25.jún 2018

     MENU

Úvod
YouTube
Kontakt


Vyhľadávanie v archíve: fulltextové vyhľadávanie (aj v tele textu)


Vyhľadávanie v Svätom Písme:
     FACEBOOK

     NA ZAMYSLENIE

    Jozue, Nunov syn, priviedol ľud do prisľúbenej zeme; Ježiš, náš Spasiteľ, prisľúbil krajinu života všetkým, čo prejdú cez pravý Jordán, uveria a budú obrezaní obriezkou srdca. Preto sú blahoslavení tí, čo sú obrezaní obriezkou srdca a druhou obriezkou sa znovuzrodili z vody.

~Afrát~

17.09.2003 - Prof. ThDr. Dr. Ľubomír Stanček PhD. CM.
čítanosť1091 reakcie0
(Share 259 0)


Téma: Koľko bude spasených? / Lk 13, 22-30

Homília

      25. mája 2001 prebehlo sčítanie obyvateľstva a majetku na Slovensku. Ozvali sa viaceré hlasy proti. Vraj, zo strachu. V dnešnej technickej dobe je nemysliteľné, aby sme podcenili štatistické údaje. Tie pomáhajú riešiť mnohé úlohy.
      Už v Starom zákone čítame o sčítaní ľudí s rôznym ohlasom, dokonca s Božím trestom.
      Ľudia sú aj zvedaví. Radi by za číslami videli aj to, čo nie je možné číslami vyjadriť.
      O tom hovorí aj otázka neznámeho človeka zo zástupu pre Ježiša: „Pane, je málo tých, čo budú spasení“ (Lk 13,23)?
      Pýtať sa je správne. Pýtať sa však rozumne. A odpovede? Otázka adresovaná Ježišovi musela byť šokom pre mnohých Židov. Židia boli totiž presvedčení, že stačí byť Židom a spásu majú istú. Pohanov vylúčili zo spásy. Ježiš viackrát hovorí, že o Božie kráľovstvo človek musí bojovať a len „násilníci sa ho zmocňujú“ (Mt 11,12). Boháčovi, ktorý si ho svojím životom na zemi nezískal, a aby ho získali aspoň jeho bratia, Abrahám hovorí: „Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria“ (Lk 16,31). Samotná otázka prezrádza, že tento človek si uvedomuje, že nie je možné získať Božie kráľovstvo automaticky.
      Ježiš počuje otázku, ale neodpovedá hneď a priamo. Vie, že keby dal akúkoľvek odpoveď, vyvolalo by to množstvo ďalších otázok nepotrebných a neuspokojujúcich. Napríklad čísla o národe, rodine, ale či bude patriť ten či onen do počtu, prečo a podobne. Ježiš dá odpoveď ako vždy, veď odpovedal aj tým, čo ho chceli podchytiť v reči.
      Ježišova odpoveď je v troch výrokoch: o tesnej bráne, o zamknutých dverách a o pripustení všetkých národov do Božieho kráľovstva.
      K podnetu o tesnej bráne bola položená otázka. Ježiš jej venuje pozornosť, keď rozpráva: „Neboj sa, maličké stádo, lebo vášmu Otcovi sa zapáčilo dať vám kráľovstvo“ (Lk 12,32). Keď ľudia bdejú a majú bedrá opásané a lampy zažaté, očakávajú Pána.
      Dôležitejšia vec ako otázka počtu spasených, ktorý pozná len Boh, je spása toho, kto otázku kladie. Tomu Ježiš hovorí: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou... Mnohí sa budú pokúšať vojsť, a nebudú môcť“ (Lk 13,24). Jestvuje akási brána do neba, ktorá je otvorená pre všetkých. Všetci sú pozvaní cez ňu prejsť. Nejde teda o bránu podobnú do miest či palácov, môže to byť prirovnanie aj k priesmyku, ale tu ide o duchovnú bránu. Boh nikoho nevylučuje. Naopak. Boh si praje, aby každý človek touto bránou prešiel. Bránou však prejde ten, kto zachová Božie príkazy, pretože „viera bez skutkov je mŕtva“ (Jak 2,26). Skutky človeka, to je cesta. Človek má povinnosť Boha počúvať, milovať a plniť jeho vôľu. Človek sa nemá dať zviesť výhodami, falošnou filozofiou, zlým príkladom iných. Taká cesta a brána vedie do zatratenia (porov. Mt 7,13). Byť vždy pripravený pre prípad smrti. Taký spôsob života si vyžaduje mnoho síl. Nik nebude skúšaný nad jeho vlastné sily. Znechutenie, lenivosť budú najčastejšou prekážkou ľudí, že nebudú môcť bránou prejsť. Ježišove slová nie sú proti nikomu. Každý človek je sám sebe strojcom svojho šťastia nielen na zemi, ale aj na celú večnosť. Spása je tak vážna vec, že by nikým nemala byť podcenená, odkladaná, ale naopak. Boh každého človeka stvoril na svoj obraz, čiže každý človek bude súdený podľa toho, ako svojím rozumom a vôľou odpovedal na Boží hlas. Ježiš o tom učí v podobenstve o múdrych a nerozumných pannách (porov. 25,1n). Každému Boh učil čas skúšky. Smrti ako bráne sa človek nemôže vyhnúť.
      Potom sa vyhovárať? Ježiš preto poukazuje, že výhovorky, odvolávania sa, že „jedli sme s tebou a pili, na našich uliciach si učil“ (Lk 13,26), neobstoja, pretože robili len to, čo im vyhovovalo, čo sa im páčilo, vyberali si podľa svojej vôle, rozumu. Ježiš varuje, aby sa človek chránil v živote vybudovať si falošnú fasádu života, že je všetko v poriadku, že ešte je čas, že Boh je starček, ktorého dokáže presvedčiť.
      Mnohí nebudú môcť prejsť “tesnou bránou“, pretože boli ľahkovážni k pozvaniu od Boha, iní že sa opozdili, ale budú aj takí, čo poznali Krista a jeho učenie, a predsa si ho neosvojili. Nestali sa hodnými vojsť „do radosti svojho Pána“ (Mt 25,21). Právom budú počuť výrok zatratenia: „Ja neviem, odkiaľ ste; odíďte odo mňa“ (Lk 13,27).
      Ježišove slová majú presne svojich adresátov. Je to nielen vyvolený národ, ale každý človek, pretože nám všetkým platí výzva: „Usilujte sa vojsť tesnou bránou“ (Lk 13,24). Teraz sa rozhodujeme a teraz ide o našu spásu. Teraz je čas zhodiť zo svojich ramien, vyložiť zo svojho srdca, zriecť sa všetkého, čo nám bráni prejsť “tesnou bránou“. Zrazme svoju pýchu, zohnime svoje kolená, vyčistime si srdcia i vrecká, pokladne od toho, čo prekáža k plneniu vôle Božej. Nech je našou prioritou: „Kto neprijme Božie kráľovstvo ako dieťa, nevojde doň“ (Mk 10,15).
      Kresťanstvo je život, a život sa nikdy nezastavuje. Ak nepostupuje, isto ustupuje dozadu. Kresťan vystupuje celý život na končiar, ktorý nikdy na zemi nedosiahne. Kresťan sa neuspokojuje s tým, že je kresťan. Preto budú v Božom kráľovstve prekvapenia, že tam nebudú tí, čo si na zemi boli istí o svojej spáse. Kajúci lotor tam bude. Apoštol Judáš tam...?
      Kto prijíma evanjelium, ide strmou cestou, stále prechádza “tesnou bránou“. Každý si musíme vybojovať sám Božie kráľovstvo. Pravdou je, že si máme pomáhať navzájom. Pravdivý príklad, kresťanský vzor života má svoju silu, opodstatnenie, význam. Nesmieme sebe ani iným zamlčiavať pravdu. Naopak.
      Keď chcel Sir Ernest Shackleton získať spolupracovníkov, ktorí by sa s ním pokúsili zdolať Južný pól, v novinách “London Times“ napísal: „Hľadám ľudí do nebezpečnej výpravy. Podmienky: nízka odmena, bolestná zima, dlhé mesiace vo tme, neustále nebezpečenstvo, bezpečný návrat neistý, sláva a pocty v prípade úspechu.“
      Mnohí boli presvedčení, že po takomto inzeráte nenájde potrebných 28 ochotníkov. A koľko sa prihlásilo? Viac ako 5 tisíc ľudí.
      Shackleton s výpravou zažil presne to, čo napísal. Aj to, že sa výprava vrátila s úspechom. Sláva a pocty účastníkov neminuli.
      Už dve tisícročia platia Ježišove slová o podmienkach spásy. Kristus nič neodvolal, nezrušil, nezmenil. Kto uverí Kristovi a všetko mu podriadi, stáva sa víťazom. Nesklamme sa. Prejdime “tesnou bránou“. Aj keď nám tesná brána nie je sympatická, predsa si uvedomujeme, že je to podmienka a keďže chceme ňou prejsť, robíme všetko preto, aby sme úspešne prešli.
Áno, mnohí rezignujú, vzdávajú sa, odchádzajú od učenia Krista. Iní však napredujú i napriek ťažkostiam. Tie predsa patria k veci a vyplatí sa zvíťaziť.
      Keď tí, čo chcú rozvoj, napredovanie v dobýjaní sveta, nepodceňujú výskum, štatistiky, vedia čítať z čísel, tým viac my, čo sme uverili v Krista, nepodceňujeme túžbu prejsť tesnou bránou. Vernosť a vytrvalosť Kristovi sa vypláca. Amen.

      Inšpirácie – Lk 13, 22-30
12.06.2003 | Čítanosť(2652)
Lk 13, 10-17
12.06.2003 | Čítanosť(2410)
Lk 13, 18-21
12.06.2003 | Čítanosť(2196)
Lk 13, 22-30


© 2003 - 2015 Miron Keruľ - Kmec
Stránka je umiestnená na WebGlobe.
webdizajn
Computer and internet Computer and internet