23.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Dúfať znamená veriť v dobrodružstvo lásky, mať dôveru k ľuďom, urobiť skok do neznáma a celkom sa prenechať Bohu.”

~DOM HELDER CAMARA~

27.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1342 reakcie0
(Share 305 0)


Téma: Ježiš čaká od nás odpoveď: Za koho ma pokladáte vy? / Mt 16, 13–20

Homília

      Ťažko si predstaviť život bez otázok. Rodičia majú radosť, keď im dieťa kladie otázky. Je to znak, že dieťa užíva svoj rozum. Učiteľ má radosť, keď žiak sa pýta, aby lepšie porozumel podávanej látke. Pýtame sa, keď niečo nepoznáme, keď blúdime a chceme prísť do cieľa... Príslovie hovorí: „Kto sa pýta, veľa sa dozvie“. Sú však prípady, kedy sa vyhýbame otázkam. Odpovede na otázky – kde a čo – mnoho prezradia. Sú však chvíle, keď aj nepríjemná otázka môže spôsobiť radosť.
      V evanjeliu Ježiš svojim učeníkom položil na ceste do Cézarey Filipovej dve vážne otázky: „Za koho pokladajú ľudia Syna človeka?“ (Mt 16,13). A druhú: „A za koho ma pokladáte vy?“ (Mt 16,15).
      Správa, že otázky položil Pán Ježiš učeníkom pred Cézareyou Filipovou, nie je zanedbateľná. Mienka ľudí je často ovplyvnená inými ľuďmi, vecami, udalosťami, kde človek žije, s kým sa stretáva, čo má dominantné miesto v jeho živote, ale i iné okolnosti; politické, hospodárske, kultúrne i náboženské.
      Cézareyu dal vybudovať tetrarcha v Itúrei a trachoniídskom kraji (por. Lk 3,1) Filip Herodes na počesť cisára Augusta v druhom roku pred Kristom.
      Tu v tomto kraji dáva Šimon Peter odpoveď na druhú otázku: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Petrove slová hovoria o troch vážnych pravdách. Prvá, že Kristus je pre neho očakávaný a predpovedaný Mesiáš. Druhá, že Ježiš je Syn Boží. A tretia, že Ježiš je pravý Boh, iný od pohanských bôžikov.
      Odpoveď sa dnes môže niekomu zdať taká samozrejmá a prirodzená. V skutočnosti je to vyznanie, ktoré si aj dnes z našej strany zasluhuje pozornosť. Kto je to Šimon Peter, čo povedal tieto slová? Je to jednoduchý človek, zamestnaním rybár, čo sa týka vzťahu k Bohu – pravoverný Žid. On odpovedá tak, ako nikto pred ním. Jeho slová prekračujú všetko, čo o Ježišovi kto dovtedy z ľudí povedal. Peter hovorí tieto slová o Ježišovi z Nazareta, ktorého mnohí poznali ako syna tesára Jozefa a Márie, ktorá v tom čase ešte žila. Peter hovorí o ňom nie ako o človeku, ale ako o Bohu; živom, pravom, očakávanom, ako o Mesiášovi. Vyznanie Petra je pravdivé, hoci pre Židov neprijateľné. Že je pravdivé, potvrdzuje sám Ježiš: „Blahoslavený si, Šimon, syn Jonášov, lebo ti to nezjavilo telo a krv, ale môj Otec, ktorý je na nebesiach“ (Mt 16,17). Ježišove slová hovoria ešte viac. Poukazujú na to, že keď Peter vyznáva, že Ježiš je Boží Syn, dostal toto vnuknutie zhora od Boha a za pomoci viery vyslovil o Kristovi toto vyznanie.
      Ježiš o Petrovi vypovie tri vážne predpovede: Prvú, že Šimon, syn Jonášov, od tejto chvíle sa bude volať Peter, to znamená, že Cirkev bude postavená na Skale. Druhá predpoveď o Petrovi je, že v Cirkvi bude zastávať vážnu úlohu. A tretia predpoveď je, že on – Ježiš, uzná všetko to, čo Peter bude zariaďovať vo viere a mravoch na zemi. To chápeme zo slov Pána Ježiša: „Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané v nebi“ (Mt 16,19). Symbolom kľúčov predstavuje Ježiš moc, ktorú dáva Petrovi.
      Iste aj vy rozpoznáte medzi svätými postavu apoštola Petra, ktorého znázorňujeme s kľúčmi v rukách. To je ten symbol moci, ktorú dostal od Ježiša. Pri tých kľúčoch si uvedomujeme nevdojak moc apoštola a poslanie, ktorým ho poveril Ježiš. Apoštol Peter stal sa, a dnes to z dejín vieme, skutočne skalou, ktorou žiadna moc nedokázala pohnúť či ju zničiť, hoci boli prípady, že už Cirkev Petrovu pochovávali a na túto počesť už razili aj peniaze. Peter v osobe rímskeho pápeža je tu aj dnes.
      Udalosť udelenia moci kľúčov Petrovi sa stala námetom na nejedno umelecké dielo.
      Jedným z nich je aj maliar Caravaggio. Na plátne namaľoval postavu Petra, do ktorej vtlačil okamih premeny Petrovej duše. V bledej a napätej tvári sa objavuje nové svetlo. Tvár človeka – Petra už nie je poznačená peklom padnutých anjelov, ale nebom a hviezdami, ktoré človeka dvíhajú do výšky. V tej chvíli stalo sa, čo nazývame premenou ľudského srdca. Ježiš vedel, prečo si volí Petra a čo moc kľúčov bude znamenať. Ježiš poznal srdce Petra. Pripravoval si ho na moc, ktorej sa nedá prirovnať žiadna iná na zemi. Peter bude musieť ešte mnoho pracovať na sebe. Ešte Ježiša zaprie, pretože ho nemiloval celým srdcom. Peter až neskôr pochopí slová o odpustení. Petrovo srdce sa mení, aby Boh na ňom postavil svoju Cirkev.
      Sme svedkami, že dnes veľa ľudí vyznáva svoju vieru v Krista, ale Krista nemiluje. Taká viera nemá lásky, a preto je mŕtva. Iba láska môže dať zmysel životu a smrti, utrpeniu a radosti, milosrdenstvu a odpusteniu. Ježiš zomrel z lásky a pre lásku. Kto však sa lásky vzdáva, láska sa z neho vytráca a stáva sa nešťastím pre seba i svoje okolie. Jediným liekom na hriech je pravá odpúšťajúca láska. Iba pravá láska, Ježišova láska, môže zvíťaziť nad každým hriechom a uzdraviť srdcia ľudí chorých na zlo.
      Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme lásku. Len srdcia bohaté na lásku, ochotné prijať obete, dokážu zmeniť svet. Všetkých nás chce Ježiš použiť na šírenie lásky, víťazstvo lásky nad hriechom. Keď Ježiš dáva Petrovi moc kľúčov, hovorí o svojej láske, že nás nemôže menej milovať, pretože on nás miluje a bude milovať nekonečnou láskou. Preto aj cez sviatostné odpustenie a aj cez pápeža nám Ježiš preukazuje svoju lásku. Záleží len od nás, či na lásku Krista dokážeme a chceme odpovedať svojou láskou.
      Preto je potrebné, aby každý sám dal pravdivú a správnu odpoveď Ježišovi, za koho ho považuje. Potrebné je, aby sme si navzájom pomohli poznať Lásku – Ježiša. Ak budeme poznať lásku Krista voči nám, dokážeme lásku opätovať. Kto nepozná lásku, nemôže milovať.
      Dnes svet nemiluje Ježiša. Keď miluje, tak veľmi málo. Chyba nie je v učení Ježiša, ale v nás! O čom hovoríme mladým? Čím sýtime srdcia mladých ľudí? Čo vidia, počujú, aké svedectvá sa im od nás dostávajú? Mladí majú záujem, ale nie o karikatúru, ale pravú tvár lásky.
      Štrnásťročná slečna zastavila pred školou kňaza a poprosila ho, aby jej niečo napísal do pamätníka. Kňaz by jej rád napísal niečo, čo sa jej priamo týka, a preto sa chce niečo viac dozvedieť o nej a pýta sa:
      – Tvoji rodičia sú katolíci?
      – Mama bola. Aspoň na Vianoce bola so mnou v kostole. Ako sa druhýkrát vydala, celkom zmenila postoj k Bohu.
      – A tebe nebránia chodiť do kostola?
      – Otčim, ten hej. Keď je doma, nesmiem ísť do kostola. Často sa mi posmievajú: Len počkaj, keď budeš svätá.
      – V nedeľu ťa však vídavam v kostole.
      – Áno, idem skoro ráno, kým ostatní ešte spia.
      – A nebolo by ti lepšie chodiť večer?
      – Keď otčim nie je doma, jednoducho sa vyparím a idem. A vtedy som veľmi šťastná. No, keď sa vrátim, to je už iná pesnička.
      – Vari ťa len otčim nebije?
      – A veru, neraz. A nehladká ma pritom. Má na to obušok.
      – Vidím, že napriek tomu všetkému si veselá.
      – Nuž, myslím si: Čo budem večne nariekať, aj tak mi to nepomôže.
      – Teraz už viem, čo ti napísať do pamätníka. V Jánovom evanjeliu je napísaná o tvojom živote veľká pravda: „A toto všetko vám budú robiť pre moje meno, lebo nepoznajú toho, ktorý ma poslal“ (Jn 15,21). Ale keď ti to tam napíšem a domáci to náhodou prečítajú, nebude z toho zle?
      – Len mi to tam napíšte, prosím vás! O jednu bitku viac alebo menej, na tom nezáleží. Ale ja z tých slov budem čerpať veľkú silu.
      Keď kňaz stretol slečnu o tri týždne, ukázala mu na ramenách sinky od obuška.
      Za koho pokladalo Krista toto dievča, ktoré vedelo znášať za neho i takéto prenasledovanie?
      Dnes mnohí v našom okolí vo svojom živote viac skutkami ako slovami hovoria o Kristovi, že je ich Boh a Pán.
      Slávny spisovateľ Carretto o tom píše:
      – Ty ma, Bože, miluješ! Bol som slepý na lásku. Nevidel som ju. Nevedel som ťa objaviť vo svojom okolí. Nevidel som ťa vo hviezdnatej oblohe, v láne zrelej pšenice čo v rozkvitnutej lúke. Dnes ťa už, Pane, poznám. Dnes už viem, že ma miluješ. Chodím po tejto zemi a poznám hlad, a cítim, že ty sýtiš moje vnútro chlebom lásky. Je to zvláštny chlieb, ktorý môžeš dať len ty! Svet pociťuje smäd a ja dnes poznám, že ty dokážeš uhasiť smäd mojej duše. Pane, aké je krásne mať teba za priateľa, ba ešte viac ako priateľa človeka. Aké je to krásne, keď s tými ľuďmi, s ktorými sa máme radi, môžme hovoriť o tvojej láske. O láske, ktorá na zemi nekončí. Ktorá tu na zemi je predzvesťou Lásky, ktorú tu nemožno celkom poznať, ktorú srdce človeka nemôže obsiahnuť na zemi.
      Kto je pre mňa Ježiš?
      Môžem vyznať so svätým Petrom apoštolom: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Ty si môj Pán, môj Boh, môj cieľ. S tebou chcem žiť na zemi, zomrieť i žiť naveky.
      Pane, ďakujem ti za každú otázku vo svojom živote. Verím, že keď ma prijmeš do svojho kráľovstva, už nebude otázok. Dnes preto sa ešte veľa pýtam, skúmam a objavujem. Amen.

      Inšpirácie – Mt 16, 13-20
12.06.2003 | Čítanosť(2909)
Mt 16, 13-20
12.06.2003 | Čítanosť(2836)
Mt 16, 21-28
12.06.2003 | Čítanosť(2834)
Mt 16, 1-12


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet