21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Ako loď, keď zloží svoj náklad, slobodne sa kolíše na vlnách a rýchlo kĺže vpred pod náporom vetra: tak aj „umŕtvovaná“ duša, ktorá zložila ťarchu hriechov a zlých žiadostivostí, sa slobodne a ľahko uberá k Bohu.

~bl. Józef Sebastian Pelczar~

20.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1074 reakcie0
(Share 217 0)


Téma: Spravodlivá odmena / Mt 20, 1–16

Homília

      Pred rokmi začala zahraničná firma u nás stavať hotel. Sľubovala vysoké zárobky. Mnohí zmenili zamestnanie a prišli pracovať na stavbu vo vidine veľkého zárobku. Pri prvej výplate vládlo rozčarovanie. Pravda, to dali mnohí najavo, a nielen slovami. Šli sa sťažovať. Všetkých nespokojencov zhromaždili v jednej miestnosti. Nadávky a nespokojnosť prestali, keď im premietli film, ktorý agenti firmy natočili o tom, ako pracovali. Nástup do práce, desiata, obed, postávanie... Nakoniec to dopadlo ako v dnešnom evanjeliu.
      Hospodár šomrajúcim hovorí: „Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď!“ (Mt 20,13–14).
      Štvrtá pravda z našich šiestich hlavných právd hovorí: Boh je spravodlivý Sudca, ktorý dobrých odmeňuje a zlých tresce. Medzi vlastnosti Boha nepatrí len spravodlivosť, ale tiež aj láska a milosrdenstvo. Boh občas porušuje rovinu čiste aritmetickej spravodlivosti a napomína. Pán Ježiš hovorí: „Ak vaša spravodlivosť nebude väčšia ako spravodlivosť zákonníkov a farizejov, nevojdete do nebeského kráľovstva“ (Mt 5,20). Nie je to proti Božej spravodlivosti, keď v podobenstve počujeme príkaz hospodára svojmu správcovi, aby vyplatil mzdu, počnúc poslednými až po prvých. Podobenstvo poukazuje, ako sa Božia dobrota obracia proti nároku na odmenu tých, ktorí boli prví. Ježiš odmieta odmenu v zmysle právneho nároku. Chce zdôrazniť, že prví vôbec nemajú prednosť pred poslednými. Ježiš zdôrazňuje dobrotu Boha. Celé pozemské myslenie nie je schopné pochopiť slová Pána Ježiša. A predsa, Ježiš chce nám pomôcť, dostať sa zo spravodlivosti, ako ju chápe svet a ako ju chápe Boh. Pritom zásada, že Boh nenechá neodmenenou ani jednu službu človeka, je preňho neotrasiteľne pevnou zásadou.
      Možno aj vy ste počuli, snáď aj vyslovili alebo si aspoň mysleli: – Šťastie, že je jedna spravodlivosť, Boh, ktorý nepozná konexie, protekciu, ktorý dá raz každému to, čo si zaslúžil. Preto ľahšie pochopíme slová o hospodárovi a najatých robotníkoch. Jedine Boh dá spravodlivú odmenu. Odmena, ktorú dáva Boh, je milosť. Človek sa môže pýtať: Čo z toho budem mať? A odpoveď typicky Božia znie: Všetko je milosť. Vieme, že jedine Boh dáva život, človek len spolupracuje s Bohom. Keď Boh pozýva, dáva život človeku a môže Bohu povedať aj svoje – nie!
      Hospodár v podobenstve je Boh. Pracovníkmi, ktorých pozýva pracovať do vinice, sú ľudia. Boh človeku dovolí, aby so svojím Bohom viedol dialóg. Boh rešpektuje rozum a slobodu človeka, ktorými ich obdaroval. Čas oslovenia sú jednotlivé historické obdobia v dejinách, ale i čas v osobnom živote každého človeka. Denár je odmena pre človeka za prácu, ku ktorej je človek oslovený. Získať účasť v Božom kráľovstve. Jedine Boh môže povedať: „Priateľu, nekrivdím ti“ (Mt 20,13).
      Aktuálnosť podobenstva sa dotýka každého z nás. Dnes je náš čas, hodina. Boh nepozerá na ľudský vek, ale milý mu je každý, kto sa bojí hriechu a koná spravodlivo. Slová proroka Izaiáša: „Hľadajte Pána, kým sa dá nájsť“ (Iz 55,6), sú pre nás výzvou: „Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé“ (Mt 20,4). Vo svojom postavení, veku, stave, bez ohľadu na čas – koľko a s akými ťažkosťami pracujeme – máme jeden cieľ. Nikto nemá právo niekým pohŕdať, niekým opovrhovať, pýšiť sa, koľko už toho dokázal, aké úspechy, výsledky už má, ale máme jeden druhého povzbudzovať, tešiť, dodávať si odvahu, že máme pripravenú odmenu, ktorú dá Boh všetkým, čo vytrvajú do konca. Nikto z nás nemôže povedať, že bez pomoci Božej milosti získa denár z evanjelia, milosť – stav blaženosti. Páľavu a horúčosť dňa – nám určenú od Boha – chceme zniesť. Ani to nevieme, kedy príde deň vyúčtovania. Máme byť pripravení, že keď príde Pán a zavolá, aby sme mohli vydať počet zo svojho správcovstva. Večný a nekonečný Boh, u ktorého niet začiatku a konca, kde sa nedá hovoriť o minulom a budúcom čase, len o neustálom teraz, má pripravenú odmenu pre každého z nás.
      Od nás všetkých, čo sme uverili slovám Pána Ježiša, sa očakáva, že dnešné evanjelium je pre nás mementom, aby sme žili v prítomnosti Božej a verne plnili svoje poslanie. Máme zodpovednosť aj za bratov a sestry. Kňaz ako „alter Christus“ si zvlášť musí uvedomiť a všímať prosby zo svojho okolia. Ježiš nikým neopovrhol. Aj v hodine smrti, keď sa na neho s prosbou obráti s ním odsúdený lotor: „Ježišu, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva“ (Lk 23,42). Ježiš prisľúbil denár. Tu vidíme v praxi naplnenie slov: „Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe“ (Mt 20,14).
      Môžeme sa stretnúť s povzbudivými príkladmi aj z nášho okolia. Zaujímavý je koniec života Emila Lettre, známeho jazykovedca, autora významného slovníka francúzskeho jazyka. Bol vzdelaný, a predsa neveriaci. Manželka bola dobrá katolíčka. Keď písal svoje najznámejšie dielo, spomínaný slovník, stretával sa aj so slovami viera, Cirkev, náboženstvo, prikázania... Tu zohrala dôležitú úlohu jeho manželka. Tá mu pojmy nielen vysvetlila, ale on ich mohol vidieť v jej živote, ako ich realizuje. To vzbudilo ešte viac jeho záujem o Boha. Náhle sa zhoršil jeho zdravotný stav a jeho manželka prosí svojho spovedníka, aby prišiel a porozprával sa s jej manželom. Kňazovi povedal: – Žil som mimo Boha. Prosím, vyspovedajte ma! – To nie je možné, – vysvetľoval chorému kňaz Huvelín. – Musíte sa najprv dať pokrstiť a krstom sa vám hriechy odpustia. – Na to mu chorý povie: – To by bolo veľmi jednoduché. – A kňaz skôr, akoby pokrstil vedca, prijal jeho vyznanie, hoci mu nemohol dať rozhrešenie. Rozhodol sa, že ho čo najskôr pokrstí. Po odchode kňaza sa stav pacienta ešte viac zhoršil. Žena uvažovala pri lôžku svojho manžela, či sa dožije zajtrajšieho dňa. V noci ho pokrstila. Manžel všetko prijímal pri vedomí a dobrovoľne. Emil Lettre zomrel o dvadsať minút po svojom krste.
      Dvadsať minút pracoval vo vinici, do ktorej ho pozval Ježiš cez jeho manželku. A my by sme sa nemali tešiť, že hoci žil len dvadsať minút po krste, zaiste získal večný život?
      Je na nás, aby sme pri plnení svojich povinností nesledovali len prirodzenú spravodlivosť, ale viac a viac sledovali aj Božiu lásku. Ježiš do svojho kráľovstva pozýva všetkých. Teší sa ako otec, keď sa môže privinúť na hruď márnotratného syna. Na ramená berie zablúdenú ovečku. Na druhej strane vysoko vyzdvihuje čnostný a mravný život svojho predchodcu – Jána Krstiteľa. Ako miluje svoju matku Pannu Máriu. A je správne, že nezabúdame na to, že zomrel za nás všetkých.
      Tí špekulanti na stavbe si mysleli, že zarobia aj bez poctivej práce. Stíchli po premietnutí filmu o svojej aktivite. Iste sa poučili z filmu, ak chceli zarobiť. A keď zmenili svoj postoj a pracovali, zaiste aj zarobili, ako im bolo prisľúbené. Amen.

      Inšpirácie – Mt 20, 1-16
28.05.2011 | Čítanosť(2202)
Téma: Mt 20, l0-12
12.06.2003 | Čítanosť(2918)
Mt 20, 17-34
12.06.2003 | Čítanosť(2799)
Mt 20, 1-16


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet