23.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Panenstvo udržiava v Cirkvi živé vedomie tajomstva manželstva a chráni ho pre akýmkoľvek znehodnotením a ochudobnením. Tým, že robí srdce človeka osobitným spôsobom voľným... panenstvo svedčí o tom, že Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť sú tou vzácnou perlou, ktorá je najžiadanejšia a najhodnotnejšia, ktorú má človek hľadať ako jedinú konečnú hodnotu. Preto Cirkev v celých dejinách vždy bránila prvenstvo tejto charizmy vo vzťahu k charizme manželstva vzhľadom na jeho osobitnú väzbu na Božie kráľovstvo.Hoci sa panenský človek vzdáva fyzickej plodnosti, bude duševne plodným a stane sa otcom i matkou mnohým a bude spolupracovať pri budovaní rodín podľa Božieho ustanovenia.

~Ján Pavol II. ~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť990 reakcie0
(Share 223 0)


Téma: Ako sa dá a nedá slúžiť Bohu a mamone / Lk 16, 1-13

Homília

      Mali ste už sen, že ste zomreli? O čom boli myšlienky? Aj keď na sny neveríme, nezaujali sme k niečomu, napríklad k veciam, udalostiam, či k niekomu, konkrétnemu človeku, iný postoj?
      Objaviteľ dynamitu, Alfréd Nobel, vraj v jedno ráno, keď čítal noviny, všimol si oznam o svojej smrti. Novinár si pomýlil mená a namiesto informácie o smrti brata Alberta Nobela, informoval čitateľov, že umrel Alfréd Nobel.
      Vtedy si prvýkrát v živote uvedomil, že jeden z jeho objavov, ho robí kráľom dynamitu a rovnako zodpovedným za smrť a zmrzačenie mnohých ľudí. V ten deň sa rozhodol zmeniť pohľad ľudí na seba a urobil základinu, ktorú dnes svet pozná pod “Nobelovou cenou“, ktorú každoročne udeľujú najväčším osobnostiam a objaviteľom z oblasti fyziky, medicíny, literatúry a mieru.
      Ježiš v podobenstve o boháčovi, ktorý svojmu nepoctivému správcovi odpustil šafárenie s jeho majetkom, aj nám pripomína: „Nemôžete slúžiť Bohu aj mamone“ (Lk 16,13).
      Jednou vetou Ježiš pripomína postoj kresťana voči svetskej moci a hmotným hodnotám tohto sveta. Ide o dôležitú zásadu. Kresťan má povinnosť tak ku svetu viditeľnému i večnému, teda aj zodpovednosť pred Bohom i svojimi blížnymi, a obidvom zodpovednostiam musí ostať verný, lebo jedna predpokladá druhú.
      Nepoctivý správca z podobenstva si počínal zo svojej strany prezieravo a rozumne. Pochopil, že sa ocitol v kritickej situácii. So zvereným majetkom si počína ako so svojím. A tým, čo boli dlžníkmi jeho pánovi, odpúšťa ako zo svojho, alebo tak, ako by ho tým odpúšťaním poveril správca, čo nebolo pravdou. Takéto počínanie nepoctivého správcu pán chváli. Ježiš nechváli nečestné správanie správcu, ale chváli ho, že si počína ako «syn sveta», to však nie je pochvala. Jedná sa predsa o vedomú defraudáciu. Správca vidí, čo ho čaká v budúcnosti: nebude už správcom a vie, že kopať nevládze a žobrať sa hanbí.
      Na správaní nepoctivého správcu Ježiš poukazuje, aby sme boli prezieraví vo veciach spásy. Máme viac pozerať do budúcnosti, myslieť na spásu, starať sa o večný život. Správca si hľadá ľudí, ktorí mu k jeho plánom pomôžu. Kresťan má spolupracovať na spáse s každým, komu taktiež záleží na spáse, ale aj s tými, ktorí ešte na spásu zabúdajú. Keby sme sa o záležitosti duše a spásy starali tak, ako sa staráme o pominuteľné veci sveta, boli by sme svätejší, lepší, čnostnejší. Je výzvou, aby sa o veci spásy starali aspoň tak ako o veci časné. Počínať si v duchovných veciach tak, ako si vo veciach tohto sveta počínajú tí, ktorí žijú len pre tento svet. Bohatstvo nie je hriech, ale veľká zodpovednosť. Synovia sveta si pomaly, cez maličkosti budujú šťastie na zemi, a tak si majú počínať v duchovných veciach synovia svetla, ľudia, ktorí veria vo večný život. Kresťan nemôže slúžiť dvom pánom. Buď patrí celý a celkom Kristovi, alebo mu nepatrí nijako. Správanie nepoctivého správcu je výzvou, aby nik, kto uveril Kristovi, nesedel so založenými rukami. Nikomu manna nepadne z neba.
      Nepoctivý správca je príkladom čo najlepšie sa zabezpečiť, aby v budúcnosti nemusel trieť núdzu. Získava si pozornosť, lásku, úctu u tých, ktorých si nečestne kupuje. Keby si tak počínal alkoholik, aby v deň keď má peniaze, podelil sa s tými, čo nemajú, aby mu oni pomohli raz v núdzi, vrátili to, aby mohol žiť dôstojne.
      Milionár Rockefeller bol oslovený, ako prišiel k bohatstvu: „Všetko, čo som vzal do ruky, zaujímal som sa, ako z toho spraviť peniaze.“
      Kto skutočne túži po Bohu, robí všetko preto, aby sa Bohu páčil. Svätci sú dôkazom, že urobili všetko, aby získali Boha.
      Nepoctivý správca hľadá svojich medzi dlžníkmi svojho pána, chudobnými. Priateľ Boha ide rovnako za chudobnými, ale s úmyslom seba i ich urobiť blízkymi Bohu.
      Sv. Vincent de Paul povedal: „Chudobní otvárajú bohatým brány do neba.“ Rozhoduje úmysel človeka, s akým pristupuje k chudobným. Jeho rukami prešlo v tom čase viac peňazí, ako mali všetky banky Francúzska. A predsa si nepoškvrnil ruky. Ani vtedy, keď ho krajan obžaloval, že mu ukradol peniaze. Vincent dbal o to, aby sa chudobným nediala krivda. Neváhal na obranu chudobných platiť obhajcov, sudcov.
      S materiálnymi vecami preto sa dá aj zle, ale i dobre nakladať.
      Ježišove slová sú výzvou, aby človek narábal s darmi a bohatstvom ako verný správca. Prirodzené dobrá majú priviesť k večným dobrám. „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom, a kto je nepoctivý v malom, je nepoctivý aj vo veľkom“ (Lk 16,10).
      Nedovolený, hriešny vzťah k pominuteľným veciam sa často na začiatku ťažko rozlišuje. Vie sa obhajovať, maskovať, predstavovať v pekných, spravodlivých, pravdivých slovách a postojoch. Ale už vtedy sa delia cesty. Na ceste k Bohu hriech, hoci skrytý, nemá miesto. Človek nemôže naraz kráčať po dvoch cestách. Ježiš hovorí jasne: „Nemôžete slúžiť aj Bohu aj mamone“ (Lk 16,13). Kompromis, polovičatosť pred Bohom neobstoja.
      Už pri krste sme vyzvaní kráčať za Ježišom v pravde, spravodlivosti a láske. Sviatosť birmovania nás posilňuje, aby sme svoju vieru vyznávali a podľa nej žili. Náš život musí byť vidieť v slovách: „Pane,... ty máš slová večného života“ (Jn 6,68). Túžba vlastniť, mať, niečo znamenať je veľkým pokušením.
      Pred ním varuje príkaz Alexandra Veľkého, ktorý sa dal pochovať tak, že mu bolo vidieť prázdne ruky. Nič si nezobral na druhý svet z toho, čo vlastnil.
      Uvedomujeme si, že s darmi je potrebné zaobchádzať zodpovedne. Nie je to len dar života, zdravia, talenty, veci materiálne, ľudia, ale je to aj zodpovednosť, ako zaobchádzame s každodennými vecami, ktorými si dobýjame nebo. Môžeme si robiť čo chceme s chlebom každodenným? Zaiste nie! Aj chlieb náš každodenný máme tak užívať, aby sme videli hlad a núdzu iných. A to platí aj o alkohole, benzíne, voľnom čase, kozmetike... Aj za naše peniaze máme zodpovednosť, akým spôsobom ich využijeme. Rovnako i talent, nadanie, vedomosti, zručnosť... Boh nám ich dal, aby sme ich primerane znásobili, využili pre spásu svojej duše i duši iných.
      Chorý na smrť hovorí: „Je mi ľúto, že som premárnil, premrhal mnoho dní, stretnutí, majetku v minulosti. Verte mi, že ma to dnes bolí, že som bol vo svojom živote často slepý, hluchý, nemý i chromý, keď som mal konať dobro.“
      Kresťan nie je kresťanom len v kostole, a či len vtedy, keď sa modlí či v súkromní. Kresťan neslúži dvom pánom.
      Alfréda Nobela prečítaný nekrológ, ktorý patril jeho bratovi, zmenil. Aj keď sa nám nesníva o našej smrti, je čas dať Ježišovi najlepšiu odpoveď. Amen.

      Inšpirácie – Lk 16, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2609)
Lk 16, 1-15
12.06.2003 | Čítanosť(2212)
Lk 16, 19-31
12.06.2003 | Čítanosť(2011)
Lk 16, 16-18


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet