21.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Je ľahšie rozbiť atóm než predsudok.

~Albert Einstein ~

10.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1356 reakcie0
(Share 403 0)


Téma: Odstrániť hnev zo svojho života / Mt 18, 21–35

Homília

      Mali ste už niekedy do činenia s hnevom? Aké máte skúsenosti s odstraňovaním hnevu u seba a vo svojom okolí? Hnev je ako malý červ, ktorý dokáže pomaly zničiť krásu, pokoj, lásku, ľudské šťastie...
Pred hnevom nie sme si istí v rodine, medzi susedmi, na pracovisku i v štáte, ako aj v politike, hospodárstve...
      S hnevom sa stretávame u malých detí a mylne by sme sa nazdávali, že u ľudí v pokročilom veku nad hrobom sa s hnevom nestretneme.
      Vo Svätom písme v žiadnej inej rovine nenachádzame tak jednoznačnú výpoveď vo vzťahu k Bohu a k blížnemu ako v oblasti hriechu a odpustenia. Jedno podmieňuje druhé.
      Upozorňujú nás na to aj otázky apoštola Petra adresované Ježišovi: „Pane, koľko ráz mám odpustiť svojmu bratovi, keď sa proti mne prehreší? Azda sedem ráz?“ (Mt 18,21).
      Problém odpustenia je v evanjeliách Ježišom predstavený obzvlášť jasne a radikálne. A to tak rozhodne, že proti slovám odpustenia nie je možné namietať. Pán Ježiš o odpustení a odpúšťaní učí tak rozhodne, že to nikoho nenecháva na pochybách. Denne si učenie Pána Ježiša pripomíname slovami: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6,12). Pripomíname si svoje hriechy, ich odpustenie Bohom, Božie milosrdenstvo, veľkosť lásky a potrebu odpustenia, aby sme získali účasť v Božom kráľovstve. Učenie Krista o odpúšťaní je pre Židov nová vec. V Knihe Levitikus dostal vyvolený národ príkaz „zlomeninu za zlomeninu, oko za oko, zub za zub“ (24,20). Ježiš kladie základ novej morálky. Nepochybne dochádza k výraznej kvalitatívnej zmene vo vzťahu medzi ľuďmi a taktiež aj voči Bohu. Vidieť to v odpovedi na Petrovu otázku: „Nie sedem ráz, ale sedemdesiatsedem ráz“ (Mt 18,22). Inými slovami – odpustiť bratovi sa má vždy, teda i nepriateľovi sa musí vždy odpustiť (por. Mt 5,44), a dokonca aj vtedy, keď dôjde k situácii, že ak ťa udrie po líci, má sa nastaviť aj druhé (por. Mt 5,39).
      Ježišovu odpoveď možno sledovať v troch obrazoch. V obraze pán a sluha, sluha a spolusluha a znova pán a sluha. Ježišov výklad nechce poukázať iba na spôsob a zásady odpustenia, ale na okamžitý čin.
      V slovách Pána Ježiša vidíme, že Pán je Boh, náš Sudca a sluhami sme my všetci, za ktorých zomrel.
      Pre výraznejšie pochopenie odpustenia Ježiš použije obraz. Sluha dlhoval pánovi desaťtisíc talentov, čo je približne 360 tisíc kg striebra. 360 tisíc kilogramov. Údaj hovorí o úžasnom majetku, ktorý dostal človek od Boha. Apoštol Pavol sa pýta: „Čo máš, čo si nedostal?“ (1 Kor 4,7). Keď sluhovi pán odpustí takú hodnotu len preto, že ho prosil, čo je sto denárov oproti desaťtisíc? Dôležitý moment je v tom, že pán mu to odpustil hneď, hoci sa jedná o obrovský majetok a sluha od spolusluhu čaká odklad dlžoby a keď ten nemá, dá ho uvrhnúť do žalára.
      Boh odpúšťa a človek nie! Mementom sú nám slová Pána Ježiša: „Nemal si sa teda aj ty zľutovať nad svojím spolusluhom, ako som sa ja zľutoval nad tebou?“ (Mt 18,33). Inými slovami možno povedať, že Ježiš hovorí o tom, aby sme odpúšťali, pretože aj nám Boh odpúšťa. Na inom mieste dostáva sa nám poučenia: „Buďte milosrdní, ako je milosrdný váš Otec“ (Lk 6,36). Milosrdenstvo pomáha porozumieť bratovi zvlášť vtedy, keď nás uráža bez príčiny a my mu máme odpustiť. Pamätať máme na koreň hnevu. Vyhnúť sa hnevu. Čo sa však stáva? Keď začíname videť svoju chybu, že sme vinní, namiesto toho, aby sme si uznali svoj omyl, zaútočíme a začneme vážiť bratove previnenie na lekárnickej váhe, že on je viac vinný a on mňa skôr urazil, a on je mladší...
      V čom spočíva odpustenie?
      Odpustenie je niečo viac ako zrieknutie sa nenávisti. Odpustenie je to, že nevyvolám žiadnu negatívnu odvetu. Odpustiť znamená zriecť sa odvety a hoci len v myšlienke nepriať druhému niečo zlé. Odpustiť to neznamená odvrátiť sa od toho, kto mi urobil zle, neopustiť ho, ale zostať pri ňom a byť mu nápomocný, keď bude potrebovať pomoc. Odpustiť to nie je to isté, ako zabudnúť, pretože zabudnúť na krivdu nepatrí nám. Od nás sa žiada, aby sme sa ku krivde nevracali a ňou sa viac nezaoberali. Odpustiť znamená priať dobre tomu, kto nám ublížil, uškodil a modliť sa za neho. Odpustiť neznamená vymáhať odškodnenie na previnilom a, prípadne, na jeho rodine a podobne.
      Je takéto odpustenie vôbec možné?
      Odpoveď nám dáva život, priame fakty, ako sú napríklad slová svätého Štefana diakona, ktorý nielenže odpustil svojim vrahom, ale sa za nich aj modlil, aby im neboli pripočítané ich viny. Máme mnoho príkladov zo života svätých. Mária Goretti, ktorú Alexander dobodal, odpúšťa svojmu vrahovi so slovami: – Budem prosiť Boha, aby sme boli spolu v nebi. –
      Uvedomujeme si, že takéto hrdinstvo – vedieť odpustiť – nepatrí len do našej moci, ani do moci najlepšieho človeka. Je potrebné, aby sme sa modlili za seba i za tých, čo nám zle robia a prosili Boha o milosť vytrvať v dobrom a splniť slová z modlitby Otčenáš.
      Je varovaním, že na tento fakt sa zabúda. Skúste si premietnuť filmy, ktoré ste ako posledné videli. Vieme, že film je – ako hovoria o televízii a filme odborníci na masmédiá – náboženstvom našej doby. Pred obrazovkou zaspáva vysoké percento nielen dospelých, ale i detí. V akom rozpoložení myšlienok začína ich odpočinok? Vo filmoch vidíme, že na násilie sa odpovedá násilím. Ako často chýba myšlienka dobra, spravodlivosti, čestnosti, pravdy a charakteru v náboženstve našej doby! Degraduje sa slovo láska nielen medzi mužom a ženou, ale i na deťoch. Vedome a plánovite sa dostáva do života tých, čo nevedia zhodnotiť to, čo sa im podáva a všetko prijímajú ako pravdu. Vyznieva to priam komicky, ale v skutočnosti je to tragédia, keď pre seriály typu Jednoducho Mária, Manuela, Mária a podobné, staršie ženy žiadajú preloženie večerných omší, aby im neunikla ani jedna časť! A stáva sa, ak sa im nevyhovie, že dajú prednosť seriálu pred svätou omšou. A nehovoríme o filmoch ešte lacnejších. Zvykli sme si na násilie, hnev, tvrdosť, zlomyseľnosť, intrigy, urážky a vytráca sa to, čo má skutočné hodnoty.
      Nesmieme zabudnúť, že Boh nám odpúšťa vtedy, keď uznáme, že sme konali zlo, keď sa zriekame tohto zla, keď si pevne pred seba berieme chrániť sa hriechu. Z vlastného života poznáme a vieme, aký dlhý čas je potrebný na to a koľko to stojí síl, aby sme opustili hriech, vedeli odpustiť, zabudnúť, zvíťaziť nad hriechom svojím a iných. A na toto nesmieme zabudnúť.
      Nie raz máme odpustiť alebo sedem ráz, hovorí nám Ježiš. Vždy máme odpustiť svojmu bratovi, keď sa previní proti nám, keď nás prosí o odpustenie. Je správne, že nezabúdame prosiť pri odprosovaní za svoje hriechy Boha i svojich blížnych. Nestačí si len povedať, že sa vyspovedám. Skôr ako sa vyznám, je mojou povinnosťou kresťana dať veci do poriadku. Keď som siahol na dobré meno a česť svojho brata, musím veci odvolať, ospravedlniť sa a prípadne aj iným spôsobom dať vynáhradu. Keď sme sa hnevali, je potrebné nielen si skutočne odpustiť, ale aj pred okolím dať najavo svoje odpustenie. Keď som niečo ukradol, skôr ako poprosím o odpustenie, musím vrátiť. Keď som žil pohoršlivým životom, musím zdroj pohoršenia odstrániť; či je to človek, s ktorým som udržiaval hriešny kontakt, či je to vec, ktorá ma zvádzala na hriech, či to je postavenie, ktoré mi bráni oslavovať a milovať Boha na prvom mieste.
      Rovnako aj v osobnom a súkromnom živote je potrebné – skôr ako poprosím o odpustenie Boha – že dám Bohu to, čo mu patrí. Starosť o svoje zdravie, primeraný odpočinok, primeraný rast vo viere, dať jednoducho Boha na prvé miesto vo svojom živote.
      To všetko preto, aby mi Boh odpustil množstvo zla, veľký dlh proti láske. Musím sám prosiť a vedieť aj iným odpustiť.
      Je správne, že svoju spravodlivosť voči blížnemu chceme a riešime vo svetle učenia Ježiša Krista.
      Správne, že prosíme o milosť zvíťaziť nad svojou nezmieriteľnosťou. Keď žijeme sami z Božieho odpúšťania, ktoré potrebujeme v takej miere, že sa to vôbec nedá porovnať s tým, čo si vzájomne dlhujeme, predsa nás každé zradenie vlastnej cti privedie do takého hnevu, ktorý sa nedá udobriť a o odpustení nechceme ani počuť, ale voláme po spravodlivosti ako po absolútne nevyhnutných veciach.
      Uvedomujeme si, že z našej strany je nerozumné, ak chceme od Boha, aby on od nás musel znášať, že ho nehľadáme, ale my nemôžeme zniesť toho, kto si nás, podľa našej mienky, dostatočne nectí.
      Správne je, že sa chceme vyvarovať smelého rozprávania o chybách a hriechoch našich blížnych. Uvedomujeme si, že ak to, čo od nás Ježiš právom žiada, nesplníme, sme strojcami svojej záhuby.
      Ježiš, náš Sudca, je spravodlivý Boh a hoci chce byť k nám milosrdný, my na to zabúdame. Nechceme zabudnúť na milosrdenstvo Boha, a preto chceme byť milosrdní ku svojim bratom a sestrám.
      Vyprosujme si milosť, aby sme nepremárnili to, čo nám Ježiš prisľúbil. Preto modlitbu a najmä slová prosby: „Odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom“ (Mt 6,12), si uvedomujeme pri slovách: Ty si nám odpustil naše viny, preto aj my odpúšťame tým, ktorí sa stali našimi dlžníkmi.
      Pane, už nie hnev, ktorý obťažuje môjho blížneho, spôsobuje mi škodu a uráža Boha, ale pokoj srdca si prosím, Pane. Amen.

      Inšpirácie – Mt 18, 23-35
29.06.2004 | Čítanosť(1246)
Téma: Hnev / Nm 20, 10
12.06.2003 | Čítanosť(3307)
Mt 18, 1-11
12.06.2003 | Čítanosť(2850)
Mt 18, 23-35
12.06.2003 | Čítanosť(2639)
Mt 18, 12-22


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet