21.október 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „Predpokladom tvojho účinného a ozajstného angažovania je, že si osvietený vierou, naplnený dôverou a že ťa zožiera láska k blížnemu.”


~MICHEL QUOIST~

15.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1389 reakcie0
(Share 301 1)


Téma: Vedieť prijať kríž / Mt 16, 21–27

Homília

      Jedna poviedka rozpráva, že istý človek sa chcel za každú cenu pozbaviť svojho tieňa. Najlepšou metódou sa mu zdal útek. Tieň bol však za ním stále, nech bežal akokoľvek rýchlo. Nakoniec padol vyčerpaný na zem a zomiera. V závere poviedky je poučenie, že stačilo stať si do tieňa a vlastný tieň by sa stratil.
Filozof Seneca bol pohanom a ten učil svojich žiakov: – Ak nevieš, do akého prístavu smeruješ, žiadny vietor nebude pre teba šťastný.
      My kresťania si uvedomujeme význam, potrebu a hodnotu kríža pre našu spásu.
      Pán Ježiš o tom povedal svojim učeníkom: „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre ňa, nájde ho“ (Mt 16,24–25).
      Pán Ježiš na ceste do Jeruzalema začína pripravovať svojich učeníkov na chvíľu, pre ktorú prišiel na svet. Prvýkrát hovorí o svojom utrpení, ktoré podstúpi v Jeruzaleme pod vedením starších, veľkňazov a zákonníkov. Ježiš vie, že v Jeruzaleme ho čaká mučenie a smrť. Ale smrťou sa jeho poslanie na zemi nekončí. Učeníkom hovorí, že na tretí deň vstane z mŕtvych. Apoštoli nerozumeli v tej chvíli, o čom Ježiš hovorí. Utrpenie a smrť si vedeli predstaviť, a to celkom dobre. Iste apoštoli nemali správnu predstavu o poslaní Pána Ježiša. V Ježišovi Peter vidí Mesiáša. Predsa, keď sa Ježiš pýtal, za koho ho považujú oni, apoštoli, Peter povedal: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). A Mesiáš by mal zomrieť skôr, ako by sa podľa nich splnili ich predstavy o predpovedanom Mesiášovi? Ťažko sa teda diviť správaniu Petra, že berie stranou Ježiša a dohovára mu: „Pane! To sa ti nesmie stať“ (Mt 16,22). Čo zlého povedal Peter, môže sa niekto pýtať, keď mu Ježiš povie: „Choď mi z cesty, satan! Na pohoršenie si mi, lebo nemáš zmysel pre Božie veci, len pre ľudské!“ (Mt 16,23). Toto Ježiš hovorí Petrovi, ktorého pochválil, keď vyznal, za koho ho pokladá. Ježiš nazve Petra „satanom“. Nečudujeme sa Ježišovi, pretože Peter zmýšľa ešte stále len v intenciách aktuálnych pre ich dom. Mesiáš mal národ vyslobodiť spod jarma nenávidených Rimanov. Očakávané a predpovedané kráľovstvo Mesiáša chápali len pozemsky a nerozumeli, že Mesiáš, Ježiš, prišiel pre niečo oveľa viac. Prišiel spasiť a vykúpiť všetkých ľudí, všetkých čias, národov... a umožniť im účasť na večnom kráľovstve. Kto ide proti vôli Božej, je nepriateľ Boha. Diabol svojou neposlušnosťou a každý človek svojím hriechom sa stavia proti Bohu. Kto neprijíma vôľu Boha, je nepriateľ Boha. Peter odrádza Ježiša od plánov Boha, a preto je tak tvrdo pokarhaný Ježišom. Peter sa chcel postaviť proti plánu Boha.
      Iste tieto slová ako blesk zasiahli apoštolov. Preto Ježiš hneď hovorí o kríži a aký prístup ku krížu musí človek vedome a dobrovoľne zaujať. Apoštoli ešte nerozumeli významu utrpenia a smrti Pána Ježiša na kríži. Niektorí exegéti sa domnievajú, že tieto vysvetľujúce slová Pán Ježiš povedal až po svojom zmŕtvychvstaní. Je pravdepodobnejšie, že ich Ježiš povedal pred svojou smrťou na kríži. Ježiš od tých, čo sa rozhodli ísť za ním žiada, aby pre večný život, ktorý je ich cieľom, nebáli sa prijať kríže už tu na zemi, čiže všetko, čo na nich pre ich spásu dopustí Boh. Ježiš žiada od svojich, aby vedome a dobrovoľne odumreli sebe už tu na zemi a svoj cieľ nachádzali v získaní večného kráľovstva. „Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil? Alebo za čo vymení človek svoju dušu?!“ (Mt 16,26). Cieľ človeka nie je život na zemi. Práve preto má človek vedieť sa zriecť života na zemi alebo život na zemi podriadiť životu, ktorým obdaruje Boh človeka po jeho smrti, keď: „Syn človeka príde v sláve svojho Otca so svojimi anjelmi a vtedy odplatí každému podľa jeho skutkov“ (Mt 16,27). Vtedy sa ukáže, aké boli nesprávne úsilia udržať si pozemský život na úkor večného. Tak Ježiš hovorí apoštolom o svojom druhom príchode. Ježiš jasne hovorí, že človek vo svojej slobode rozumu a vôle nesmie prehliadnuť, že kríže, ktoré sú v zhode s učením Ježiša, nie sú na škodu, práve naopak. Kríže človeka na zemi sa stávajú kľúčom pre večný život. Tak ešte viac chápeme slová: „Ty si Mesiáš, Syn živého Boha“ (Mt 16,16). Obraz Mesiáša ešte viac vidíme vo svetle viery.
      Pán Ježiš tak predstavuje utrpenie ako nástroj spásy. Ježiš z lásky k ľuďom podstúpi utrpenie a smrť. Ján Pavol II. v Savifici doloris v článku 16 napísal: – Kristus sa predovšetkým priblížil k svetu ľudského utrpenia tým, že vzal na seba toto utrpenie. Počas svojej verejnej činnosti zakúsil nielen námahu, bezprístrešie, nepochopenie aj od svojich najbližších, ale predovšetkým, keď deň čo deň ho vždy viac zvieral kruh nepriateľov a vždy jasnejšie sa črtali prípravy odstrániť ho spomedzi živých. –
      Je to memento, že kto chce patriť Kristovi, získať účasť v jeho kráľovstve, musí už tu na zemi ísť za ním a svoje telo dať za obetu tým, že vo svojich krížoch bude Ježiša nasledovať bezhraničnou láskou.
      Ján Pavol II. Savifici doloris (čl. 19):
      – V Kristovom kríži sa prostredníctvom utrpenia nielen zavŕšilo vykúpenie, ale bolo vykúpené aj samo ľudské utrpenie. –
      Kto prijíma kríž, ktorý mu kladie Ježiš na plecia, stáva sa účastným na svojej spáse.
      Keď Peter vyznal Krista, udialo sa to za pomoci Ducha Svätého. Je správne, že pri svojich krížoch prosíme o silu a svetlo Ducha Svätého. Je správne, že v krížoch nevidíme len prekážky radosti, šťastia tu na zemi. Kríže, ktoré prijímame vedení Duchom Svätým, sa stávajú zárukou neba, zdrojom milostí pre jeho získanie. Poučení Ježišovými slovami, Petrovým nevhodným správaním stávame sa bratmi a sestrami Pána Ježiša a dedičmi prisľúbeného kráľovstva.
      Chápeme, že cesta krížov ešte nie je cesta zlá. Cesta krížov, keď ich nesieme z vierou ako prostriedok na získanie zásluh pre večný život, je cesta priateľstva s Ježišom. Svet radí voliť si cesty pohodlné, rovné a príjemné. Ježiš radí, aby sme sa zapreli, vzali svoj kríž a nasledovali ho. Vtedy totiž zriekame sa sveta a jeho výhod, a získavame život bez konca, sĺz, rozlúčky, bolesti či novej smrti. To neznamená, že za každú cenu si musíme voliť len utrpenie a smrť. Treba spolupracovať s Duchom Svätým. Ten nás podľa prísľubu vedie po ceste k spáse. Byť za každú cenu mučeníkom nie je prianie Krista a nie je ani vecou kresťanstva. Vedieť však pre Krista prijať aj to, čo svetu na zemi nie je príjemné či vhodné. Je správne, že vieme podriadiť svoj telesný život duchovnému a prirodzený nadprirodzenému.
      Je potrebné vedieť rozpoznať, čo od nás chce Boh a čo chce od nás svet. Nesmieme a nechceme sa dať pomýliť a zviesť na ceste, po ktorej nás vedie Duch Svätý, ku ktorej nás vyzval v evanjeliu Pán Ježiš. Naša vlasť je v nebesiach. Po nej ísť je pre nás výhodné, aj keď niekedy nepochopiteľné a snáď i ťažké.
      Memento môžeme nájsť v osobe kardinála Lucianiho, patriarchu z Benátok.
      Po smrti pápeža Pavla VI. sa v Ríme konala voľba nového pápeža. Rozhodol sa, že počas svojej účasti na konkláve – voľbe nového pápeža, dá si zatiaľ do servisu svoje auto, aby sa po voľbe nezdržiaval v Ríme a ponáhľal sa domov riešiť povinnosti, ktoré pred odchodom nedokončil. Ani si neuvedomil, že Kristus mu pripravil oveľa ťažší kríž v jeho živote, ako byť benátskym patriarchom. Ježiš si ho určil, aby bol biskupom Ríma a celého sveta. Čo tam, aké auto! Mal pre neho pripravenú inú cestu. Po mesiaci pri kormidle apoštola Petra Boh si volá pápeža Jána Pavla I. do svojej vlasti. Pápež zomiera. Aj tridsať dní stačilo, aby poznal kríž, ktorý musí niesť rímsky biskup.
      Zastavme sa aj my. Je správne, že vo svojom živote nemyslíme len na potreby a záujmy sveta, ale vieme si nájsť čas, odhodlanie plniť vôľu Božiu.
      Pre nás kresťanov je správne, že nepozeráme sa na kríž a neprijímame ho len ako niečo nepríjemné. Je správne, aj keď slza vypadne z oka a kotúľa sa v bolesti srdca po našom líci, že prijímame hlas rozumu, ktorý nám pripomína veľkosť Kristovho utrpenia a smrti Pána Ježiša. A že prijímame silu našej vôle, že chceme vytrvať verne až do konca, pretože veríme v odmenu, ktorú má pre nás pripravenú Pán.
      My kresťania nechceme utiecť pred krížom, ako človek pred svojím tieňom. Stojíme vedľa Kristovho kríža, aby sme svoj kríž niesli pre svoju spásu.
      Povzbudením je pre nás aj táto legenda:
      Pútnici niesli svoje kríže. Jednému sa zdal ten jeho kríž pridlhý, a preto z neho odrezal. Na ceste prišiel k vodnej priekope, kde každý musel použiť svoj kríž ako lavičku. On však nemohol. Jeho kríž bol krátky, veď z neho odrezal, a tak pred koncom svojej cesty ostal na druhom brehu.
      Legenda je poučná. Nedajme sa oklamať svetom, ale nech naše počínanie pri nesení krížov je nám na spásu. Amen.

      Inšpirácie - Mt 16, 21-28
20.09.2005 | Čítanosť(2499)
Téma: Kristus / Kríž / Obeta
21.08.2003 | Čítanosť(1664)
Téma: Kríž
12.09.2003 | Čítanosť(14680)
09.14. - Povýšenie sv. Kríža
12.06.2003 | Čítanosť(2908)
Mt 16, 13-20
12.06.2003 | Čítanosť(2836)
Mt 16, 21-28


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet