19.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Kto si neváži život, nezaslúži si ho.

~Leonardo da Vinci~

07.10.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť977 reakcie0
(Share 244 0)


Téma: Na prvé miesto v živote dajme Boha / Mt 10, 37– 42

Homília

      Zaiste aj vás oslovil pravý a čistý život kresťana. Dnes žiť s Kristom je aspoň tak ťažké ako v minulosti, ak nie ťažšie, a predsa neprestali platiť slová Pána Ježiša o jeho nasledovaní. Mnohým svätcom, ktorí žili v ťažších podmienkach, ako žijeme my, pomáhala na ceste k Bohu myšlienka: Čo by Ježiš robil na mojom mieste; dnes, teraz, v tejto konkrétnej chvíli, situácii, v živote s týmito ľuďmi? A nejeden brat či sestra to robia i dnes. Aj nám Pán Ježiš dáva podobné povzbudivé myšlienky. Chce od nás, aby sme Bohu dali prvé miesto vo svojom živote, srdci, vo svojich myšlienkach, slovách i skutkoch. Sami máme osobné skúsenosti, že často na to zabúdame, zľahčujeme si túto povinnosť a práve preto si pripomeňme slová:
       „Kto miluje otca alebo matku viac ako mňa, nie je ma hoden. A kto miluje syna alebo dcéru viac ako mňa, nie je ma hoden“ (Mt 10,37).
      Evanjelium rozpráva o dvoch vážnych veciach. Ježiš kladie dôraz, aby sme ho nasledovali až po kríž a druhý dôraz kladie na to, aby sme ho prijali vo svojich bratoch a sestrách. Dve vážne veci a majú spoločný koreň. Ježiš žiada obe veci od nás a on sám má byť vrcholom našej lásky.
      Tieto slová povie Pán Ježiš apoštolom skôr, ako ich poverí apoštolskou misiou. Vo svojej láske vie, že jeho vyznávačov očakáva mnoho nebezpečenstiev. Pripravuje ich, aby nemali strach.
      Ježiš vie, že často práve tí najbližší sa stanú najväčšími nepriateľmi pri plnení povinností, ktoré on sám určil. A práve v takej citlivej veci ako láska k najbližším, putá s tými, ktorí nám dali život, ktorým sme dali život, Ježiš učí, že nesmieme zaváhať. Rozhodovanie, kde na prvom mieste má byť Boh a potom všetko ostatné a ostatní, je veľkým krížom. Tieto Ježišove slová nie sú proti štvrtému príkazu: Cti otca svojho i matku svoju. Ježiš nie je proti tomu, aby sme si ctili rodičov, deti, brata či sestru... Práve naopak. Nesmieme zabúdať aj na prvý príkaz: Ja som Pán, Boh tvoj... Ježiš chce, aby nikto z ľudí, ani tí najbližší, pokrvní, neboli nikomu z nás prekážkou spásy. Veď ten, kto miluje Boha nadovšetko, nemôže nemilovať svojich blížnych. Blížni môžu vo svojej láske byť prekážkou milovať Boha. Kto však nadovšetko miluje Boha, Boh ešte viac požehná jeho lásku k blížnym. Ak takto chápeme a prijímame Ježišove slová, spoznávame, že sú pre nás obohatením a sú pravdivé. Sám Ježiš je nám vzorom. Opustil Otca, zobral na seba prirodzenosť človeka, ale nikdy neprestal byť Bohom. Prišiel nás spasiť a vykúpiť, miloval nás, ale jeho láska je nadovšetko k Otcovi: „Buď vôľa tvoja“ (Mt 6,10). Nielen to vyslovuje, ale nás aj učí v modlitbe a praje si, aby sme uskutočňovali v živote jeho slová. Sám nám pripomína: „Nie každý, kto mi hovorí: „Pane, pane,“ vojde do nebeského kráľovstva, ale iba ten, kto plní vôľu môjho Otca, ktorý je na nebesiach“ (Mt 7,21). Pri realizovaní týchto slov často pocítime ťarchu kríža. Pravá láska sa nezaobíde bez kríža. A preto sú namieste Ježišove slová o kríži: „Kto neberie svoj kríž a nenasleduje ma, nie je ma hoden“ (Mt 10,38).
      V tomto súvise vidíme aj jadro kresťanstva a to je, že pre Ježiša sme ochotní zobrať akýkoľvek kríž vo svojom živote. Chápeme Ježišove slová, že naša láska k Bohu má byť na prvom mieste. Boha milovať pred ľuďmi a pred čímkoľvek. Tak sa na nás zrealizujú slová: „...kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“ (Mt 10,39).
      Život kresťana si nevieme predstaviť bez zrealizovania slov Pána Ježiša. Aký by som bol kresťan, keby som prijímal iba slová učenia Pána Ježiša, ktoré vyhovujú mne, ktoré sa mi páčia a robil by som si to, čo by som len ja chcel. Ako apoštoli boli základom pravého nasledovania Krista, keď plnili bez osobných podmienok slová Pána Ježiša, tak dnes sme to my, ktorí nie z donútenia, ale vedome a dobrovoľne plníme vôľu Krista. Kto v živote zažil smäd, vie si oceniť aj jeden pohár vody. Uvedomujeme si, ako píše Carretto v knihe Púšť uprostred mesta alebo v knihe Listy z púšte, že až vtedy, keď nájdem Boha vo svojom živote a dám ho na prvé a najčestnejšie miesto vo svojom živote, spoznám hodnotu odmeny, ktorú prisľúbil Ježiš: „Neprídu o svoju odmenu“ (Mt 10,42). Žena zo Sunam sa o tom tiež presvedčila (por. 2 Kr 4,8–16). Pohostila proroka Elizea a ten jej ako prorok – Boží muž mohol povedať: „Na rok v tomto čase budeš nosiť v živote syna“ (2 Kr 4,16). Za odmenu, že viac milovala Boha ako seba, dostáva odmenu od Boha Syna, hoci jej muž je už starý.
      Ježišove slová platia dnes tak ako vo chvíli, keď ich povedal apoštolom. Dnes nám veľké nebezpečenstvo hrozí z ľudskej pýchy. Veda, umenie, objavy a pohodlie otupujú našu vieru, ak nedáme pozor na svoj vzťah k slovám Pána Ježiša. Kto odsunie Boha z prvého miesta, rýchlo môže spoznať, že akékoľvek šťastie nemôže natrvalo naplniť jeho život.
      Viktor vyrástol v katolíckej rodine. Krátko pred maturitou povedal matke, že chce ísť do seminára. Vtedy začali matke padať slzy. Nie od radosti, ale od žiaľu. Začala syna presviedčať a neskôr aj otec, že má na viac ako na to, aby sa stal kňazom. Nezabudli zdôrazniť: – Môžeš byť dobrým kresťanom, otcom... – Poslúchol rodičov. Dnes je dobrým lekárom. Keď matka zomierala, prosila ho, aby jej odpustil, že mu zabránila stať sa kňazom. Veľmi pre to trpela. Viackrát hľadala útechu u kňazov. A dnes trpí Viktor. Je dobrý kresťan, je dobrý otec, ale cíti, že Božia vôľa bola iná. Dnešné slová z evanjelia: „Kto viac miluje otca alebo matku... “ (Mt 10,37), ako sám hovorí: – Prijímam ako vážne memento. Snažím sa preto ako lekár, kresťan a otec verne plniť svoje poslanie. –
      A nejeden z nás sme v živote spoznali, že keď sme dali prednosť komukoľvek a čomukoľvek pred Bohom, že sme sa stretli s ťažším krížom, ktorý sme museli niesť, ako ten, keby sme prijali a zrealizovali vôľu Božiu. Je dnes aj na nás, aby sme často pri rozhodovaniach vzývali a prosili Ducha Svätého o silu a svetlo – poznať a vyvoliť si to, čo skutočne od nás očakáva Boh.
      Nasledovať Krista v láske, keď jeho vôľu kladieme na prvé miesto v živote, je správne a pre nás nanajvýš užitočné.
      Môžeme si predstaviť udalosť.
      Došlo k dopravnej nehode. Následky boli ťažké. Materiálna škoda veľká. Najťažšie na tom bola smrť spolujazdca.
      Prečo došlo k nehode? Šofér nedal prednosť idúcemu vozidlu po hlavnej ceste.
      Raz príde stretnutie s naším Bohom–Sudcom. Vtedy sa rozhodne o celej večnosti. To nebude konštatovanie, ale večný výrok. Práve preto dnes je načase, aby sme si uvedomili význam slov Pána Ježiša o daní prednosti Bohu pred ľuďmi, vedami, udalosťami, pred čímkoľvek na svete. Dnes je ešte čas a preto je správne, že ho chceme využiť. Ježišove slová pre našu spásu sú ako dopravná značka pre vodiča. Ak ich prijmeme a zrealizujeme, dostaneme sa do Božieho kráľovstva ako šofér, čo príde do cieľa svojej cesty.
      V tieto dni si spomíname na apoštola Tomáša. Je správne, že poučený jeho osobnou skúsenosťou vieme povedať: „Pán môj a Boh môj“ (Jn 20,28). Povzbudení slovami: „Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili“ (Jn 20,29) chceme zrealizovať aj dnešné Ježišove slová. Amen.

      Inšpirácie – Mt 10, 24-42
12.06.2003 | Čítanosť(4067)
Mt 10, 16-23
12.06.2003 | Čítanosť(3536)
Mt 10, 24-42
12.06.2003 | Čítanosť(2878)
Mt 10, 1-15


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet