16.august 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Klamár býva potrestaný nielen tým, že mu nikto neverí, ale aj tým, že on sám už nie je schopný komukoľvek uveriť.

~George B. Shaw ~

24.09.2003 - Peter Calko
čítanosť1488 reakcie0
(Share 706 1)


Téma: Človek / Obraz o sebe a inom

Kartotéka

      Predstavme si riaditeľa závodu, ktorý chce zo svojho syna vychovať niekoho, ako je on sám. Sám musel veľa zápasiť, znášať, namáhať sa, než svojou inteligenciou a svojím dôvtipom priviedol závod, svoje dielo, tam, kde dnes je. Chce, aby sa mu syn, ktorého má rád, vo všetkom podobal, aby sa stal tvorcom, aby pocítil božskú radosť tvoriť a aby si nejako zaslúžil postavenie, ktoré mu pripadne. Ako to urobiť? Odovzdá závod, tak ako je, svojmu synovi keď bude dospelý? Iste nie. Tým by zo svojho syna neurobil tvorcu, ako je sám, človeka na svoj obraz, ale iba pasívneho a nehodného dediča, niekoho, kto dostáva, ale nevie, čo je to tvoriť a dávať – čiže to, čomu sa hovorí „ockov synáčik“. Otec ho má príliš rád, než aby niečo podobné urobil. Keby mu bez všetkého dal všetko ovocie svojej práce a svojho dôvtipu a nič od neho nevyžadoval, pripravil by ho o tu najlepšiu stránku života, o radosť tvoriť a byť slobodný. Otec chce mať syna, ktorý sa mu podobá, človeka, s ktorým by mohol jednať ako rovný s rovným, ako priateľ, ktorý si to zaslúži. Práve láska otca k synovi teda vyžaduje, aby syn svojim dôvtipom a svojou prácou vlastne znovu vytvoril celé dielo svojho otca, ktoré je tu pre neho, aby sa v istom zmysle stal jeho sprievodcom, a tak aby si zaslúžil to, čo mu pripadne. 1
      Ak môžeme tak povedať, stal Boh pred podobným metafyzickým problémom. Boh nechcel stvoriť živú bábiku, svoju vec, ani šťastného a poslušného živočícha, ale bytosti na „náš obraz a podľa našej podoby“ (Gn 1, 26). Chcel stvoriť boha, ako hovorí Písmo: „povedal som: „Ste bohmi...“ (Ž 82, 6). Túto vetu potom preberá Ježiš vo svojej odpovedi židom: „...nie je napísané vo vašom zákone: „Ja som povedal: Ste bohmi“?“ (Jn 10, 34). Boh nemôže potrebovať povoľných otrokov. Boh chcel stvoriť bytosti schopné podieľať sa na jeho živote v Trojici, na radosti troch tvoriacich osôb tejto svätej Jednoty. 2
      Na vrchole dlhého stvoriteľského úsilia hmota a života, na konci času, tam, kde sa otvára kvet biologickej evolúcie – ako by povedala moderná veda – dal Boh vzniknúť bytosti, ktorá je svojou biologickou štruktúrou živočích, ktorá však v sebe nesie určitú výzvu. „No tento poklad máme v hlinených nádobách.“ (2 Kor 4, 7). Dal vzniknúť bytosti, ktorá má v sebe túžbu po nadprirodzenom údele, desiderium naturale, túžbu pozdvihnúť sa až k podielu na živote svojho Tvorcu, ktorý ju robí tým, čím je. Imanencia, prebývanie ducha v človeku je závdavkom a prísľubom tejto premeny, ktorá človeka učiní „spoludedičom Slova Božieho“, ako hovorí Nový zákon. Na tejto premene však musí človek spolupôsobiť. Tu nastupuje to, čo sa odvažujeme nazvať božou stratégiou: tento posledný tvor, o ktorom Boh povedal: „Urobme človeka na náš obraz a podľa našej podoby!“, tento prichádzajúci medzi obyvateľstvo zeme, nieje dokončený, hotový, dosiaľ nedosiahlo plnosti, ktorá mu je určená. Namietať, že človek sa nemôže tvoriť sám, pretože nutne musel byť stvorený Bohom, vyjadruje nepochopenie toho, čo nám Boh dal, a opiera sa o poňatie jednorázového stvorenia. Boh chcel stvoriť boha, tvorcu. Symbióza tvorivého jednania božieho s tvorivým jednaním stvoreného človeka je možná. „...sme Boží spolupracovníci...“ (1 Kor 3, 9) Tvoriace jednanie božie chcelo uskutočniť tento paradox: vzbudiť k životu iné tvoriace jednanie, k svojmu obrazu a k svojej podobe. 3 Výrazy obraz a podoba chcú podčiarknuť to, čo robí človeka človekom: spoločenstvo s Bohom. 4
      Zvieratá žijú s istotou, eleganciou a mlčanlivou múdrosťou, ktorá je vlastná životu a inštinktu. S človekom, s ľudským rodom, s vedomím začína riziko. Človek poznáva, čo je pre neho dobré a čo zlé. Opis Genezisu hovorí, že za týmto poznaním toho, čo je dobré a čo je zle, u človeka bezprostredne nasledovala strata istoty a pocit strachu, strachu pred Bohom. Človek sa skrýva, pretože má pocit nahoty. Človek bol nahý už predtým, ale „nehanbil sa“. Teraz sa mu „otvorili oči a poznal, že bol nahý“. Poznáva svoju ontologickú nahotu, svoju podstatnú nedostatočnosť. Zakrýva sa, skrýva sa sám pred sebou tým, že sa oblieka, skrýva sa pred svojím stvoriteľom. S týmto strachom sa stretneme v biblii všade. Uvidieť Boha sa teraz pociťuje ako smrteľné nebezpečenstvo. Človek nemôže uvidieť Boha a nezomrieť (Ex 33, 20; 20, 19; Nm 17, 28; Sdc 13, 22). S týmto pocitom strachu sa znovu stretneme u Petra, keď poznáva Ježiša: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5, 8). Boh kladie ohromujúcu otázku: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! (Gn 3, 11). Už predtým bol človek nahý, nepociťoval však svoju nahotu ako ujmu, nepoznal tento nedostatok. Človek má stvárať seba samého, ma súhlasiť a spolu s Bohom pracovať na premene, aby ho učinila schopným podieľať sa na živote Stvoriteľa. 5
      Aby si človek uvedomil svoj stav, svoje stvorenie a povolanie k životu so svojím Stvoriteľom musí sa poznávať. Mustafa, hlavný rečník v knihe Prorok odpovedá jednému pýtajúcemu sa mužovi na sebapoznávanie takto: „Vaše srdcia poznávajú v tichu tajomstvá dní a nocí. Ale vaše uši túžia počuť ozvenu pozvania vášho srdca. Chcete poznať v slovách to, čo váš duch dávno spoznal v myšlienkach. Chcete sa prstami dotýkať obnaženého tela svojich snov. A je správne, že po tom túžite. Skrytý prameň vašej duše musí vytrysknúť a žblnkotajúc sa vylievať do mora. Pred vašimi očami sa začnú odkrývať poklady vašich nekonečných hĺbok. Ale neberte váhy, aby ste vážili svoj neznámi poklad; a nechcite odmerať hĺbku svojho poznania tyčou ani olovnicou, lebo vy sami ste oceán bez brehov a bez dna. Nepovedzte: „Našiel som pravdu“, ale radšej povedzte: „Našiel som malý kúsok pravdy.“ Nepovedzte: „Našiel som cestu duše“, povedzte radšej: „Našiel som dušu idúcu po mojej ceste.“ Lebo duša kráča po všetkých cestách. Lebo duša nepozná priamu cestu, ani nerastie rovno ako papyrus. Duša sa otvára ako kvet lotosu s nespočetnými lupeňmi.“ 6
      Všeobecná veda o človeku chápe človeka v jeho celku (celistvosti). Toto celostné chápanie človeka zahŕňa nielen jednotu duchovných, duševných a telesných vzťahov, ale aj jeho vzťahy k prostrediu, medziľudské vzťahy i vzťahy vyplývajúce z jeho života od počatia. Duch človeka, jeho duševné i telesné prejavy sú len rôzne tváre jednej jedinečnej skutočnosti – života človeka. 7
      Carlo Carretto keď popisuje lásku manželov hovorí: „Človek sa zúčastňuje na Božej stvoriteľskej láske. Dotýka sa nekonečna. Keď žijeme v láske, veľmi intenzívne pociťujeme spojenie s Bohom a poznávame, že on jediný na zemi je veľký a stály.“ 8 „Láska usmerňuje vzájomný vzťah manželov. Keď ich spája, ľahko sa im spolu nažíva, rozumejú si a znášajú sa. Láska v podstate pomáha obom manželom prekonávať vlastný egoizmus a odvracať pozornosť od seba. Tak sa človek otvára aj samotnému svetu a Bohu. Poznal som mladých ľudí, ktorí boli priam neznesiteľne usmernení na seba, ba až bezohľadný voči iným. Len čo sa zaľúbili, pochopili, že existujú aj iní ľudia, boli ochotní im pomáhať. Prichodili mi ako schnúce konáriky, ktoré zjari odrazu vypučia.“ 9
      Láska je dar samého seba tomu druhému bez akejkoľvek vypočítavosti. Láska je zameranie rozumu a vôle na pomoc a starostlivosť o toho druhého, je službou a často i obeťou pre jeho dobro. Je zodpovednosťou za neho. K takej láske sa môže vzchopiť každý, aj keď je to mnohokrát veľká námaha. 10
       Protikladnou silou lásky, ktorá človeka strháva do uzavretosti a ničí jeho zdravie je egoizmus. Egoizmus (sebectvo) je hrubo deformovanou sebaláskou. Správna sebaláska spočíva v prijatí seba samého. To je veľká úloha, priam povinnosť každého človeka. Aby totiž človek mohol milovať správne toho druhého i z jeho chybami, musí sa najskôr pravdivo pozrieť na seba a prijať svoje hranice a obmedzenia, nedostatky i schopnosti, obavy i nádeje. 11
      Vo vzťahu muža a ženy správna láska hovorí: „Milujem ťa celého i s tými chybami, ktoré poznám, i z tými možnými chybami, ktoré sa doteraz v našich vzťahoch neprejavili. Budem ťa milovať neustále, nech sa s tebou stane čokoľvek.“ Takáto láska je schopná dávať sa pre každého aj pre toho celkom bezvýznamného človeka. 12

Muž a žena – dva svety

      Jednou zo základných podmienok manželstva je, aby manželia videli jeden v druhom plnohodnotného jedinca. Preto sú potrebné dve veci. Po prvé treba odstrániť mylný názor, ktorý ešte stále silne poznamenáva vedomie mnohých ľudí: je mylným názorom muža, že sa považuje za nadradeného voči žene a mylným názorom ženy je, že sa považuje za podradenú, alebo za nižšie postavenú v porovnaní s mužom. No také niečo neexistuje. Existujú iba rozdiely medzi mužom a ženou, ktoré sa v manželstve navzájom doplňujú.
      Druhou podmienkou je znalosť partnera. Mnohí manželia berú na príliš ľahkú váhu skutočnosť, že dobre poznajú svojho partnera. Bohužiaľ pravda je veľmi ďaleko od tohto presvedčenia. 13 Z hľadiska budúceho manželstva je dôležité, aby mladý človek zviazal svoj život so skutočnou osobou a nie s predstavou, ktorú si o nej vytvoril. Každý má totiž určitú predstavu, ideál, sen o svojom budúcom manželskom partnerovi. Skutočnosť sa však zriedka zhoduje s touto predstavou. Tak sa často stáva, že sa Janko neožení s Marienkou, ale s predstavou, ktorú si o nej vytvoril. Z toho vzniká veľké rozčarovanie. Nikdy sa nemá uzatvárať manželstvo s úmyslom, že „ja ho už napravím, keď bude môj.“ Manželstvo nie je terapia. 14
      Životná energia – muž a žena majú rovnako určité množstvo životnej energie, ktorá je však v nich odlišne rozdelená. V celkovej výkonnosti je muž zameraný skôr na krátkodobý silný výkon, žena skôr na vytrvalostný výkon. 15 Odtiaľ pochádza jedno časté nedorozumenie. Žena nechápe prečo sa muž zvalí do kresla akonáhle sa vráti domov z práce, prečo jej nepomáha, obviňuje ho z pohodlnosti atď. Muž zase nechápe, prečo sa jeho žena nedokáže ani na chvíľu zastaviť pri domácich prácach, má pocit, že všetko toto považuje za dôležitejšie ako jeho. 16
      City – muž ťažšie citovo reaguje, ale ak je rozrušený, vtedy sú aj jeho city trvalejšie. Neukazuje svoje city, tieto sa skôr sústredia do konania. Žena je citlivejšia na citové podnety, preto sa jej city rýchlejšie menia. K tomu prispieva aj to, že jej city neurčujú len podmienky vonkajšej situácie, ale jej vnútorné nálady, ktoré sú často závislé od hormonálnych základov. Nedokáže skrývať svoje pocity: keď sa raduje, smeje sa, keď jej ublížia, plače. Z toho opäť pochádzajú nedorozumenia. Žena obviňuje muža z hrubosti, z citovej chladnosti, muž zase považuje svoju ženu za precitlivelú, chúlostivú, vrtkavú, aj za hysterickú. 17
      V chovaní pohlaví sa prejavujú odlišnosti najmä v dvoch situáciách: v chovaní na pracovisku a v postojoch k chorobe. Muža vo všeobecnosti zaujíma na jeho pracovisku skôr práca ako spolupracovníci. Pretože sa domnieva, že manželku jeho práca alebo nezaujíma a lebo jej nerozumie, nedokáže veľa rozprávať o tom, čo robil cez deň. Žena preto považuje muža za tajnostkárskeho, nedôverčivého. Naproti tomu práca nedokáže natoľko zaujať pozornosť ženy, aby si nevšímala život okolo seba, svojich spolupracovníkov. Preto keď sa vráti domov z práce, dokáže rozprávať celý rad príbehov o ľuďoch, s ktorými sa stretla, alebo s ktorými strávila deň. V mužovi to ľahko vzbudí žiarlivosť: obviňuje ju, že vždy rozpráva o druhých. 18
      Žena je celkovo uspôsobená pre materstvo. Ľahšie sa dokáže obetovať pre druhého ako muž. Žena svojou ochotou, láskou k obete (tým, že sa dokáže radovať zo šťastia niekoho blízkeho), pôsobí v rodinných vzťahoch ako tmel a lepidlo. Preto je žena tvorcom tepla domova. To muž väčšinou nedokáže, má väčší sklon k sebectvu, k nekompromisnej zásadovosti až tvrdosti, ďaleko viac sa u neho prejavuje jeho samoľúbosť. 19
Aj spôsob lásky a sexualita je u ženy neporovnateľne iná ako u muža – je tajomstvom dokonca aj pre ňu samú. Žena potrebuje viac milostnú stránku vzťahu, zatiaľ čo muž priamočiaro smeruje k naplneniu svojho sexuálneho pudu. Veľmi dôležité je, aby sme sa neuspokojili s návodmi z médií a nepotkýnali sa slepo cez bludisko módnych, nesprávnych predstáv. Stratili by sme totiž orientáciu preto, čo je správne, a aj cit pre prirodzenú spontánnosť lásky. 20
      Ďalšími príčinami prvých ťažkosti býva väčšinou obrusovanie temperamentov a pováh, boj dvoch osobností, z ktorých žiadna sa nechce podrobiť a samozrejmé ilúzie, ktoré sa začínajú rozptyľovať. Ak jednu a tú istú skutočnosť vidia dvaja ľudia celkom odlišným pohľadom, nemusí to byť vždy na škodu vecí a ich vzájomnému vzťahu. Môže z toho vzniknúť aj dokonca celkom pekná chvíľka zdieľania sa, keď jeden druhému vysvetľuje, ako to sám vidí a je ochotný načúvať tomu druhému. Takto môžu dvaja ľudia v láske objaviť, že vlastne to isté, čo iné dvojice rozdeľuje, ich samých pri vzájomnom pochopení odlišností jedného i druhého úžasným spôsobom spája a obohacuje. 21
      Všetky tieto a ešte aj iné rozdiely medzi mužom a ženou sú závažné. Pokiaľ o nich partneri nič nevedia, môže im to spôsobiť mnohé ťažkosti a rozbiť hoci i celý vzťah. No pre dobré fungovanie manželstva a rodiny sa javia veľmi účelné a užitočné. Partneri sa nimi dopĺňajú a tak sa spoločne obohacujú.22
      Keďže Boh tvorí s múdrosťou, stvorenie je usporiadané. Keďže stvorenie je stvorené vo večnom Slove a skrze večné Slovo, „obraz neviditeľného Boha“ (Kol 1,15), je určené, adresované človekovi, Božiemu obrazu, povolanému k osobnému vzťahu s Bohom.23 Písmo ukazuje tragické následky prvej neposlušnosti. Adam a Eva okamžite strácajú milosť prvotnej svätosti. Majú strach z Boha, o ktorom si urobili falošnú predstavu ako o Bohu, ktorý je žiarlivý na svoje výsady. Súlad, v ktorom žili vďaka prvotnej spravodlivosti, je zničený; vláda duchovných schopností duše nad telom je podlomená; spoločenstvo muža a ženy podlieha napätiam; ich vzťahy budú poznačené žiadostivosťou a panovačnosťou. 24
      Dokiaľ človek nepoznáva seba, skutočnú tvár svojej existencie, ostáva zatvorený a ľahkovážny k svojej nedokonalosti, ostáva uzavretý aj k správnemu pochopeniu druhého – partnera. Pokiaľ nepozná svoju nedostatočnosť, že je nedokonalý, hriešny, že potrebuje svojho Stvoriteľa, neprijme nedostatočnosť a nedokonalosť ani na svojom partnerovi (partnerke). Sme stvorení na obraz Boha a povolaní k životu s ním, ale toto treba spoznať, uvedomiť si, prežiť to ako realitu svojho bytia.


1 TRESMONTANT. C.: Bible a antická tradice. Vyšehrad: Nakladateľstvo Vyšehrad, 1998, s. 135.
2 Tamtiež. s. 136.
3 Tamtiež. s. 137.
4 Výklady ke Starému zákonu I. ZÁKON (Gn – Dt). Praha: Kalich, 1991, s. 25.
5 TRESMONTANT. C.: Bible a antická tradice, s. 139.
6 DŽIBRÁN. CH.: Prorok. Bratislava: GARDENIA Publishers, 2000, s. 63-64.
7 PŠENIČKA. O.: Trblietanie dotyku. Prešov: Michala Vaška, 1999, s. 19.
8 CARRETTO. C.: Iba láska... Bratislava: LÚČ, 2003, s. 68.
9 Tamtiež. s. 70.
10 PŠENIČKA. O.: Trblietanie dotyku, s. 22.
11 PŠENIČKA. O.: Trblietanie dotyku, s. 25.
12 Tamtiež. s. 24.
13 SYENTMÁRTONI. M.: Svet mladých. Prešov: Michala Vaška, 1996, s. 128.
14 Tamtiež. s. 191 - 192.
15 HIŠEM. C.: Škola života. Prešov: Michala Vaška, 1999, s. 29.
16 SYENTMÁRTONI. M.: Svet mladých, s. 129.
17 Tamtiež. s. 130.
18 SYENTMÁRTONI. M.: Svet mladých, s. 130.
19 HIŠEM. C.: Škola života, s. 30.
20 MEVES. CH.: Abeceda šťastného manželstva. Trnava: Dobrá kniha, 1999, s. 80.
21 HIŠEM. C.: Škola života, s. 27.
22 Tamtiež. s. 31.
23 KKC. 299.
24 KKC. 399-400.
27.05.2011 | Čítanosť(4428)
Téma: Istota / Človek / Život
27.05.2011 | Čítanosť(4399)
Téma: Človek / Duchovný život
27.06.2003 | Čítanosť(2542)
Človek


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet