21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Nie Boh je nepriateľom človeka, ale svet bez Boha.”

~sv. Edita Steinová ~

24.10.2003 - o. PaedDr. František Dancák
čítanosť1114 reakcie0
(Share 334 0)


Téma: Lk 10, 30-37

Myšlienky... 224/2003

       Sv. apoštol Pavol v Liste Rimanom píše, aby sme nikomu neboli na ťarchu a nikomu nič dlžní. Dali každému, čo mu patrí. Všetko vrátiť, vyrovnať, nahradiť (13, 8). Nakoniec všetky Božie, cirkevné i svetské zákony majú zabezpečiť túto zásadu. Kto ich teda všetky splní, môže byť spokojný. Ale naozaj, môže byť spokojný?
       Niekto môže povedať, že nikomu nevzal ani halier; teda dokonale splnil Božie prikázanie: „Nepokradneš!“ Nevynechal nedeľnú a sviatočnú sv. liturgiu; teda zachoval cirkevné prikázanie. Viac sa tu už nič nedá urobiť... Ale kto o sebe môže povedať, že nemôže viac milovať? Preto sv. apoštol Pavol píše, že v láske sme stále dlžníkmi. Prečo? Na to odpovedá: „Láska nerobí zle blížnemu“ (Rim 13, 10). Teda všetko môžeme nahradiť, zaplatiť; môžeme povedať, že nikomu nič nedlhujeme. V láske však budeme mať vždy „manko“.
       Valentín Rasputin vydal knihu poviedok, v ktorej sa vyjadruje takto: „Dnes sme všetci vzdelaní, učení, ba až preučení. Ale lásky je v našom živote málo. Získali sme vysoké vzdelanie, ale nie sme schopní zmeniť sami seba. Je správne, ak sa človek učí do smrti, ale je ešte dôležitejšie, aby človek až do smrti miloval, šíril okolo seba lásku a pokoj.
       Podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi, ktoré je odpoveďou na otázku zákonníka: „Kto je môj blížny?“ (Lk 10, 29), hovorí práve na túto tému:
       „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň“ (Lk 10, 30-34).
       Kňaz a levita, ktorí prešli okolo raneného človeka, veľmi dobre poznali zákon. Ponáhľali sa však za svojimi povinnosťami a ich splnenie pokladali za dôležitejšie než pomôcť nešťastnému človekovi. Preto neobstali. Ostali veľmi dlžní láske voči tomuto ranenému.
       Naproti tomu Samaritán, v tom kraji cudzinec, sa nešťastného ujal. Iste aj on sa ponáhľal za svojimi povinnosťami. Ale ujal sa ho, hoci sa veľmi zdržal. Ošetril raneného, zaviezol ho do hostinca a tam sa o neho postaral. Keď odchádzal, hostinskému povedal: „Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať“ (Lk 10, 35).
       Samaritán z tohto podobenstva takto naveky ostane vzorom milosrdnej lásky, ktorá nepozerá na človeka kto je, aký je, ale pomáha, pretože ten človek sa ocitol v nešťastí. Pán ho dáva za príklad všetkým, keď v závere podobenstva hovorí zákonníkovi: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 37).
       Jean Paul Sartre napísal drámu Za zavretými dverami. Opisuje v nej život troch ľudí, ktorí pre svoje previnenie na spolublížnych boli odsúdení k tomu, že museli byť stále spolu. Majú sa v rukách, každý pozná chyby toho druhého a to ich mučí až k šialenstvu. Keď sa vyskytne niečo dobré a milé medzi dvoma, ten tretí to vždy pokazí. Celá táto hra vyústi nakoniec do jedného výkriku: „Peklo - to sú tí druhí!“
       To peklo by nebolo na zemi, keby sme zachovávali zákon lásky, ako o tom hovorí sv. Pavol: „Láska nerobí zle blížnemu“ (Rim 13, 10).
       Sv. Jozef Moscati, lekár z Neapola, ktorý celý svoj život zasvätil trpiacim a ktorý používal všetky výdobytky vedy, povedal: „Svet nepremení veda, ale láska.“
       Keď sa reportér opýtal Matky Terezy ako pomôcť chudobným, jej odpoveď bola krásna: „Dajte tak, aby vás to až bolelo. Teda nie zvyšky, ale to, že to i sami pocítite.“
       Táto hlboko ľudská odpoveď stojí za zamyslenie najmä dnes, keď naše svedomie sa čoraz viac stáva egoistické. Svet zomiera na nedostatok lásky. Máme sa preto snažiť naplňovať zákon lásky. V podobenstve o milosrdnom Samaritánovi nás na to Ježiš jasne upozorňuje: „Choď a rob aj ty podobne!“ (Lk 10, 37). Sv. apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Nebuďte nikomu nič dlžní, okrem toho, aby ste sa navzájom milovali; veď kto miluje blížneho, vyplnil zákon“ (Rim 13, 8).

      Inšpirácie – Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(8199)
Lk 10, 25-37
12.06.2003 | Čítanosť(3387)
Lk 10, 1-20
12.06.2003 | Čítanosť(2835)
Lk 10, 21-24


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet