16.december 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kresťanstvo nie je niečo ukončené: podstatne je niečím, čo vzrastá a vyvíja sa. Rastie a rozvíja sa, lebo Kristus, Kristus tajomný a úplný, on sám vzrastá a sa rozvíja. Kresťanstvo je rozvojom Kristovho ľudu v čase. Vždy, vo všetkých časoch a na všetkých miestach Boh, ktorý sa stal človekom, hlava tajomného tela, privteľuje si nových členov. Vždy vzrastá, dopĺňa sa, kým nedosiahne svoju plnosť.

~K. Adam ~

08.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1156 reakcie0
(Share 316 0)


Téma: Zaangažovanosť kresťana / Mt 13, 1–23

Homília

      V každej farnosti môžeme stretnúť niekoľko skupín veriacich, ktorí sa od seba na prvý pohľad nelíšia, a predsa veľmi rýchlo si ich dokáže nový človek, i nový kňaz, ohodnotiť a zadeliť. Dá sa to podľa ich zaangažovanosti. Môžeme hovoriť o skupine, ktorá svoje kresťanstvo vyrieši tým, že dá svoju korunu do zvončeka. Kresťanstvo je pre nich skôr nepohodlná povinnosť, ktorú človek bez aktívnej účasti chce mať čím skôr za sebou. Iná skupina kresťanov je iná v kostole a iná mimo kostola. Pre nich je napríklad niečo pomôcť asi toľko, že pomôžu, aby mali na určitý čas pokoj od prosenia o pomoc od farára. Ďalší kresťania svoje kresťanstvo odkladajú na neskorší čas. Kresťanstvo a svoju vieru stále vážia, merajú, prirovnávajú a sú spokojní, keď sa hodnotia v priemere, že sú len a ešte o čosi lepší ako tí druhí. A tí ďalší sú za nami, že i napriek rečiam z okolia a posudzovaniu svoje kresťanstvo prežívajú slovom i skutkom. Títo nedajú veľa na reči okolia. Správajú sa podľa slov z Listu Barnabáša (15,9), ktorý napísal v roku 135: „V nedeľu máte byť vždy veselí. Kto v nedeľu smúti, dopúšťa sa hriechu“.
      Sme rôznej povahy, postavy a tiež rôzneho prístupu k hodnotám, a to aj k zachovávaniu Božieho slova. Čo je dôležité pri počúvaní Božieho slova?
      A na túto tému rozpráva Pán Ježiš v podobenstve o rozsievačovi, ktorý sial zrná, ktoré priniesli rôznu úrodu. Podobenstvo ukončil slovami: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 13,9).
      Čo chcel Pán Ježiš tým povedať?
      Tieto slová majú hlboký význam. Okolo Ježiša bol zhromaždený veľký zástup. Zástup počuje slová, aj mu rozumie, ale chýba mu akési vnútorné ucho. Podobenstvo bez vnútorného počúvania im nič nepovie. Stáva sa, že mnohí v zástupe pri Ježišových slovách sa na neho hnevajú a vysmievajú sa mu. Slová: „Kto má uši, nech počúva“ (Mt 13,9) poukazujú na podstatný rozdiel medzi poslucháčmi so sluchom a bez sluchu. Pán Ježiš cituje proroka Izaiáša: „Čujteže, čujte, no nerozumejte, viďteže, viďte, no nepoznávajte! Sprav bezcitným srdce tohto ľudu, jeho uši zaťaž a...“ (Iz 6,9–10). V počínaní Pána Ježiša vidieť, že chcel skôr, ako by začal rozprávať o nebeskom kráľovstve, pripraviť ľudí na vnútorné počúvanie.
      Podobenstvom o rozsievačovi chce Ježiš poukázať na potrebu totálneho zaangažovania sa kresťana pre získanie nebeského kráľovstva. Preto apoštolom na ich prosbu podáva výklad podobenstva.
      Sú mienky teológov, že pod rozsievačom Ježiš myslel seba. Iste Ježiš vedel, že jeho slovo–učenie mnohí neprijmú. Odišiel napríklad od neho bohatý mládenec. Farizeji a zákonníci sa pohoršovali na jeho učení. Môžeme zastávať názor, že pod rozsievačom Ježiš myslel zrejme aj učeníkov a nie iba Dvanástich, ale i každého, kto nasleduje Pána. Povinnosť zvestovať Božie kráľovstvo je dnes nielen na kňazovi, ale na každom z nás, čo sme uverili v Krista. Každý veriaci kresťan je rozsievačom, je zvestovateľom Evanjelia, no nie iba slovom, ale predovšetkým skutkom. Pán Ježiš na prvé miesto kladie skutok a až potom slovo.
      Podobenstvo hovorí, že rozsievač má neúspech. Väčšina zŕn vyjde nazmar. Rozsievač za čias Ježiša musel počítať s takouto stratou. To nebola nešikovnosť rozsievača, ako by sme sa mohli nazdávať. Prax siatia spočívala v tom, že rozsieval pred orbou. Kráčal po neoranom strnisku a úmyselne seje aj na chodník, ktorý cez strnisko vyšliapali ľudia, pretože aj chodník sa zorie. Úmyselne hádže semeno aj do tŕnia, pretože aj tŕnie bude zorané. A nečudo, že zrnká obilia padajú aj na skalnatú pôdu, pretože skalnatú pôdu bude vidieť pod tenkou vrstvou ornice až vtedy, keď na ňu radlica pluhu narazí a zaškrípe. Tým je vyvrátená námietka o nešikovnosti rozsievača, pretože spôsob práce orientálca je iný ako u Európana. Ježiš v podobenstve ešte hovorí, že dokonca ani na dobrej pôde nebude žatva rovnaká. Ornica svojím zložením a kvalitou nie je vždy rovnaká. Preto podobenstvo hovorí o rôznosti úrody.
      Pán Ježiš chce tým poukázať, aby sa rozsievač nedal ovplyvniť, roztrpčiť a zastrašiť nijakým neúspechom. Nemá myslieť na množstvo prekážok a protivenstiev. Rozsievač má rátať so žatvou. Ako triezvy realista vie o nebezpečenstvách a sklamaniach, ktoré nepodceňuje a ani ich nepreceňuje. V podobenstve sú znázornené vtákmi, tŕním, skalnatou pôdou. Rozsievač má byť realistom. Úspech ho nezvedie k pýche a povyšovaniu. Neúspech mu neuberá na odvahe a vytrvalosti, vernosti, usilovnosti a vážnosti. Nedá sa odradiť. Veriaci nemá byť len rozsievačom, ale aj semenom.
      Štyri rôzne druhy poľa predstavujú aj rôzne postoje k Božiemu slovu. Podobenstvo nehovorí o tých, čo Božie slovo ešte nikdy nepočuli, ale o tých, čo počuli a o ich vzťahu k zrealizovaniu Božieho slova. Poslucháč Božieho slova nebol na začiatku udúpanou cestou, tŕním, skalou. Tým sa časom stáva. Pole z evanjelia neznamená rozdielny stav srdca, ale rozdielny postoj k Božiemu slovu.
      Udúpanou cestou, na ktorú padá semeno Božieho slova sú tí, čo znova a znova počúvajú Božie slovo, ale nepočúvajú. Ako to možno zistiť? Položme si otázku: Ako sa správam k bratovi, sestre? „Ak niekto povie: „Milujem Boha,“ a nenávidí svojho brata, je luhár“ (1 Jn 4,20). Keď sa uzatváram voči bratovi, pestujem odmeranosť, staviam na pýche, hneve, zatrpknutosti, bezohľadnosti... Veď iné je nám určené poslanie. Máme si byť sprievodcami na ceste.
      Obraz skalnatej pôdy je memento nadšenia. Rýchle prijme Božie slovo i s radosťou, ale prídu pokušenia všedného dňa. Nadšenia sa musí veriaci kresťan chrániť. Nadchnúť sa môžem za šport, zberateľskú vec, ale nie za Boha. Božie slovo je triezve. Nadšenie robí šťastným na chvíľu, ale Božie slovo robí človeka šťastným natrvalo. Pre nadšenca príde malá a nepredvídaná ťažkosť, prekážka, a jeho nadšenie sa rúca. Spomeňme si na podobenstvo o mužovi, čo staval na piesku (nadšenec). Božie slovo nás vedie stať sa odolným. Každodenné povinnosti, ťažkosti ukazujú na našu vernosť k Bohu.
      Tŕnie a burina sú naše charakterové vlastnosti. Možno hovoriť aj o povahových predpokladoch, sklonoch k hnevu, precitlivosti, žiarlivosti či zúfalstvu. Tu patria tí, čo ráno krásne začali, ale čím viac sa blíži večer, mizne všetko, čo si ráno predsavzali. Denný kolobeh, tlak ešte viac udúša v nich Božie slovo a nedá sa hovoriť, žeby trhali tŕnie a pleli burinu. Je potrebné systematicky pracovať na svojom zdokonaľovaní, povahe, odstraňovaní chýb. Vtedy sme podobní záhradníkovi.
      Kto by nezatúžil, aby sa na neho nevzťahovali slová o bohatej úrode?
      Ak to chceme dosiahnuť, je potrebné splniť predpoklady. Vedieť správne počúvať, pozorne počúvať, uposlúchnuť. Dať sa formovať každý deň Božím slovom. A taktiež sa sám stať Božím slovom.
Nepochybujeme, že je veľmi dôležité podobenstvo Pána Ježiša zástupom pri mori, ale i nám pre dnešnú dobu adresované, ktoré máme poznať, porozumieť mu a zrealizovať ho v živote. Z evanjelia spoznávame, že len tá štvrtá skupina dosiahla svoj cieľ. Je to výzva pre nás, memento pre nás, prianie samého Pána Ježiša každému z nás.
      Albino Luciani v knihe Otče náš kladie do hĺbky nášho srdca obraz. Kto to prijme, mnohému sa naučí. Sú ľudia, ktorí si urobili zo svojho života čakáreň. Vlaky prichádzajú a odchádzajú, a oni si hovoria: Do tohto ešte nie, nastúpim až do nasledujúceho. To znamená: Potom sa vyspovedám, na konci môjho života. Takýto postoj je však riskantný, lebo tu nejde o nejakú formu turistickej cesty, ale o cestu k večnej spáse.
      Predstavte si, žeby do našej krajiny vnikli barbari. Blížia sa a všetko ničia a vraždia. Všetci utekajú a skáču do lietadiel, áut a vlakov. – Poď, – kričím na známeho, – tu je ešte miesto vo vlaku, naskoč rýchlo! – Ale on nato: – Je to skutočne isté, že ma tí ľudia zabijú, keď tu ostanem? – Odpovedám: – Celkom isté to nie je. Mohli by ťa aj ušetriť. A mohlo by sa stať, že ešte pôjde nejaký vlak skôr, ako tu budú barbari. Ale to sú len neurčité možnosti – jedna k tisícim. Tu ide o tvoj život! Naskoč! Čakať je v tomto prípade neodpustiteľná hlúposť!
      Uvedomujeme si, že dnešné podobenstvo o rozsievačovi zrna a poli je aktuálne aj pre nás. Každého z nás. Odkladať jeho poučenie, neprijímať – sa rovná neodpustiteľnej hlúposti. A práve preto prijímame zodpovednosť za ohlasovanie Božieho slova, ale i jeho prijímanie nami samými. Prosíme o milosť, aby sme zodpovedne pracovali na svojom posvätení a získali čo najväčší stupeň výnosu. Vieme, že kto veľa dostal, bude sa od neho aj veľa žiadať. Chceme obchodovať s talentami nám zverenými; ak sme dostali tri, získali ďalšie tri a keď päť, tak ďalších päť. Volíme si byť radšej mýtnikom ako farizejom, byť vracajúcim sa márnotratným synom ako hnevajúcim sa bratom. Radšej Tomášom, ktorý volá: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28) ako pyšným farizejom.
      Zaangažovať sa vo vlastnom živote máme a musíme. Ale je správne, keď primerane vieme priložiť ruku k dielu aj vo farnosti alebo v rodine. Nepozerajme na páľavu dňa, na to, čo sme už vykonali, ale na odmenu, ktorá nás čaká od Ježiša – autora podobenstva o rozsievačovi. Nech je to prianie každého z nás pre seba i všetkých, čo Ježiš hovorí svojim verným: „Vojdi do radosti svojho pána“ (Mt 25,21). Amen.

      Inšpirácie – Mt 13, 1-23
14.06.2010 | Čítanosť(2732)
Téma: Mt 13, 36
12.06.2003 | Čítanosť(3259)
Mt 13, 44-52
12.06.2003 | Čítanosť(3157)
Mt 13, 1-23
12.06.2003 | Čítanosť(2972)
Mt 13, 24-30


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet