, pomohlo by sa každému.

~Maria von Ebner-Eschenbachová ~

28.10.2003 - o. RNDr. Jozef Voskár
čítanosť1037 reakcie0
(Share 245 0)


Svetlo cintorínov – svetlo vzkrieseného Krista / Smrť / Vzkriesenie

Myšlienky... 229/2003

      Nostalgia novembrových dní, keď sa už citeľne skracuje deň, keď ubúda svetla a pribúda tmy, keď ubúda tepla a pribúda chladu a zmocňuje sa nás nevdojak pocit akejsi stiesnenosti, či dokonca strachu, vytvára vonkajší rámec pre našu vnútornú klímu pri spomienke na našich drahých, ktorí odpočívajú na cintorínoch. Kytica kvetov, zapálená sviečka zo zvyku predošlých generácií, sklonená hlava, niekedy ešte aj slzy v očiach, pohľady do minulosti, spomienky na život, na choroby, na ten prekvapivý okamžik smrti, na pohreb plný zúfalého plaču a na strasti nášho života bez milovanej osoby až po túto chvíľu. Takto by sme azda mohli načrtnúť celkovú atmosféru dní, keď nám kalendár pripomína „pamiatku zosnulých“. Koľkí z nás ju naozaj takto prežívame? Ale ak ju takto prežívame, sme naozaj kresťanmi, ktorí uverili v Krista a ktorých prežaruje úžasné svetlo jeho vzkriesenia?
      Všimol som si viackrát, že na niektorých hroboch svietia sviečky na Veľkú noc. Hneď som pochopil zmysel a správnu symboliku tohto činu. Hádam by pre nás – kresťanov – veľkonočný čas mal byť skôr v tradícii zapálených sviečok, modlitieb a radostných spevov s aleluja na našich cintorínoch, čím by sme neveriacemu svetu ukázali, že pre skutočného kresťana niet miesta v srdci pre smútok a stiesnenosť, pre zúfalstvo a beznádej, pre chlad a tmu, pre strach z ničoty. Na cintorínoch by sme mali spoznať, či naozaj patríme Kristovi, alebo nie. Lebo cintoríny pre jedných sú miestom smútku, miestom beznádeje a tmy, ale pre tých, čo uverili zmŕtvychvstalému Kristovi, sú miestom svetla, sú miestom nášho budúceho vzkriesenia a istoty nového života s Ježišom.
      Cintorín je nielen pietne miesto pre každého, veriaceho i neveriaceho, ale je to zároveň posvätné miesto, kde sa každého človeka v hĺbke jeho duše dotýka tajomstvo života a smrti, a je nakoniec významným pastoračným prostredím, kde mnohí podľa našich postojov pri pohreboch môžu sa otvoriť milosti obrátenia. Nikto nie je totiž vo väčšej tme ako ten, kto nemá vyriešený problém smrti, kto smrť pokladá za absolútny koniec života, za absolútny, ale absurdný koniec všetkého. Veď prameňom skutočnej radosti a svetla pre náš život je nie nostalgický pohľad do minulosti, ale práve pohľad do absolútnej budúcnosti, čiže do večnosti.
      Istý môj priateľ, evanjelický farár, mi raz povedal, že najradšej káže na pohreboch, pretože tam má veľmi často neveriacich, ktorí mu do kostola nikdy neprídu a tým môže práve tu povedať „do duše“.
      Nezabudnime aj my všetci veriaci, že môžeme pri pohreboch a na cintorínoch i v týchto dňoch zapáliť sviečky ako symbol vzkrieseného Pána nielen na hroboch našich drahých, ale aby sme Kristovým svetlom nášho praktického života posvietili aj do tmy našim neveriacim bratom, aby raz tak bol každý cintorín miestom radostnej nádeje z budúceho vzkriesenia a šťastného života v Bohu pre všetkých.
19.10.2006 | Čítanosť(2650)
Téma: Nádej / Vzkriesenie
25.11.2005 | Čítanosť(2085)
Téma: Kristus / Vzkriesenie
02.03.2005 | Čítanosť(1753)
Téma: Vzkriesenie


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet