22.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    „I keby si bol pustovníkom, keby si spával na zemi, keby si jedol popol a neustále plakal, avšak ak by si nepomáhal svojmu blížnemu, nerobil by si nič veľkého.”

~SV. JÁN ZLATOÚSTY ~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1248 reakcie0
(Share 306 0)


Téma: Pokora sa páči Bohu / Lk 14, 25-33

Homília

      Aj dnes sa mnohí snažia s Bohom vyjednávať. Zabúdajú, že len neskazený človek, otvorený a zrelý, len múdry človek môže byť pokorný. Bohu sa pokora páči. Pokorný človek vie, čo chce dosiahnuť a pozná povolanie kresťana. Pokorný Ježiš je vzorom pravému kresťanovi.
      Ježiš, ktorý vždy plní vôľu Otca, nás učí: „Tak ani jeden z vás, ak sa nezriekne všetkého, čo má, nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,33).
      Učenie Ježiša ho nerobí populárnym. Príkaz lásky je však jasný. Boha máme milovať na prvom mieste. Milovať blížneho, otca, matku, ženu deti... Boh nezakazuje, naopak, prikazuje, ale kto by ich miloval viac ako Boha, tomu Ježiš hovorí: „nemôže byť mojím učeníkom“ (Lk 14,26). Ježiš v dnešnom evanjeliu svoju požiadavku pripomína dvakrát. Láska k nikomu nemôže mať prednosť pred Ježišom. Kto by kohokoľvek, čokoľvek, ba i seba miloval viac ako Ježiša, nebude potrestaný, ale nemôže byť Ježišovým učeníkom. Ježiš má podmienku: zriecť sa všetkého, rozlúčiť sa so všetkým a s nerozdeleným srdcom kráčať za ním, znášať kríže, čiže všetko s Ježišom a vtedy sa človek stáva jeho učeníkom. Nejedná sa o niečo obrazne povedané, ale doslovne a nielen pre zasvätených Bohu, ale pre všetkých kresťanov. Spásu dosiahne len ten, kto vernosť Ježišovi zachová a to si vyžaduje radikálne odovzdanie sa Ježišovi. Ak Ježiš od niekoho vyžaduje väčšie zrieknutie sa, je to Ježišov prejav lásky k osloveným. Kto sa nenaučí niesť svoj kríž s Ježišom, ten sa nepripravuje na svoje zmŕtvychvstanie s ním.
      Ježiš sám rezignoval zo všetkého. Zriekol sa matky, rodiska, rodiny, nemá kde hlavu skloniť. Ježiš má v nenávisti seba samého a „sám si niesol kríž“ (Jn 19,17). Pretože iba ten, kto sa všetkého zrieka, je schopný všetko vzápätí prijať „stonásobne viac“. Ježiš chce človeka uchrániť od mnohých ťažkostí, ktoré z naviazanosti na ľudí a veci vznikajú. Kto miluje Boha nadovšetko, toho múdrosť Božia zachráni. Orientovanie sa na veci pozemské ujarmujú nielen telo, ale najmä dušu.
      Kresťan sa nedá pomýliť konštatovaním sveta, že viera je ťažká, že Boh vyžaduje neúmerne veľa. Áno, kresťanstvo je náročné. Vyžaduje si jednoznačné rozhodnutia. Ježiš poukazuje na lásku k blížnym. Človek musí mať jasné poradie hodnôt v láske. Kto ide za Kristom, musí sa mnohého zriecť, ale tým rozhodnutím získava od Krista oveľa viac. Ježišove podmienky sú náročné, ale s Kristom kresťan sa dáva na nádherné dobrodružstvo, v ktorom keď vytrvá, udrží si zdravý realizmus, prinesie mu odmenu, o ktorej sv. Pavol píše: „Dobrý boj som bojoval, beh som dokončil, vieru som zachoval“ (1 Tim 4,7).
      Na krížovej ceste sa Ježiš stretá s Matkou. Toto stretnutie mu pomáha. Ježišova matka, ktorú sme dostali za svoju Matku, pomáha aj nám. Učí nás byť pravými učeníkmi jej Syna. Mária nám dala svojho Syna. Ježiš bol na prvom mieste v jej srdci, živote. Ukazuje nám stupne hodnôt. Boh pre veriaceho človeka má byť na prvom, najvyššom, najčestnejšom stupni.
      Akú hodnotu pripisujeme byť služobníkom Ježiša? Má Ježiš v našom srdci a živote to, čo mu právom patrí?
      U viacerých osobností z rôznych oblastí sa stretávame s nádhernými povzbudivými svedectvami vzťahu k Bohu. Jeden z nich má na krížiku, ktorý nosí na krku, slová: „Budem vždy tretí.“ Niekto sa ho pýtal na význam slov. A jeho odpoveď? „Je to jednoduché. V mojom živote na prvom mieste je Boh. Na druhom sú moji blížni a na treťom som ja. Tomu sa učím. Tomu podriaďujem veci a udalosti.“
      Ozaj, je Ježiš v našom živote na prvom mieste? Jedno príslovie hovorí: „Tam, kde je Boh na prvom mieste, tam je všetko na svojom mieste“.
      To si vyžaduje pozornosť, sústredenosť, ochotu spolupracovať. Preto vždy, keď niečo začíname, správajme sa ako staviteľ veže. Ten si vždy najprv sadne a prepočíta náklad, či má na dokončenie. Ak by na to nemal, musí veci zhodnotiť. Kresťan na ceste k Bohu sa vyhne všetkému, čo by malo skončiť pred Božou tvárou fiaskom, výsmechom, keby nesplnil to, čo od neho Boh žiada. Kresťan musí bojovať s telom, svetom i diablom. Musí poznať zlé i dobré veci u seba, v okolí, tak hmotné i duchovné hodnoty. To preto, aby vedel správne voliť taktiku boja proti zlu, hriechu, diablovi. Ale aj preto, aby zvíťazil a aby jeho víťazstvo bolo Bohu na oslavu a človeku na spásu duše. Vtedy sa dostáva povzbudenia aj blížnym, za ktorých nesieme zodpovednosť.
      Žiakom, študentom a poslucháčom sa začína nový školský či akademický rok. Všetci sa predsa celý život učíme. Čo tak si dnes nájsť čas a prehodnotiť stratégiu nielen štúdia, ale i života, správania, postoja, využívania voľného času, plnenia svojich povinností, priateľstva, známosti, ekonomických požiadaviek, plnenia povinností kresťana, ako sú prvé piatky, modlitba, čítanie Svätého písma...?
      Mnohí o Lacovi hovorili, že patril medzi priemerných žiakov, čo sa týka nadania. A dotiahol to najvyššie. K 20 % nadania prikladal 8 % práce na sebe. Neplakal, keď musel viac bojovať, učiť sa, viac času venovať škole. Dva svetové jazyky sa nenaučil za rok, a predsa dnes nimi plynule hovorí. Neskončil vysokú školu s červeným diplomom, ale dnes je uznávaný odborník, praktik, ktorého sa nehanbia vyhľadať aj tí, ktorí ním predtým opovrhovali. Je praktizujúci kresťan. Aj on sám prešiel ťažkosťami tela, bojmi, ale dnes vie pochopiť, podržať, poradiť, povzbudiť, poučiť. Aj keď si to mnohí neuvedomujú, platia o ňom Kristove slová: „Zriekal sa, pracoval so mnou a niesol svoj kríž a dnes je mojím učeníkom.“
      Naša veža má tiež meno “nebo“. Keď chceme dokončiť svoju vežu, je čas skutočne hodnotiť, počítať, premýšľať, kým je čas. Boh chce byť nielen naším cieľom v jeho kráľovstve, ale už počas nášho života chce byť prvým zo všetkých a všetkého v našom živote. Keď veríme, čo učí Ježiš, keď ho budeme mať na prvom mieste, nesklame nás, a tak sa oplatí Krista nielen počúvať, ale plniť a zachovávať jeho učenie.
      O sv. Barbore tradícia hovorí, že ju vlastný otec, kupec Dioskourus, mal veľmi rád, ale nechcel, aby sa stala kresťankou. Ukrýval ju vo veži. Učili ju len vybraní učitelia. A predsa Duch Svätý si našiel k nej cestu. Neskôr utiekla do hôr a keď ju otec našiel, sám ju dobodal nožom tak, že sudca sa zhrozil toľkého utrpenia, že ju nenútil obetovať modlám. Barbara však vyznala: „Som kresťanka.“ Ako dvadsaťročná splnila žiadosť Ježiša z dnešného evanjelia. O sv. Barbore hovoríme, že je pravou učeníčkou Krista.
      Čo sa zmenilo od 6. storočia, kedy žila sv. Barbora? Veľa? Jedno platí stále. Byť verný Bohu vždy a nadovšetko. Milovať Boha a po ňom aj blížnych.
      S Bohom sa neučme vyjednávať. Boha vo všetkom milujme. Boh nikoho nesklame. Pre Boha sa oplatí na zemi žiť ako jeho učeník. Amen.

      Inšpirácie Lk 14, 25-35
28.07.2003 | Čítanosť(981)
Téma: Pokora
12.06.2003 | Čítanosť(2799)
Lk 14, 15-24
12.06.2003 | Čítanosť(2119)
Lk 14, 7-14
12.06.2003 | Čítanosť(1808)
Lk 14, 25-35


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet