22.september 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Mnohí márnia čas a trpezlivosť na to, čo by vôbec nemuseli robiť. Neskôr im jedno i druhé bude chýbať, keď im príde urobiť to, čo zanedbali.

~BALTASAR GRACIÁN~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1209 reakcie0
(Share 398 0)


Téma: Pomôcť získať milosrdenstvo / Lk 15, 1-32

Homília

      Pravá láska má mnohé podoby. Pravú lásku prezentuje aj náš vzťah k milosrdenstvu.
      Umrel “spravodlivý“ kňaz. Keď sa postavil pred Ježiša, Sudcu, ten sa dlho naň pozeral a potom sa spýtal: „Prichádzaš ku mne sám?“ - „Sám, Pane, nik nešiel za mnou. Verne som ohlasoval tvoje prikázania. Ale pokušenia tamtoho sveta boli silnejšie ako moje slová.“ - „A šiel si s nimi aspoň kúsok cesty, aby si im pomohol dostať sa z ich slabostí?“, pýtal sa Ježiš. „To bola cesta hriechu, Pane. Keby som to urobil, iným by som bol dal zlý príklad.“ - „A či si aspoň trochu trpel s tými, čo upadli na zlej ceste?“, pýtal sa znova Ježiš. „Nie, Pane, ale kázal som im o tom, že ak si nedajú pozor, zhrešia,“ povedal Ježišovi kňaz „a oni ma i tak nepočúvali.“ Ježiš sa pozrel na kňaza a povedal: „Zle si sa zachoval. Zabudol si, že ja som učil milosrdenstvu a ty si ma nepočúval.“
      Nenapadla vás myšlienka pri čítaní evanjelia: tieto podobenstvá predsa už poznám. A namiesto pozorného počúvania, premýšľali ste o niečom inom. Ak áno a dali sme sa pomýliť, napravme to a premýšľajme nad Ježišovými slovami:
      „V nebi bude väčšia radosť nad jedným hriešnikom, ktorý robí pokánie, ako nad deväťdesiatimi deviatimi spravodlivými, ktorí pokánie nepotrebujú“ (Lk 15,7).
      Farizeji a zákonníci sa pohoršujú nad správaním Ježiša voči mýtnikom a hriešnikom. Tých totiž považovali za hriešnikov a Ježiš s nimi dokonca jedával. Farizeji a zákonníci neporozumeli, nechceli poznať, že Bohu spôsobuje radosť, keď odpúšťa hriešnikom a keď ich ako ospravedlnených odmeňuje. Ježiš svojím učením a životom poukazuje, že láska môže ukázať svoju veľkosť v odpúšťaní.
      Troma podobenstvami Ježiš vysvetľuje Božie milosrdenstvo k hriešnikom, ktorí sa chcú obrátiť a zmeniť svoj život. Na ľahko predstaviteľných príhodách vysvetľuje Božie pravdy. Je to typický spôsob učenia Pána Ježiša. Medzi viac ako sedemdesiatimi podobenstvami z evanjelií troma podobenstvami – o stratenej ovci, stratenej drachme a o márnotratnom synovi – poukazuje na lásku Božiu, ktorú nemôže naštrbiť nijaká ľudská slabosť, nerozumnosť či zloba.
      Túto Božiu pravdu ťažko chápu farizeji a zákonníci, ktorí svoju spásu vidia len vo svojom úsilí, v tom čo oni robia slovami a skutkami, a nie v Božom milosrdenstve. Nepripúšťajú, že Boh dopúšťa na človeka pády, aby si uvedomil, že potrebuje od neho pomoc. Preto aj hriech a pád v živote človeka môže byť «šťastnou vinou», čo si pripomíname vo veľkonočnej vigílii.
      Ježiš nám predstavuje Boha, ktorý nie je iba dobrý a odpúšťajúci, keď sa k nemu navracia hriešnik, ale sám ide za „zablúdenou ovečkou“, až kým ju nenájde. Ovečka je hriešnik. Pastier je Ježiš.
      V podobenstve o stratenej drachme Ježiš vysvetľuje veľkosť človeka v Božích očiach. Hoci drachma je malý peniaz, hodnota dennej práce robotníka, žena urobí všetko preto, aby ju našla. I Boh hľadá strateného človeka. Tak pastier i žena sa radujú, že našli čo, bolo stratené. Boh sa raduje z návratu hriešnika.
      Ježiš ako Boží Syn opustil Boha Otca, aby spasil všetkých ľudí. V podobenstve o márnotratnom synovi, ktoré sa pokladá za skvost vo svetovej literatúre, hrdinom nie je márnotratný syn, ale otec. Ježiš poukazuje na to, aby sme si uvedomili lásku Boha k nám.
      Keď hrozí, že sa vzďaľujeme od Boha vo svojej nerozumnosti ako zablúdená ovečka, často si vzbuďme túžbu prijať Božie milosrdenstvo.
      Drachma sa stratila bez vlastnej viny. Aj my si uvedomujeme, že nám hrozí zvod a klam, a vtedy vzbudzujme si túžbu po Božom milosrdenstve.
      Keď sme sa ocitli v situácii márnotratného syna a obrátili sme sa chrbtom k Bohu, dovoľme Bohu v našom srdci vzbudiť si túžbu po Božom milosrdenstve. Božia láska chce zvíťaziť nad našou nerozumnosťou. Boh je odpúšťajúca láska. „Boh dokazuje svoju lásku k nám tým, že Kristus zomrel za nás, keď sme boli ešte hriešnici“ (Rim 5,8). Len nekonečne veľkého Boha môže tešiť niečo také malé, ako je pokánie jedného hriešnika. Len hriešnik je schopný pripraviť Bohu túto radosť.
      Či sa vidíme v úlohe márnotratného syna, alebo poriadneho staršieho brata, rozdiel nie je až taký veľký. Boh musí mať trpezlivosť s oboma, lebo otec miluje oboch. Podstatné je, že si uvedomujeme svoje previnenie, že potrebujeme odpustenie, že sme sa stali dlžníkmi voči Bohu.
Boh má radosť z návratu hriešnika, ktorý sa odpúta od hriechu. Ježiš nás učí, aby sme sa aj my naučili prijímať bratov a sestry, hriešnikov, a tešiť sa z ich návratu k Bohu. Často je to problém. Odpustiť, a ešte sa radovať? Áno!
      Predstavme si dievča, ktorej sestra odišla z domu a v cudzine sa začala predávať. Vybrala sa ju hľadať. Čo všetko musela podstúpiť, kým ju našla! Bolo to niekoľko dlhých týždňov, ale Boh ju ochránil, pretože urobila všetko preto, aby dostala z bahna hriechu rodnú sestričku. Mohla ostať doma. Mohla čakať, však, niekedy sa sestra vráti. S Božou pomocou, pod ochranou Panny Márie, ktorej sa zverila, to dokázala. Sestru našla v stave, keď premýšľala nie o návrate domov, ale o samovražde.
      Iný prípad. Otec odišiel do cudziny pomôcť synovi, ktorý pre Moonovu sektu opustil vysokú školu a stal sa otrokom praktík sekty. Koľko peňazí, času a síl stálo otca, pokiaľ ho našiel, skontaktoval sa s tými, čo mu pomohli syna uniesť, skrývať niekoľko týždňov, a pomôcť dostať sa spod ich zmýšľania, praktík života, presvedčiť ho, že sa dal oklamať. Bola to láska otca k synovi, čo mu dala silu a odvahu toto všetko vykonať, aby ho zachránil.
      A čo naše odchody z otcovského domu Krista? Čo z nás spravili naše hriechy? Tŕnie, v ktorom sme sa ocitli, tak mocne zovrelo dušu i telo, že samy by sme sa z neho nedostali. Priatelia, kamaráti, podnikanie, túžba po ľahšom živote, drogy, hry, a teda hriech... Ježiš použil modlitbu mnohých, aby nám pomohol. Boh sa k nám priblížil v mnohých bratoch a sestrách.
      Čoho všetkého sa musia zriecť naši drahí pre alkohol, sex, drogy, hry otcov, bratov, sestry, matky, deti. A predsa ich neprestanú milovať!
      Sv. Monika šestnásť rokov sa modlí za obrátenie syna Augustína. Matka sa dlho modlila za Katarínu Kortónsku, dnes už tiež svätú. Sv. Mária Goretti odpustí a modlí sa za svojho vraha Alexandra, o ktorom tiež vieme, že zmenil svoj život a zomrel ako veľký kajúcnik.
      Aj my dnes máme ako kresťania povinnosť pomáhať hriešnikom vrátiť sa k Bohu, objaviť a prijať Božie milosrdenstvo. Spojiť sily, prostriedky, modlitby za druhých, aj keď nepatria do rodiny. Nie ich odsudzovať, ohovárať, smiať sa z nich, či ich najbližším ubližovať, ale stať sa nástrojom Božieho milosrdenstva. Rovnako potrebné je predchádzať všetkému, čo by neskôr stálo veľa obetí, síl, aby sa vyprosilo Božie milosrdenstvo. Varovať, napomínať, upozorňovať vždy a všade, kde sa uráža a zanedbáva láska Božia. To platí pre jednotlivcov, spoločnosť, ale i štátny aparát, ktorý má moc, prostriedky, spôsoby, poverenie, postavenie uchrániť pred zlom.
      Podobenstvá o zablúdenej ovečke, stratenej drachme a márnotratnom synovi sú obrazy každého z nás. Kto z nás je bez hriechu? Kristus nás učí, aby sme predišli tragickým udalostiam. Nestačí Boha milovať len slovom, ale najmä skutkami. Ak sa niečo stane, nezabúdajme, že Božie milosrdenstvo je dar pre nás. Čo bude s nami o sto rokov? Telo sa rozpadne, ale naša duša je nesmrteľná, tá nemôže zomrieť, podľahnúť rozkladu. Máme mať zodpovednosť za svoj život i životy svojich drahých, svojho okolia. Život nemožno prirovnať k človeku so založenými rukami.
      Príbeh na záver. Rozpráva ho muž, ako sa sedemdesiat dní postil o chlebe a vode. Prosil Boha, aby mu zjavil, čo má robiť vo vzťahu k svojmu bratovi. Boh mlčal. Keď prešlo sedemdesiat dní, hovorí Bohu: „Tak veľa som sa, Bože, snažil urobiť a nič. Mlčíš. Ráno vstanem a pôjdem k bratovi.“ V tú noc som mal sen. Videl som svojho anjela strážneho, ktorý povedal: „Tých sedemdesiat dní, čo si sa postil, ťa nepriviedlo k Bohu bližšie. Až teraz, keď si sa rozhodol, že ráno navštíviš brata, to sa zapáčilo Bohu, ktorý ma poslal, aby som ti oznámil, že to je Božia vôľa.“
      Pravá láska má tvár Božieho milosrdenstva. Boh mi odpúšťa. Aj ja mám odpustiť. Boh potrebuje moju spoluprácu. Boh chce, aby sme urobili to, čo nám už toľkokrát vo svedomí pripomínal. Vstaň a vráť sa domov. Vráť sa k Bohu, ktorý je milosrdný. Vyznaj sa z hriechov a začni nový život. Prijmi mladšieho brata, ktorý zradil. Uvedomme si, že máme láskavého Otca. Amen.

      Inšpirácie – Lk 15, 1-10
      Inšpirácie – Lk 15, 11-32
25.06.2003 | Čítanosť(1015)
Téma: Milosrdenstvo
25.06.2003 | Čítanosť(799)
Téma: Milosrdenstvo
12.06.2003 | Čítanosť(2313)
Lk 15, 11-32
12.06.2003 | Čítanosť(1889)
Lk 15, 1-10


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet