25.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Velebnosť sa spojila s malosťou. Moc so slabosťou, neporušiteľná prirodzenosť s prirodzenosťou podliehajúcou utrpeniu. Pravý Boh sa narodil v celej a dokonalej prirodzenosti opravdivého človeka. So všetkým tým, čo mu patrí, so všetkým, čo máme my.”

~SV. LEV VEĽKÝ~

28.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1522 reakcie0
(Share 342 1)


Téma: Hovorme o svätosti / Mt 5, 1–12a

Homília

      Mnohí s napätím sledujete hry, v ktorých sa vyhráva. Iste aj vy rozmýšľate o tom, čo by sme urobili, keby sa na vás usmialo šťastie a vyhrali by ste hoci len jeden milión?
      Jedna veľmi zábavná a uznávaná žena hovorí: – S napätím sledujem, či aj mňa nevylosujú. Doteraz sa to nestalo a viem, že sa to ani nestane. Prečo? Pretože do hry sa nezapájam, nekúpim si žiadny lós a nevsadím na žiadne číslo. – Žena je však šťastná, aj keď vie, že nevyhrá, pretože sa do hry nezapojila.
      Náš život však nie je hra. Žijeme len raz. Nemôžeme si život ani ukončiť, a ani predĺžiť či vrátiť. A práve preto si uvedomujeme, že svoj život treba brať zodpovedne a vážne, aby sme všetci mohli pri stretnutí s Bohom – naším Sudcom zvolať so svätým Pavlom apoštolom: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval. Už mám pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi v onen deň dá Pán, spravodlivý Sudca; a nielen mne, ale aj všetkým, čo milujú jeho príchod“ (2 Tim 4, 7–8).
      Tieto slová mohol povedať svätý Pavol a radil ich žiakovi Timotejovi i nám; on nielen uveril, ale aj zachoval slová Pána Ježiša v blahoslavenstvách. Keď Ježiš hovorí blahoslavení, čiže šťastní, myslí na každého človeka, čo uverí v jeho slová.
      Pán Ježiš aj v reči na hore poukazuje na základ mesiášskeho kráľovstva. Reč na hore od najstarších čias podnes pôsobí ako žeravé ohnisko, ktoré roznietilo oheň Evanjelia v nespočitateľných srdciach. Pri slovách blahoslavení je potrebné mať vedomie, že patria všetkým ľuďom. Už tento fakt prezrádza význam Ježišovej kázne. Význam blahoslavenstiev narastá aj tým, že ich hovorí Ježiš.
      Blahoslavenstvá sú ako výkrik, prísľub alebo úprimná výzva v tom zmysle, že Pán Ježiš tým hovorí; kto to zachová, zrealizuje vo svojom živote, stane sa jeho dokonalým učeníkom.
      Nedajme sa pomýliť zlým výkladom. Ježiš si nepraje falošnú chudobu, aby sme mlčali pri útokoch proti pravde, láske alebo spravodlivosti. Nemyslí napríklad len na to, aby sme sa len telesne postili.
      Veď prečo by potom Boh stvoril taký krásny svet?
      Boh chce, aby človek už na zemi nachádzal radosť. V pohľade na krásu prírody mal radosť zo svojej práce, z lásky a priateľstva medzi ľuďmi... Keď človek dostal od Boha rozum a slobodnú vôľu ako dar, je pozvaný k radosti vyššej formy. Preto sa človek vie radovať z obetí, premáhania zla, odkrývania zmyslu svojho života, nachádza radosť v modlitbe.
      Boh nechce, aby sme uviazli na zemi v malých šťastiach a zomreli šťastiu telesnou smrťou. Boh nás stvoril pre večnosť. Večné šťastie. Práve v reči na hore sa nám dostáva výkladu od Pána Ježiša, aby sme sa pre večné šťastie vedeli zriecť malých, dočasných, pominuteľných šťastí, radostí i príjemných vecí. Ježiš nám dáva prísľub, že v jeho kráľovstve bez konca, po celú večnosť, pripravil tým, ktorí ho milujú radosť, ktorej sa na zemi nič nedá prirovnať. A človek vie, že na zemi je možné zažiť, spoznať mnoho radosti (por. 1 Kor 2,9).
      Pri počúvaní reči na hore sa nám v mysli vynárajú opačné obrazy, skúsenosti so šťastím na zemi. Sú to protiklady. A pritom Ježiš nezavrhuje ani to krásne, čo jeho Otec stvoril. Rečou na hore chce sa Pán Ježiš dotknúť našej vôle a rozumu. Chce nás vyburcovať k činnosti, aby sme si zaslúžili čo najviac zásluh, ktoré rozhodnú o oveľa väčšom šťastí, ako môžeme zmyslami spoznať. Pán Ježiš neostáva len pri slovách. Reč z hory vidíme zrealizovanú v jeho živote a v evanjeliách. Ježiš to pripomína učeníkom na konci svojho pôsobenia vo večeradle: „Dal som vám príklad... “ (Jn 13,15).
      Vieme, že na Ježišovi – hoc ako sa snažili jeho nepriatelia a odporcovia – nemohli nájsť čo len jednu chybu. Ježiš nevyhovoval svojim súčasníkom, pretože nechceli pochopiť a prijať ho takého, aký bol. Predsa prišiel na svet pre nás, pre našu spásu. Práve preto vzal na seba prirodzenosť človeka. Kvôli nám sa stal človekom, nám podobný vo všetkom okrem hriechu. Prišiel nám pripomenúť slová: „Ukážte, že ste svätí, a buďte svätí, lebo ja som Pán, váš Boh“ (Lv 20,7). Iste sa nájdu medzi nami aj takí, ktorí poznamenajú: to bolo dávno, boli iné časy, iní ľudia. Prípadne, ja to neodsudzujem, je to dobré, ale ja mám na to ešte čas, som mladý, pekná, sme zdraví.
      Slová Pána Ježiša platia dnes tak isto ako vtedy na hore.
      Dnes my, ja, ty, sa musíme rozhodnúť a slobodne a dobrovoľne zaujať postoj k blahoslavenstvám. Dnes sú rovnako platné slová: šťastní, chudobní, plačúci, tichí, lační a smädní, milosrdní, čistého srdca, tí, čo šíria pokoj, prenasledovaní pre spravodlivosť, potupovaní. To, čo platí až do konca sveta, čo rozhoduje o niečom oveľa dokonalejšom, chceme zmiesť zo stola ako niečo, čo nestojí za nič? Chceme riskovať odsunutím a odložením na neskorší čas? Snáď chceme robiť Ježišovi výčitky, že nepozná život?
      Áno, bohatému sa na zemi žije pohodlnejšie. Aj ten, čo vie na zemi kričať, skôr dosiahne svojho. I ten, kto sa neštíti násilia, vie dosiahnuť svoj cieľ. Aj ambiciózni a bezohľadní sa vedia dohodnúť. Proti Ježišovým slovám môže sa použiť množstvo argumentov: Má peniaze, kto s ním môže súperiť? Peniaze mu otvárajú brány do školy, vyhrá súdy, otvára dvere do úradov, a dokonca peniaze mu pomôžu aj v Cirkvi. Treba mať silné ruky, mocné lakte, nezatvárajúce ústa plné sľubov či útokov. Tichého vysmejú, kto sa ho ujme? Na svete vládnu iné práva: kto prvý – ten lepší; kto silnejší – ten má všetko; kto je hlasnejší – ten je váženejší; kto má väčšie bohatstvo – tomu sa všetci klaňajú; kto má vládu a moc – ten sa nemusí starať o spravodlivosť; kto nekradne – nežije na úrovni; kto neklame – toho nešetria; kto žije v manželskej vernosti – toho pokladajú za čudáka a spiatočníka; kto sa usiluje o čistotu – ten je nenormálny.
      Poviete, že mnohí bojovali za Ježišove slová, a dnes sú zdeptaní, zatvorili im ústa, sú väznení... Títo sú teda šťastní? Vidíš, Pane, to je iný svet!
      I napriek týmto a ďalším podobným argumentom, Ježiš povie slová: „Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa“ (Jn 14,6). Áno, veci sveta pomôžu, uspokoja a obšťastnia, ale len dočasu. Platí preto výzva: „Preto bdejte celý čas a modlite sa... “ (Lk 21,36). Zabúdame, že pobyt na zemi je krátky a neistý. Čo pomôže bohatstvo, moc, sláva, mladosť, zdravie? Uvážme: „ ...široká brána a priestranná cesta vedie do zatratenia a mnoho je tých, čo cez ňu vchádzajú“ (Mt 7,13). My, vedení Duchom Svätým, chceme zvolať so Zachariášom: On „naše kroky upriami na cestu pokoja“ (Lk 1,79).
      Aj napriek mnohým odporcom či odporu seba samého je potrebné, aby sme venovali pozornosť myšlienke vlastnej svätosti. Je správne, keď si uvedomujeme, že večný život, Božie kráľovstvo nezískame, keď nebudeme svätí. Je potrebné odstrániť falošné a nesprávne hodnotenia, kto je svätý, kto sa môže stať svätým. Nemýľme sa životopismi, v ktorých svätý sa svätým narodil. Každý sme prišli na svet s dedičným hriechom. V knihe Žalmov sa hovorí: „Naozaj som sa v neprávosti narodil a hriešneho ma počala moja mať“ (Ž 50,7). Naše poslanie na zemi je získať zásluhy, a teda byť schopný prijať od Boha pri svojom osobnom súde odmenu za svoj život na zemi. Nebo sa dobýja len násilím a len tí, čo skutočne pracovali na tom, aby nebo získali, ho získavajú.
      Kto chce byť svätý, musí byť najprv človekom s veľkým „Č“. Dať Bohu, čo patrí Bohu a cisárovi, čo patrí cisárovi. Svätosť nespočíva v zopätých rukách, prevrátených očiach, len v tom, že sa stále modlí, chodí do kostola a pristupuje ku sviatostiam a iné. Svätosť nie je založená len na pôstoch, umŕtvení, zriekaní, smútku a podobne. Svätý František Saleský hovorí: – Smutný svätý je len smutný svätý! –
      Vieme o mnohých svätých, ktorí ovplývali humorom. Vedeli pobaviť, rozosmiať, potešiť, ale nikdy neurazili, nespôsobili bolesť či smútok. Neboli uštipační, posmeškári, neironizovali, ale boli príjemne srdeční.
      Máme svätých zo všetkých oblastí života, nie iba kňazov či rehoľné sestry. Každý stav a každé postavenie má otvorené dvere ku svätosti. Svätosť nie je výsada nejakého stavu. Je pravdou, že svätosť može získať každý človek. Keď Cirkev vyhlasuje za svätých, tak len tých, čo užívali rozum a slobodnú vôľu a svojím životom dokázali svoju lásku k Bohu.
      Medzi svätými máme aj takých, čo určitú časť života prežili mimo Boha, v hriechoch a nevere ako svätý Augustín, svätá Margita Kortonská, blahoslavený Matej Talbot... Cirkev vyhlasuje za svätých v porovnaní s tým, čo získavajú stav blaženosti, veľmi málo. Veď koľko svätých máme zaiste z nášho okolia, ktorí nás predišli do večnosti v stave zmierenia s Bohom!
      Z očistca je len jedna cesta, a tá vedie do neba. A iste sú tam tí, čo boli pokrstení a zomreli skôr, ako vedeli povedať mama alebo otec. Sú tam tí, čo vo svojom živote trpeli ako mrzáci, ktorí okrem utrpenia nepoznali radosti na svete. Sú tam naši rodičia, súrodenci, priatelia, deti, ktorí boli čestní ľudia a ktorí zomreli v spojení s Bohom.
      Oni sú nám dnes vzorom a príkladom. Ku nim sa dnes máme obracať vo svojich modlitbách a prosbách.
      Oni naše modlitby už nepotrebujú. Už dostali zaslúženú odmenu.
      Život nie je hra.
      Vyhráva však ten, kto nezabúda na svoje poslanie a cieľ na zemi.
      Nikto, kto prišiel na svet, sa nevyhne stretnutiu s Ježišom Kristom, svojím Sudcom. Ježišu, buď nám odmenou. Amen.
19.07.2006 | Čítanosť(1213)
Téma: Dokonalosť / Svätosť
27.03.2004 | Čítanosť(784)
Téma: Svätosť
12.06.2003 | Čítanosť(3668)
Mt 5, 43-48
12.06.2003 | Čítanosť(3492)
Mt 5, 33-42
27.06.2003 | Čítanosť(1921)
Svätosť


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet